Kapitola:
Pridaná: 12.7.2019, 17:17:28
Čítaná: 331×
Hodnotenie: (počet hlasov: 1)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Harry, Ron, Malfoy, Hermiona, Snape, Dumbledore, Hagrid....
Stručný dej: Harry sa po udalostiach, ktoré si prežil prvé mesiace na Rokforte snaží so všetkým vyrovnať a zabudnúť na to. Veľmi rýchlo však zistí, že ho čaká ďalšia hrozba, ktorej však tentoraz nebude môcť uniknúť...

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Návrat do Rokfortu 2 » Koniec prázdnin 3 » Oslava úmrtín 4 » Knižnica 5 » Hermiona a Zloduch 6 » Nočný výlet 7 » Kniha 8 » Bitka 9 » Spomienka 10 » Písomka 11 » U Hagrida 12 » Myrtla, Zloduch a priatelia 13 » Temná história Rokfortu 14 » Kabinet 15 » Večera 16 » Sen 17 » Nemocničné krídlo 18 » Veštba 19 » Hlas 20 » Ron a elixír 21 » Smrť 22 » Tajomná komnata 23 » Vysvetlenia 24 » Koniec

Nasledujúcich niekoľko dní sa priateľstvo Harryho a Draca vracalo do starých koľají. Sedávali spolu na vyučovaní, po škole spolu trávili voľný čas v klubovni a všetko sa začalo vracať do normálu. Draco len rozmýšľal, ako k ním opäť zapojiť Rona. Ten vyzeral o niečo zdravšie a už netrávil toľko času zavretý v izbe, no Harryho stále veľmi zaujímalo, či si pod vankúšom našiel svoju knihu a či do nej písal.

Rokfort bol po odchode študentov poloprázdny a prázdne chodby pôsobili na študentov veľmi zvláštne. Mnohí sa držali v skupinkách a, prirodzene, pod dozorom prefektov. Na nádvorí sa žiaci zdržiavali len zriedkavo a to tiež boli pri nich na stráži prefekti. Pôsobilo to priveľmi zväzujúco.

Harryho trápili len dve veci. Prvou bolo, že Krvavý barón sa už niekoľko dní neozýval. Harry nevedel, či je to dobrá alebo zlá vec. Tešilo ho, že nemusí počúvať jeho ustavičné narážky, poznámky a frfľanie, no na druhej strane mal obavy, či to nie je súčasťou barónovho väčšieho plánu. Nezabúdal na fakt, že barón môže z nudy kedykoľvek prevziať kontrolu nad jeho telom a spôsobiť zlo. Druhou vecou bolo, že začínal mať pocit, že ho hájnik Hagrid potajme špehuje. Niekedy naňho spolu s Dracom natrafili záhadne sa skrývať za stromom a keď ho zbadali, vyzeral vyplašene. Často taktiež na seba narazili na chodbách, čo sa obvykle nestávalo. Hagrid okrem stravovania sa vo Veľkej sieni len málokedy vstupoval do hradu. A čo sa týka jedálne, Harrymu neušlo, že ho hájnik spoza profesorského stola ustavične pozoruje.

Keď sa nad tým tak zamýšľal, v podstate ľutoval, že na Lupinov test napísal tú poznámku. Hagrid sa o tom určite od Lupina dozvedel. No Harry si domyslel aj to, že jeho správanie možno nazvať previnilým. A ktohovie, možno tak čaká na vhodnú chvíľu, aby Harrymu ublížil a odpratal ho z cesty rovnako ako Hermionu.

„Pán Potter? Zapísali ste si moje pokyny?“

Harry sa strhol zo zamyslenia a uprel zrak na profesorku McGonagallovú. Ukázala na tabuľu, kde boli napísané úlohy.

„Hneď idem na to,“ povedal a začal si písať.

„To by som vám radila, pán Potter,“ pokračovala, „lebo vaše študíjne výsledky sú znepokojivo chabé. Neviem, ako na iných predmetoch, no pri mne budete musieť pridať. Rovnako ako mnohí ďalší z vás.“

„Pani profesorka?“

McGonagallová sa otočila za hlasom: „Áno, pán Thomas?“

„Už viete, čo sa stalo Nickovi?“

Celá trieda sa na Deana s údivom pozrela. Všetkých to zaujímalo, no žiadny študent by nikdy nenabral odvahu sa na to opýtať. S o to väčším napätím čakali na profesorkinu odpoveď.

„Pán Thomas,“ začala pomaly a všetci sa obávali, že začne kričať, „nemala by som o tom so študentami hovoriť, ale v podstate sa to týka každého z vás. A hoci sa to profesorovi Dumbledorovi páčiť istotne nebude, ja si myslím, že si zaslúžite odpovede.“

Všetci študenti na seba prekvapene pozreli, všetkých profesorkina reakcia zaskočila.

„Ako iste viete, pred tisíc rokmi našu školu založili štyria veľmi mocní, talentovaní a múdri čarodejníci. Spojil ich spoločný cieľ- zdieľať svoje skúsenosti a múdrosť s ďalšími čarodejníkmi v krajine. Viete, v tých časoch bolo čarodejnícke vzdelávanie veľmi chabé a k čomu sa vytrvalý mág nedopracoval sám, to nemal. A tak si títo štyria mágovia zaumienili založiť vlastnú čarodejnícku školu. Spočiatku ich spolupráca prinášala ovocie a behom dvoch desaťročí sa vzdelanosť čarodejníkov zvýšila o hodný kus. Mágovia boli schopní lepšie ovládať svoje schopnosti, a tak značne klesol počet náhodných zranení a úmrtí spôsobených mágiou. Všetko bolo v poriadku. Až dovtedy, kým jeden zo zakladateľov nedostal veľmi špeciálny nápad.“

Profesorka sa neubránila a uprela zrak na Slizolinčanov: „Salazar Slizolin prišiel s nápadom, že do Rokfortu by mali byť prijímaní len tí, ktorí pochádzajú z čisto čarodejníckych rodín. Bifľomorovej a Bystrohlavovej sa tento nápad nepozdával, no nechceli Salazarovi hovoriť nič. Chceli, aby ich priateľstvo, ktoré ako zakladatelia školy mali, bolo aj naďalej pretrvávajúce. No hoci to ani jeden zo štyroch mágov nepriznal, všetci vedeli, že Richard Chrabromil je niečo ako ich vodca. Všetci za ním chodili po radu, chceli od neho vždy uistenie. No Salazar za Richardom s týmto nápadom neprišiel, vedel, že by mu ho okamžite zavrhol. Richard si obzvlášť potrpel na česť, rovnováhu a spravodlivosť. No Slizolin sa svojich plánov nemienil vzdať.“

Cez otvorené okno bolo počuť ako húka sova. Všetci sa strhli od ľaku, takí boli zaujatí profesorkiným rozprávaním.

„Existujú legendy a povery, no nedá sa povedať, že by niečo z toho bola pravda. Podľa týchto mýtov sa Salazar začal ostatným zakladateľom vzďaľovať. Škola prosperovala a študentom sa darilo, no všetkým bolo jasné, že Salazar už medzi nich akosi prestal patriť. Žiaci chodili za zakladateľmi a sťažovali sa, že vidia Salazara ako sa po nociach túla po hrade. Iní zas tvrdili, že niekam na celé hodiny mizne. Zo začiatku tomu nik neprikladal váhu, až pokým sa nestalo čosi strašné.“ Profesorka sa začala prechádzať pomedzi lavice: „Bol to jeden veľmi talentovaný študent. Je síce pravda, že bol z bohatej rodiny, no jeho rodina si nadovšetko cenila vzdelanie a investovali do jeho schopností a rozvoja. Bol to premiant, nasledujúci rok sa mal stať prefektom. No pár dní pred koncom školského roka sa mu prihodilo čosi strašné.“

Opäť sa postavila pred triedu a povzdychla si: „Ste ešte len malé deti. Ja vám to poviem, no nechcem, aby ste nad tým úporne premýšľali či si to nejako detailne predstavovali.“

Trieda prikývla.

„Toho študenta našli na toaletách. Žiak, ktorý ho našiel, sa pomiatol a zvyšok života strávil v Nemocnici sv. Munga. Školu museli predčasne zatvoriť a študentov poslať domov. Rodičia sa zakladateľom vyhrážali, že ak sa celá vec nevyšetrí a nenájdu vinníka, svoje deti na ďalší rok do školy nepošlú. Zakladateľov samých to mátalo a báli sa, že budú musieť školu zatvoriť, a tak sa spojili a dali sa do vyšetrovania.“

Všetci tušili ako to celé asi dopadlo, no nik profesorku neprerušoval: „O nejaký čas boli dôkazy nezvratné a všetkým bolo jasné, že za všetkým do istej miery stojí Salazar Slizolin. Viete, už odmala ho fascinovali hady. Prirodzene, preto aj symbol Slizolinu je toto zviera. A ako sa neskôr, ukázalo jedného hada si do školy priniesol. Baziliska.“

V triede to zašumelo. Harry si domyslel, že bazilisk je pravdepodobne druh nejakého veľkého a nebezpečného hada.

„Bazilisk je obrovské zviera,“ pokračovala profesorka, „a tak si vyžadoval dostatočne veľký priestor pre život. Nikde v hrade ho Salazar vychovávať nemohol, a teda sa rozhodol pre iné riešenie. Podľa legendy Slizolin pre toho hada postavil v podzemí školy obrovskú miestnosť zvanú ako Tajomná komnata. Vyšetrovanie neskôr zistilo, že toho študenta zabil práve bazilisk, ktorý našiel spôsob, ako sa pohybovať po škole a potom sa do komnaty späť vrátiť. Keď na to prišiel Richard Chrabromil, rozhodol sa, že vraždám učiní prietrž a svojím magickým mečom, v ktorom sústreďoval celú svoju čarovnú moc, baziliska do Tajomnej komnaty natrvalo zahnal. Legenda vraví, že obluda v podzemí školy žije dodnes.“

Harry si spomenul. Obrázok Chrabromilovho meča videl v knižnici!

„Môže teda bazilisk za to, že Hermiona Grangerová zmizla?“

Trieda sa znova šokovane zahľadela tentoraz na Seamusa Finnigana. Všetci vedeli, že Hermiona zmizla, no nik sa na ňu doteraz nechcel pýtať.

Profesorka McGonagallová na Seamusa šokovane vyvalila oči, nečakala, že si to niekedy niekto spojí. No sama vedela, že žiaci si zaslúžia odpoveď. Preto pomaly spustila: „Viete, pred päťdesiatimi rokmi sa znova stalo niečo podobné. Opäť to vyzeralo tak, že had si našiel cestu z podzemia a začal svoj lov. Jedna študentka bola nájdená mŕtva. Dôsledkom toho bol obvinený jeden študent, nechcem vám prezradiť kto. Neskôr sa ale ukázalo, že bol nevinný. Zaujímavé však je, že po tom obvinení útoky až doteraz ustali.“

Harry sa pousmial nad tým, že ako jediný vie celú pravdu.

„Takže,“ Seamus šokovane pokračoval, „chcete povedať, že Hermiona je mŕtva?“

Profesorka zavrtela hlavou: „Nie. Našťastie nie. Stalo sa jej to, čo sa prihodilo aj Nickovi. Skamenela. Dostane sa z toho a Nick tiež, no liečivý elixír si vyžaduje dlhodobú prípravu.“

Zazvonilo. Študenti postupne vychádzali z učebne, zhlukovali sa do menších skupiniek a vášnivo diskutovali o tom, čo sa práve dozvedeli.

„Zvláštne, otec mi o tom nikdy nehovoril,“ začal Draco, keď kráčal popri Harrym do Veľkej siene. „Viem, že by som sa mal báť a okamžite písať rodičom, nech ma vezmú domov, no akosi tu chcem ostať a dozvedieť sa o všetkom viac.“

„Jedno je isté,“ dobehol ich Ron a Harry i Draco sa k nemu obrátili, „útočí len na ľudí z nečarodejníckych rodín. Čiže ja a Draco by sme sa nemali čoho báť, hoci viem, že to znie hlúpo. No neviem, ako ty, Harry. Myslíš, že by ti mohlo niečo hroziť, keďže si polovičný? Harry? Harry?“

Harry sa postavil pred chalanov a vážne na nich pozrel: „McGonagallová nám nehovorí pravdu. Iste, povedala nám oveľa viac, než by si dovolil hociktorý iný učiteľ, no niečo tají. A musíme tomu prísť na koreň.“

Draco nechápavo pozrel na Rona: „Čo tým chceš povedať, Harry?“

Harry sa mu zahľadel do očí: „Pamätáš sa, ako sa Ron bil s Deanom a museli sme s ním ísť do nemocničného krídla?“

Obaja prikývli.

„Viete, ja som ju vtedy našiel, keď sa jej to stalo. Ak by Hermiona bola len vážne chorá, bola by predsa v nemocničnom krídle, nie?“

Ronovi i Dracovi doplo. Ron vystrašene prehovoril: „Chceš povedať, že...?“

„Musíme nájsť Hermionu. A to rýchlo.“

[ » na začiatok « ]