Kapitola:
Pridaná: 16.7.2019, 13:25:42
Čítaná: 338×
Hodnotenie: (počet hlasov: 1)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Harry, Ron, Malfoy, Hermiona, Snape, Dumbledore, Hagrid....
Stručný dej: Harry sa po udalostiach, ktoré si prežil prvé mesiace na Rokforte snaží so všetkým vyrovnať a zabudnúť na to. Veľmi rýchlo však zistí, že ho čaká ďalšia hrozba, ktorej však tentoraz nebude môcť uniknúť...

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Návrat do Rokfortu 2 » Koniec prázdnin 3 » Oslava úmrtín 4 » Knižnica 5 » Hermiona a Zloduch 6 » Nočný výlet 7 » Kniha 8 » Bitka 9 » Spomienka 10 » Písomka 11 » U Hagrida 12 » Myrtla, Zloduch a priatelia 13 » Temná história Rokfortu 14 » Kabinet 15 » Večera 16 » Sen 17 » Nemocničné krídlo 18 » Veštba 19 » Hlas 20 » Ron a elixír 21 » Smrť 22 » Tajomná komnata 23 » Vysvetlenia 24 » Koniec

„Harry, prosím ťa, neblázni!“

„A ak nie je mŕtva, čo s ňou je?“

„Ja neviem, čo s ňou je. No jednou vecou som si úplne istý. Nikto zo školy by Hermione neublížil.“

„Ja nehovorím, že jej niekto z profesorov ublížil. Len cítim, že nám profesorka o nej nehovorí celú pravdu.“

„Ľudia, ľudia, pokoj,“ skočil im do toho Draco. „Ron, v niečom možno má Harry pravdu. O Hermione už hodnú chvíľu nebolo ani chýru ani slychu. Netreba hneď preháňať, ale faktom ostáva, že v nemocničnom krídle nie je. Zaujímalo by ma hlavne, ako presne sa ten útok na ňu odohral.“

Harry si v hlave celú tú udalosť prehrával. Ako začul neznámy, no hrozivý hlas. Ako ho nasledoval a ako ho barón vystríhal, že to môže byť len nejaká pasca. Ako našiel v starej umyvárni Hermionu a ako potom utiekol Filchovi. Zrazu mu napadla myšlienka, či aj tie dve vraždy, o ktorých McGonagallová hovorila, sa odohrali práve tam. Mal silnú predtuchu, že áno.

„Chalani, niečo som vám nepovedal,“ začal pomaly. Obaja sa naňho zvedavo pozreli. „To ja som Hermionu našiel.“

„Čo?“

„Ako?“

Harry sa pustil do rozprávania. V príbehu len pozmenil, že Hermionu našiel náhodou, nepovedal im, že počul hlas. Nepotreboval, aby si mysleli, že šalie.

„Takže to si bol ty, kto ju našiel?“ čudoval sa Ron. „A prečo si to nikomu nepovedal?“

„Bol som za Dumbledorom,“ ohradil sa Harry. „Musel som, ak som nechcel vyzerať ako podozrivý. On mi na to iba povedal, že ma z ničoho nepodozrieva. Vraj by som takého útoku nebol schopný.“

Nastalo ticho.

„Faktom ale je,“ pokračoval po chvíli Draco, „že nejde iba o Hermionu. Veď aj duch Nick...skamenel. A jeho tiež od toho incidentu nevidno.“

Harry i Ron prikývli.

„Ale nejako ho z tej chodby museli dostať, nie? Niekde ho musia skrývať. Nezdá sa vám logické, že tam, kde je Nick...“

„Tam bude aj Hermiona,“ dokončil Harry.

„Dobre, ale čo my traja s tým?“ Ron začínal znieť ustarostene. „Veď ani nevieme, kde ich máme hľadať. Alebo ste zabudli, aký je Rokfort veľký? A aj keby sme vedeli, kde ich máme hľadať a aj by sme ich našli, čo potom? My ich nevieme z toho stavu dostať, nemôžu nám povedať, či im to spôsobil ten bazilisk. Ešte nás prichytia a budeme vyzerať podozrivo.“

„Na prvú otázku už možno máme odpoveď,“ rozmýšľal Harry a začal sa prechádzať sem a tam, „Hermiona je z muklovskej rodiny. Čiže to by sedelo s tým, čo nám povedala McGonagallová. Navyše je Hermiona z Chrabromilu. Ďalej Takmer bezhlavý Nick. O jeho pôvode nevieme nič. Z jeho minulosti vieme iba to, že nedávno oslávil 500 rokov od svojej smrti. No nie je vylúčené, že nebol z čistokrvnej rodiny. Ďalšou zaujímavosťou je, že Nick už je, evidentne, mŕtvy. Tým chcem povedať, že bazilisk alebo nech už to bol ktokoľvek, by nič nezískal z toho, že by ublížil Nickovi. To znamená, že Nick mohol dotyčného prichytiť len náhodou a odniesol si to. A Nick je duchom Chrabromilu. To spája Nicka i Hermionu.“

„Čo tým chceš povedať, Harry?“

Harry sa zadíval na Draca: „Mám taký pocit, že McGonagallová nám nepovedala všetko, lebo vie, že by tým tak trochu šla sama proti sebe. Myslím si, že ich má na zodpovednosť.“

„Harry!“ zvolal Ron. „Po stý raz ti vravím, že žiaden učiteľ by...“

„Ja nehovorím, že im ublížila ona, Ron! No je jasné, že keď sa to stalo Hermione, škola to chcela ututlať. Vedenie sa bálo, že ide o to isté, čo pred 50-imi rokmi. Preto Hermionu nevystavovali v nemocnici. Skryli ju, možno práve v McGonagallovej kabinete.“

„A ako vieš, že nie sú u nejakého iného profesora?“

Harry odvetil: „U Snapa nie sú. Odpykávam si uňho trest za to, čo som spôsobil Pansy, takže to viem naisto. Ostatní vedúci fakúlt sú už iba Flitwick a Sproutová. Nech je ako chce, v prvom rade by sme mali overiť McGonagallovú.“

„A to už chceš urobiť ako, prosím ťa?“ Ron sa stále nedal presvedčiť. „Chceš sa vlámať do jej kabinetu?“

„Máš lepší nápad?“

„Nie, ale nechcem sa nechať vyhodiť zo školy!“

„Ako myslíš, tak budeš strážiť a dáš nám znamenie, keď pôjde. Draco, poďme!“

Draco, chtiac nechtiac, Harryho nasledoval.

Problémom bolo, že sa nenahlásili prefektovi, ktorí ich mal odprevadiť na hodinu, a tak mali málo času, lebo už teraz ich určite hľadali. Harry ale nedbal, vybral si prútik, namieril ním na dvere kabinetu a čaroval: „Alohomora!“

Dvere sa so slabým zavŕzganím pootvorili. Harry sa víťazoslávne pousmial a spolu s Dracom vošli. Ron čakal vonku.

„Z toho budú problémy,“ začal Draco, „obom nám strhnú aspoň po 50 bodov!“

„Bože, už znieš ako Ron,“ odvrkol mu Harry, ani naňho nepozrel, „veď to spolu nejako uhráme.“

Začali sa obzerať po miestnosti. Na policiach boli len staré, rozpadávajúce sa knihy, rôzne magické predmety a habity rôznych farieb zavesené v rohu na vešiaku. Harry teda prešiel do zadnej časti, kde okamžite našiel, čo hľadal.

Priezračná silueta Takmer bezhlavého Nicka sa vznášala vzadu pri stene v rovnakej polohe, v akej ho našli. V tvári sa mu zračil rovnaký výraz hrôzy ako predtým.

Harry sa obzeral ďalej. Ak je tu Nick, logicky tu niekde musí byť aj Hermiona. No nech hľadal, ako chcel, nikde jej nebolo. Nenachádzalo sa tu nič, kde by mohla byť. V rohu bola akurát posteľ, no tá bola prázdna.

„Pán Weasley, čo vy tu?“

Harry a Draco na seba ustráchane pozreli.

„Ja...ja len potrebujem pomôcť s...,“ počuli jachtať Rona.

„Došľaka, a čo teraz?“

Harry si ako jediný dokázal zachovať chladnú hlavu. Všimol si pootvoreného okna. Podišiel k nemu a vyzrel von. Budú môcť vyskočiť, nie je to tak vysoko.

„Draco, musíme zoskočiť.“

„Čo si sa už načisto...?“

„Švihom!“

Dracovi nebolo treba dvakrát hovoriť. Chcel to mať čím skôr za sebou, a tak len pozrel dolu, vysadol na rímsu a zošmykol sa dolu. Harry ho nasledoval.

„To bolo o chlp,“ skonštatoval Draco a oprášil si plášť.

„Nebolo, som si istý, že Ron ju zvládne zabaviť.“

„Aspoň časť záhady je vyriešená.“

„To áno, ale stále mám pocit, že musíme zistiť, kde je Hermiona. Mám taký pocit, že ak zistíme, kde je, získame ďalšiu stopu.“

„Hm, možno. Poďme po Rona, nech sa tam nestresuje.“

Obišli hradbu a vstúpili do chodby smerom k učebni transfigurácie. Našli pri nej stáť Rona a pýtali sa ho, ako to ustál.

„Ale dobre, uhral som to na nepochopenie dnešného učiva. Čo ste našli?“

Rozpovedali sa.

„Tak fajn,“ usmial sa Draco. Pozrel na hodiny na stene. „Poďme na hodinu lie...“

„Ach, tu ste! Čo to má znamenať? Prečo ste nešli s prefektami?“

Bol to Percy, Ronov brat. Harry mu vykročil naproti.

„Len pokoj, netreba na nás kričať. Potrebovali sme sa niečo opýtať pani profesorky a zdržali sme sa. Je nám to ľúto.“

Percy pochybovačne zdvihol obočie, no prehlásil: „No čo už s vami. Chcel som vám strhnúť body, ale ak ste boli za profesorkou...no nič, poďte za mnou na hodinu lietania. A neopovážte sa zas vykĺznuť bez ohlásenia!“

Poslušne prikývli a nasledovali ho. Draco a Ron sa usmiali na Harryho ako to uhral. Ten len mykol plecami.

Cestou na nádvorie sa v Harrym ozval starý známy hlas: „Ešte stále som tu.“

To, že sa barón po takom čase znovu ozval, ho trochu znepokojilo, no vedel že má dôležitejšie veci na práci. Preto išiel do komory, vzal si metlu a vkročil na metlobalové ihrisko.

[ » na začiatok « ]