Fan Fiction

Kapitola:
Pridaná: 27.3.2019, 18:11:44
Čítaná: 218×
Hodnotenie:

(počet hlasov: 4)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Hermiona, Draco, Harry, Ron, Ginny, Lavender, Parvati, Pansy...
Stručný dej: Hermiona je inteligentná a citlivá mladá čarodejnica špinavej krvi, Draco je síce inteligentný ale neznesiteľný, pyšný a plný predsudkov. Majú vôbec niečo títo dvaja ľudia spoločné? Je tomu určite tak? Nie je to Hermiona, ktorá je plná predsudkov? Toto je príbeh o druhej šanci. Chopia sa jej hlavní hrdinovia? Poviedka sa začína príchodom hlavnej hrdinky späť na Rokfort. Začína sa šiesty ročník a ona postupom času prichádza na to, že nič nie je také, ako si myslela. Pozor: v poviedke sú veľmi často používané vulgarizmy a je tu prítomný sex

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola:

Draco sedel vo svojom tmavom rohu a premýšľal, čo asi tak práve robí jeho matka. Dlho jej nenapísal. Nie, že by nechcel. Nevedel, čo by napísal... Ahoj matka. Ako sa máš? Už ste ten odporný hmyz vypratali z nášho domu? Ozaj, rozveď sa. Tvoj syn, Draco. Hmm, to znelo ako dobrý plán. Draco sa uškrnul nad tými vetami a nevedomky krútil prútikom v prstoch.

Vtom sa dvere roztvorili a do miestnosti vošla Humusáčka. Nahlas nariekala, nevoľky sa zvalila na zem, po chvíli sa usadila. Pritiahla si kolená, objala ich presne tak, ako ju už toľko krát videl sedieť. Rozvzlykala sa ešte viac. Draco si ani neuvedomil, že na seba nezoslal cloniace kúzlo. Nemyslel si, že by sa aj dnes mohla ukázať, dnes mala sláviť výhru nad Slizolinom so svojimi hlúpymi kamarátmi.

„Už si tu zasa?“ oslovil ju skôr než sa nad tým, čo robí, zamyslel. Stuhla. Prudko sa stočila a vyvalila naňho oči.

„Čo tu robíš, Malfoy?“ povedala nevrlo ale v jej rozpoložení to znelo skôr zúfalo. „Buď tej lásky a daj mi pokoj! Nemám na tvoje primitívne urážky náladu a chcem byť sama.“ Zamrmlala a opäť sa otočila.

„Bol som tu prvý, humusáčka. Nikam nepôjdem. Mala by si byť vďačná, že som ťa tu po minulé dni toleroval a nevyhodil ťa, tak sa ukľudni a nebreš!“ povedal prudko Malfoy a stále v prstoch žmolil prútik.

„Po minulé dni? O čom to hovoríš?“ stočila sa a dívala sa naňho uplakanými červenými očami.

„Minulé dni, ktoré si strávila tu, na svojom veľkom zadku. V pondelok, v stredu aj štvrtok. A v sobotu.“ Vymenúval Draco dni a špúlil pri tom pery. „Ó a minulý štvrtok aj piatok. Sedela si tu na riti a bulila.“

Hermiona vyvalila oči a snažila sa spracovať, čo jej práve povedala tá biela fretka.

„Nenamýšľaj si.“ Odfrkol si Malfoy. „Ty si tu napochodovala, akoby ti to tu patrilo. A ja som bol tak šľachetný, že som ťa nechal.“

„Mal si sa ozvať a neschovávať sa. Bola by som odišla.“ Povedala Hermiona zarazene.

„Nie, mne to vyhovovalo. Rád sa dívam, keď sa trápiš.“ Povedal a zaškľabil sa.

„Nie som. Ty si chcela útočisko a našla si ho. Ja som ťa tu strpel, tak som aspoň niečo z toho mal. Keď vidím tvoje útrapy, zabúdam na tie moje.“

„Ako povieš.“ Povedala a chvíľu tam sedeli potichu. Hermiona potichu vzlykala.

„Tak mi povedz, čo ťa trápi.“ Prerušil to ticho Malfoy. Hermiona sa k nemu neotočila.

„To mám už teraz.“ Zaškľabil sa Malfoy no Hermiona sa naňho ani nepozrela.

Ticho sa vlieklo okolo nich, bolo prerušené len občasným humusáčkiným zavzlykaním. Draco stále sedel, opretý o studenú stenu a na pokrčených kolenách mal položené ruky. V pravej ruke zvieral prútik. Pohľadom ju sledoval, ako prerývane dýcha, ako je zhrbená a hlavu má položenú na kolenách, ako tam sedí len v tričku. Prebehli mu po chrbte zimomriavky a jeho napadlo, že možno je zima aj jej. Namieril na ňu prútik a pomyslel si: Calidum Aerem! Vtom si rukami objala plecia. Stočila sa a zadívala sa na úplne neutrálne sa tváriaceho Draca.

„Teraz mi už povieš, čo ťa trápi?“ povedal a sledoval ju ako si vzdychla.

„Lebo mi to spraví radosť, keď budem počuť, ako sa trápiš. A tebe sa uľaví, keď sa niekomu zveríš.“

„A prečo by som sa mala zveriť práve tebe a nie svojim priateľom.“ Povedala Hermiona, otočila sa a zadívala sa na neho.

„Z toho istého dôvodu, prečo tu práve teraz sedíš a nie si s nimi.“ Hermiona sa na neho vypočítavo zahľadela. Vzdychla si.

„To je viac, ako pravdepodobné.“ Povedal Draco a žiarivo sa usmial. Hermiona sa opäť otočila a snažila sa ho nevnímať.

„Keď mi to ty nepovieš, tak budem hádať. Má to čo dočinenia s Lasičiakom, je tak?“ povedal a Hermiona ostala ticho.

„Ron sa práve v klubovni bozkával s Lavender.“ Náhle vyhŕkla Hermiona. Na to dostal Draco záchvat smiechu.

„To si snáď robíš srandu.“ Povedal a ledva chytal dych. Vtom sa Hermiona prudko postavila a rozbehla sa ku dverám. Draco bol dvoma rýchlymi krokmi pri nej a zabuchol dvere, ktoré sa snažila otvoriť.

„Pusti ma. Naozaj neviem, o čo ti ide ale už je to trápne.“ Povedala a silou mocou sa snažila potlačiť slzy rinúce sa do očí.

„Zostaň.“ Povedal Draco vážnou tvárou. „Nebudem sa smiať tak nahlas. Aj keď musíš uznať, chudák dievča.“ Povedal Draco a opäť sa uchechtol. „No tak, sadni si.“ Dobiedzal keď sa Hermiona nehýbala. „Sadni si.“ Netrpezlivo prikázal a ukázal prstom na jej obvyklé miesto.

Hermiona sama nevedela, prečo ho počúvla a jednoducho naň nezoslala nejakú kliatbu. Keď už zas sedela na mieste, Malfoy sa postavil k zábradliu pred ňu. Nedíval sa na ňu ale von na scenériu, ktorá sa im práve naskytala.

„Teba serie, že sa Lasičiak oblizoval s tou blonckou? Nemala by si byť za kamaráta rada? Ver mi, on si lepšiu nikdy nenájde.“ Povedal a opäť sa zasmial. „Waesley a Brownová. To je mi teda dvojica.“ Opäť sa pokúsil potlačiť záchvat smiechu a tak len pokrútil hlavou.

„Vôbec mi nepomáhaš.“ Povedala Hermiona, hlavou zaborenou v kolenách. Čím viac Malfoy spomínal Rona, tým viac premýšľala o tom, čo asi teraz robí s Lavender.

„To som ani nemal v pláne.“ Stočil sa na ňu Draco. Díval sa ako tam bezmocne sedí. Prišla mu smiešna. Vždy si myslel, že je silná a mal by k nej cítiť rešpekt, ktorý by nikdy nedal najavo (zvlášť po päsťovom incidente v tretiaku), no teraz tu sedela ako kopa nešťastia a napadlo ho, ak by na ňu zaútočil asi by sa ani nebránila. „Ty ho máš rada? Lasičiaka? Preto si z toho tak nešťastná.“ Spýtal sa jej a našpúlil pery.

„Takže máš. Tak to by si mala byť rada, že to takto dopadlo. Dokonca aj ty máš možnosť nájsť si niekoho lepšieho.“ Povedal. Hermiona sa naňho udivene zadívala a on mal chuť rozosmiať sa z jej výrazu. „Čo taký Potter. Dokonca aj on je lepšia partia ako Weasley. Nie, že niekomu povieš, že som to povedal.“ Pohrozil jej prstom.

„Harry je môj najlepší priateľ. Je mi ako brat. Nebuď smiešny... a prestaň už hovoriť o Ronovi.“

„A čo ten.. ako sa volá... Thomas.“ Zatváril sa Draco, akoby si strašne trápil hlavu nad jeho menom. Samozrejme mená spolužiakov vedel dobre ale bol spokojný sám zo sebou, že ju aspoň trocha rozhovoril.

„Ale no tak, Grangerová. Musím robiť všetko sám? Aj ty musíš prispieť rukou k dielu. Ja nie som žiadna dohadzovačka.“ Povedal Draco a zatváril sa rozmrzene. Na to sa Hermiona po prvý krát uchechtla.

„Ty si tak sprostý, Malfoy...“ povedala a potom sa zarazila. „Ešte kvôli tebe začnem nadávať.“ Prešla ho vyčítavým pohľadom.

„Ty to nechápeš? Ja mám rada Rona. Nemôžem naň len tak zabudnúť a hľadať si iného chlapca.“

„Tak to fakt nechápem, ako môže nejaké dievča mať rado Lasičiaka. Veď je tak hlúpy, škaredý a hlavne chudobný.“ Vymenúval na prstoch všetky Ronove nedostatky.

„Ron nie je hlúpy, je veľmi múdry, len ho nepoznáš. A škaredý už vôbec nie je. Pokiaľ viem, je to on, kto má práve teraz dievča v náručí. Ty tu stojíš sám a márniš čas uťahovaním si zo mňa. A mimochodom, o peniaze mi nikdy nešlo. Ani väčšine ľudí. Z chamtivosti nemôže nikdy vzísť nič dobré.“

„Ó vážne? Skús sa spýtať tvojho milovaného Ronalda, čo by dal za poriadny mešec galeónov.“ Zasmial sa Draco. Uťahovaním? To myslí vážne? To je naposledy, čo sa snažím Chrabroblbke zdvihnúť náladu.

„Si smiešny, Malfoy. Vo vzťahu musíš mať iné priority. Dôvera, úprimnosť a láska. To všetko som pri Ronovi našla.“ Povedala a vzdychla si. „Až na tu lásku.“ Šepla potichu svojim kolenám.

„Čítaš moc romantických kníh, Grangerová.“ Odvrátil sa a zadíval sa do diaľky.

„Nehovor. Nie si to náhodou ty, kto sa tu s Parkinsonovou celé roky pretŕča?“

„S Pansy nič nemám. Nie, že by som ti to musel hovoriť, teba do toho nič.“ Povedal chladne Draco.

„No tak raz, keď sa zamiluješ, budeš vedieť, o čom hovorím.“ Povedala Hermiona a zadívala sa na jeho chrbát.

„V našej rodine odjakživa rodičia dohadovali sobáš. Už od mojich šiestich rokov máme dohodu s Greengrasovými. Keď vychodím školu, ožením sa s Astóriou.“ Povedal chladne a sklonil hlavu. „Teda ak sa toho dožijem.“ Zašepkal potichu, až mala Hermiona pocit, že to počuť nemala.

„Tak to je hrozné.“ Povedala Hermiona a Draco sa k nej otočil. „Ako to môžu rodičia spraviť svojmu dieťaťu. Dohodnúť sobáš s takým človekom. Úbohé dievča.“ Povedala a zatvárila sa súcitne.

„Ty si tak sprostá, Grangerová.“ Povedal Draco a zaškľabil sa na ňu. „A čo Krum? Pokiaľ viem, bol to tvoj životný úspech, uloviť ho. Stále neviem pochopiť, ako sa ti to podarilo.“

„Viktor? On je... fajn. Veľmi milý ale... nie.“ Povedala Hermiona a začervenala sa, čo si Draco nemohol všimnúť lebo už tak bola príliš červená od plaču. „A ja som ho neulovila. To on lovil mňa, aby si vedel. Nie je tak posadnutý čistou krvou. A navyše sme ostali dobrými priateľmi. Stále si píšeme.“

„Máš príliš veľké nároky, Grangerová. Keď ti ani Krum nie je dosť dobrý...“ zasmial sa na to Draco. Vtom mu akoby svitlo. Väčšmi roztvoril oči a priamo sa na ňu zadíval. „Viem, o čo ti ide. Ty proste nemáš dosť. Zakúsila si úžasného Malfoya a teraz nemôžeš nájsť jemu rovného. Tak to ťa sklamem dievčatko. Mne rovný sa ešte nenarodil.“ Povedal a na to Hermiona vybuchla v záchvate smiechu. Tentoraz slzy v jej očiach neboli spôsobené Ronom a Lavender ale bizarnosťou, ktorú práve Malfoy vyslovil. Ten sa na ňu rozmrzene zadíval. Hermiona prestala plakať. Obraz Rona v objatí s Lavender sa aspoň na chvíľu odpratal do tmavých kútov jej mysle.

Nastalo trápne ticho. Dívali sa jeden na druhého, po chvíli sa Hermiona postavila a začala si oprašovať nohavice.

„Už musím ísť.“ Povedala a pozrela sa na neutrálne sa tváriaceho Malfoya.

Otočila sa a prešla k dverám. Keď ich zatvárala obzrela sa ešte za Malfoyom. Už zas bol otočený chrbtom k nej a vyzeral do diaľky.

Cestou späť do klubovne na to nemohla prestať myslieť. Bolo to tak zvláštne. Keď bola na tom naozaj zle, mohol ju poriadne potrápiť, mohol ju vysmiať z jej slabostí. To ostatne aj urobil, ale nesmial sa z nej, smial sa na Ronovi. Akoby chcel, aby sa Hermiona na to dívala z druhej strany. Aby nebola nešťastná, že o neho prišla, aby sa tešila z toho, že má na výber. Chcel jej povedať: Všetko zlé je na niečo dobré? Ale nie! Nebuď hlúpa Hermiona. Veď je to Malfoy. Ten nerobí nič nezištne. Určite to už zajtra bude vedieť celá Slizolinská fakulta a budú o tom skladať piesne. Humusáčka je zamilovaná do krvezradcu, ktorý ju odkopol kvôli inej.

Hermione pri tom pomyslení skrútilo žalúdkom. Na to vôbec nepomyslela. Merlin, aká hlúpa bola.

Keď sa na druhý deň ráno zobudila, nemala najmenšiu chuť ísť na raňajky no jej žalúdok urputne protestoval. Včera večer nič nezjedla a keby vynechala raňajky... myšlienky jej pretrhlo Lavenderino zachrápanie. Lavender... spomenula si na včerajšiu noc.

Lavender sa vrátila neskoro v noci, možno už nad ránom. Asi hodinu sedela u Parvati na posteli a detailne jej popisovala, čo s Ronom robili. Hovorila o tom tak nahlas, až mala pocit, že to robila naschvál, aby ju Hermiona počula. Parvati ju každú chvíľu tíšila no Lavender si išla proste svoje. K tomu to ich chichotanie... Hermiona si povzdychla. Vydriapala sa z postele a obliekla sa. V klubovni bolo len pár ranných vtáčat. Prešla otvorom za portrétom a kráčala tichým hradom.

Boli časy, kedy naozaj neznášala byť Hermionou Grangerovou. Žitie vo svojej vlastnej hlave bolo niekedy na nevydržanie. Nemohla vypnúť, jej mozog jej neodpustil nič, ani to chvíľkové zaváhanie, keď dovolila svojim citom predrať sa na povrch. Bola trestaná obrazom Rona s Lavender a myšlienkami na to, čo ju čaká, keď sa zjaví na raňajkách. V hlave sa jej tvorili všetky možné scenáre a pripravovali plány ako z toho von. Lenže o toto ona nestála. Tak veľmi by chcela proste vypnúť hlavu, vypnúť city a nebyť.

Ako sa približovala k Veľkej sieni, žalúdok jej robil rôzne kreácie. Sľúbila si ale, že všetky posmešky zoberie so vztýčenou hlavou. Na tom, že má čarodejnica čarodejníka rada predsa nič nie je. Že to nevyšlo podľa jej prianí... No čo, nikdy som nedávala na názory a posmešky druhých. Ale nikdy som ani nechcela, aby sa to Ron dozvedel takto. Teraz je to už aj tak jedno.

Vošla do Siene a... Nič sa nestalo. Nikto si ju ani len nevšimol. Prešla ku chrabromilskému stolu a usadila sa. Nenápadne prebehla očami po miestnosti no nikto sa nejavil, že by z nej mal srandu. Nikto si na ňu ani len neukazoval. ]Možno sa to ešte nerozkríklo, možno tu ešte Malfoy nie je. Preletela očami k slizolinskému stolu a blonďák jej hneď padol do oka. Nedalo sa ho prehliadnuť. V obkolesení svojej partie v tichosti raňajkoval. Musel vycítiť jej pohľad lebo zrazu zdvihol zrak a zadíval sa priamo na ňu. Uškrnul sa. Hermiona ihneď sklopila zrak a v tichosti sa za to vyhrešila.

Je možné, že by o ich debate nikomu nepovedal? Iste to nie je niečo, s čím by sa aristokrat s čistou krvou rád pochválil. Ale toto by si nenechal ujsť. Tak dobre sa na tom zabával, až by dala ruku za to do ohňa, že to povie každému, koho stretne.

Vo dverách do Veľkej siene sa objavila ryšavá hlava. Hermiona sa automaticky natočila chrbtom k dverám, aby sa tam nemusela dívať. Naliala si tekvicového džúsu aj keď naň nemala chuť. Všetko chutilo ako hlina.

„Hermiona! Zlatko, si v poriadku? Harry mi povedal, čo sa včera stalo.“ Objala ju zozadu Ginny. Ach sladká Ginny, jej dobrá priateľka.

„Jasné, že som, Ginn. O mňa sa naozaj nemusíš báť.“ Povedala Hermiona kamarátke, ktorá ju už stihla obísť a sadla si na lavicu vedľa nej. Zadívala sa jej do očí a Hermiona mala pocit, akoby jej videla priamo do duše.

„Och Hermiona, je mi to tak ľúto. Všetko je to moja chyba.“ Povedala Ginny a opäť objala Hermionu.

„Harry mi povedal... od kedy som sa povadila s Ronon... choval sa k tebe kvôli tomu tak chladno... a došlo to až do tejto situácie.“ Hovorila Ginny rýchlo, až jej slovám chýbal význam.

„Jeden večer po tréningu, keď sme boli všetci nahnevaný na Rona... Harry s Ronom, načapali mňa a Deana ako sa bozkávame za gobelínom v tajnej skratke do našej klubovne... Strašne to riešil a naznačil mi, že sa bozkávam s každým... Vypenila som. Povedala som mu, že jediná pusa, ktorú kedy on dostal, bola od tety Muriel a preto len slepo závidí... Strašne ho to nahnevalo a zaútočil na mňa tak som mu vykričala, že Harry sa bozkával s Čcho a ty s Viktorom, len on sa s nikým nebozkával a keby to skúsil, prestal by to odsudzovať a nebrechal by do mňa.“ Dostala to zo seba skoro na jeden nádych a zadívala sa na Hermionu previnilo. „Prepáč Hermiona, nevedela som, že sa kvôli tomu prestane s tebou baviť a začne sa správať tak chladno.“ Dodala a zvesila hlavu.

„To si robíš zo mňa srandu?“ povedala ostro. „Ten sebecký hlupák!“ sykla červená od hnevu. „Tak to všetko bolo kvôli niečomu, čo sa stalo pred dvoma rokmi?“ povedala a nesúhlasne krútila hlavou. „A ja hlúpa som si lámala hlavu, čo som mu urobila. Trápila som sa vo dne v noci a nakoniec zistím, že to bolo zasa to jeho hlúpe ego.“

„Čo blázniš? Na teba? Ty si nič nespravila. Len si mu povedala pravdu. To Ronald sa zachoval... ostatne ako vždy.“ Povedala Hermiona a hnev ju pomaly opúšťal. „Neviem čo som čakala. Po tých prázdninách u vás bolo všetko tak super. Na chvíľu som uverila, že by ma mohol mať... viac rád. Ale on je jednoducho stále len sám sebou, asi sa s Lavender k sebe naozaj hodia.“ Dodala a zatvárila sa akoby zahryzla do citrónu.

„Vieš Hermiona, ja si myslím, že Ron je jednoducho pomalý. Všetko mu dochádza o dva roky neskôr. A s Lavender nemaj obavy. Dávam im maximálne dva mesiace.“ Povedala Ginny a sprisahanecky sa na Hermionu usmiala.

„A čo ak sa nerozídu?“ spýtala sa Hermiona šeptom. Ron ju síce veľmi nahneval, ale ona sa nikdy nevedela dlho hnevať.

„Ver mi, Ron to s Lavender nevydrží.“ Povedala Ginny a pohladkala Hermionu po ruke.

„Ginn, ja ani neviem, či je to láska, čo k Ronovi cítim. Som z toho taká zmetená. Mám ho veľmi rada a dúfala som, že na Slughornovom večierku sa niekam pohneme... a ja zistím či aj on ku mne niečo cíti, ale teraz... Teraz vo mne ostávajú len zmiešané nevypovedané pocity.“ Povedala Hermiona to, čo ju tak veľmi dlho trápilo, no nikomu sa s tým doteraz nezverila.

„Viem, o čom hovoríš. Ja to tak mám s Deanom.“ Hovorila Ginny potichu. Poobzerala sa či ich niekto nepočúva a pokračovala. „Najprv to bolo super, idylka. No potom prišla prvá hádka a mňa to nemrzelo. Necítila som nutkanie ísť za ním a udobriť sa. Necítila som potrebu objať ho a sľúbiť si, že sa už hádať nebudeme... Nebavili sme sa tri dni a až potom mi začal chýbať. Hádame sa stále viac a viac a ja sa bojím, že mi na ňom prestáva záležať. Je to dobrý chlapec, mám ho rada ale začínam sa báť, či to stačí.“ Ginny dohovorila a zatvárila sa nešťastne. Hermiona sa postavila a zobrala Ginny za ruku.

„Poď Ginn, myslím, že poznám miesto, kde sa nám uľaví a budeme sa môcť porozprávať.“ Povedala Hermiona a ťahala kamarátku z Veľkej Siene.

Keď prišli pred dvere do astronomickej veže, Hermiona sa započúvala do ticha. Potom sťažka otvorila dvere a vošla dnu. Ginny ju nasledovala. Bola tam zima a cez prázdne oblúky pofukoval vietor. Rozhliadla sa po celej miestnosti. Bola prázdna. Zavrela a zamkla dvere.

„Načo to všetko?“ spýtala sa Ginny. Na jej perách sa pohrával malý úsmev.

„Len pre istotu.“ Povedala Hermiona a usmiala sa na kamarátku. Usadili sa v strede chladnej miestnosti. Hermiona vyčarovala vo vzduchu malý svetlo-modrý oheň, ktorý ich svojimi plamienkami zohrieval.

Draco mal dnes obzvlášť mizernú náladu. Zasa prestal robiť pokroky v oprave tej poondiatej skrine. Podarilo sa mu ňou premiestniť kus pergamenu do jej sestry u Borgina a Burksa, vrátil sa podpísaný. No keď skúsil poslať karafu s kvetmi, ktorú našiel v Núdzovej miestnosti, vrátila sa karafa no kvety boli zosušené. Keď sa ich dotkol, rozplynuli sa mu v rukách. Opäť začínal prepadať beznádeji a šialenstvu. Pohádal sa s Blaisom a poriadne vynadal Pansy. Crabbemu spravil z nôh želatínu a nahnevaný opustil slizolinské komnaty.

Frustrovane sa hnal hradom a keď zbadal žiakov nižšieho ročníka, poriadne na nich nakričal. Keď ho to prestalo baviť, zamieril tam, kam chcel už od rána zájsť. Do Astronomickej veže.

Pýcha a predsudky