Kapitola:
Pridaná: 1.2.2019, 16:39:05
Čítaná: 1683×
Hodnotenie: (počet hlasov: 4)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Harry Potter, Samantha Lewis, Severus Snape, Remus Lupin, Draco Malfoy

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Rozhodnutie 2 » Kto som? 3 » Zlom 4 » Stále hrmí 5 » Zápas 6 » Zotavenie 7 » Svetlo 8 » Pýcha a pád

Kapitola 6 - Zotavenie

Sam už síce nemala žiadne fyzické bolesti, ale mala emocionálne trápenie, ktoré ju vo vnútri sužovalo. Snažila sa každému, vrátane profesorov, vyhýbať. V mysli sa jej pohlo robiť len to, čo bolo nutné, venovať sa len tomu, čo ju bavilo a robilo šťastnou a od ostatných sa izolovať. Bol to veľmi smutný plán, ktorý skrsol v jej temnej, smutnej mysli, ale bol to jediný plán, na ktorý vedela momentálne prísť. Vedela, že vyhrala zápas v Slizoline, ale mala divný pocit, že sklamala ostatných a aj vedúceho jej fakulty, Severusa Snapea. Myslela si, že nemala sa nechať zničiť Dracovou dorážačkou. Mala to ustáť. Jej perfekcionizmus ju ničil.

Párkrát sa zhlboka nadýchla a potom si zbalila veci. Mala hodinu obrany proti čiernej mágii a hneď po nej transfiguráciu. Pri presune do triedy sa s nikým nebavila, len sa dostavila do učebne. Prišla tam o niečo skôr a v učebni nebol okrem profesora Lupina nikto. On len málinko pozdvihol zrak, pretože počul Samanthu vstúpiť dovnútra. Priateľsky sa pousmial, no Ona to nevidela, pretože sa pozerala do zeme. Posadila sa do lavice, otvorila si knihu a začala si čítať o obranných kúzlach. Remus ostal tiež ticho. Nevedel, či jej má niečo povedať alebo ju má nechať tak. Bol na vážkach. Za ten čas sa učebňa naplnila žiakmi. Sam sa sústredila čisto na Remusov výklad a na informácie, ktoré žiakom poskytoval. Všetko si pozorne zapisovala do zošita. To zamestnávalo jej myseľ od pohľadov, ktoré jej venovala väčšina žiakov. Niektorí študenti však nepozerali na ňu s odporom, ale skôr im prišla ľúto, akurát nemali žiadnu odvahu vystúpiť z toho väčšinového, nenávistného davu a ukázať jej priateľskú tvár.

Hodina prebiehala pre Samanthu v napätej situácii. Snažila sa síce nevnímať okolie, no aj tak cítila bodavé pohľady na svojom chrbte. Preberali kúzlo depulso, ale len v teoretickej rovine. Praktická časť mala prísť v druhom ročníku. Draco s Pansy doslova prebodávali Samanthin chrbát. Spolu si niečo šuškali a sem tam sa chichotali. Sam vedela, že to je niečo o nej, ale snažila sa to potlačiť. Hneď ako hodina skončila, rýchlo sa pobalila a vyšla z učebne medzi prvými. Jej kroky viedli do učebne transfigurácie.

„Slečna Lewis.“ Ozvalo sa potichu za jej chrbtom, tesne predtým, než mala vojsť do učebne. Sam sa otočila a pohliadla na osobu, ktorá ju oslovila. „Som rada, že ste v poriadku. Vidieť váš pád nebol zrovna najpríjemnejší.“ Začala konverzáciu Minerva a Sam len prikývla.

„Dobrý deň, profesorka McGonagallová.“ Pozdravila ju Sam stručne a snažila sa slabo usmiať.

„Ak by ste niekedy niečo potrebovali, nájdete ma v mojom kabinete, slečna.“ Pousmiala sa Minerva a potom ju vpustila do učebne, ktorá sa onedlho zaplnila. Na hodine preberali ako premeniť špendlíkovú hlavičku na ihlu. Sam sa o to pokúšala, no skoro vôbec jej to nešlo. Nebola to jej šálka kávy. Draco sa aj s jeho kohortou na jej zlyhaní náramne bavili a dokonca ju začali prezývať ozembuch, na znak jej pádu z metli.

„Ozembuch.“ Ozvalo sa z hlúčiku žiakov a následne sa ozvalo chichotanie. Sam stisla prútik v ruke, no udržala si nervy na uzde.

„Strhávam vám desať bodov, slečna Parkinsonová.“ Povedala Minerva rázne, na čo všetci zagánili skôr na Sam ako na Pansy. Potom prešla Minerva k nej a niečo jej pošepkala, na čo sa Sam zdvihla a so všetkými veci odišla preč. Všetci sa čudovali, čo to má znamenať.

Minerva ju pustila z hodiny preč, pretože nechcela, aby sa trápila. Nechcela jej spôsobovať ďalšie trápenie, tak jej dala zo zvyšku hodiny voľno. Prechádzala z učebne po tichej chodbe, smerom do veľkej siene, pretože bola hladná. Ako prechádzala severným koridorom, uvidela tam pani Norrisovú a školníka Filcha. Pani Norrisová prešla okamžite k nej a začala syčať. Na to prišiel aj Filch, ktorý na ňu vybafol.

„Čo tu robíte?! Máte byť na hodine! Zašívate sa tu!“ Prišiel k nej a zdrapol ju za golier. Vražedne sa jej pozrel do očí.

„Nechajte ma! Profesorka McGonagallová mi to dovolila!“ Snažila sa vymaniť z jeho zovretia, no on ju odmietal pustiť s tým, že je to lož.

„Pustite ju, Filch.“ Ozvalo sa za jej chrbtom.

„Profesor Snape! Toto dievča opustilo hodinu bez dovolenia!“ Škriekal Filch a pustil jej habit. Sam sklopila pohľad a zovrela svoje knihy, ktoré držala v ruke.

„Slečna Lewis, poďte za mnou.“ Povedal Severus potichu a ona ho nasledovala. Filch skrivil pery do úsmevu, pretože si myslel, že ju Severus potrestá. Zišli až do podzemia. Sam ho len potichu nasledovala a nevedela, čo mala od toho očakávať. Doviedol ju až k jeho kabinetu a nechal ju vojsť dovnútra. Rukou jej pokynul, aby sa posadila.

„Profesor Snape, ja som naozaj samovoľne neopustila hodinu!“ Snažila sa konečne obrániť, ale nebola agresívna, skôr to bol už len posledný výkrik do tmy. Severus bez slova prešiel k nej a podal jej ampulku už s jej známym obsahom. Ona ho pomaly a ochotne vzala a vypila jej obsah. Jej telom sálal zrazu pokoj.

„Je mi nanajvýš jasné, že by ste sama neodišla z hodiny.“ Začal potichu, neutrálne a posadil sa za svoj stôl. Pozrel sa jej do očí a pokračoval. „Taktiež mi neunikol fakt, že nie ste príliš obľúbená v Slizolinskej fakulte. Je to kvôli vášmu nečistokrvnému pôvodu. Ste vo fakulte, ktorá toto s obľubou odsudzuje.“ Dodal Severus potichu a pokojne. Sam na sekundu sklonila pohľad, ale potom sa mu opäť pozrela do očí.

„Prečo mi to hovoríte, profesor?“ Spýtala sa trošku nechápavo, pretože nevedela, kam tým Severus mieri.

„Nemyslím si, že ste stratený prípad, slečna Lewis. A keďže by bolo papierovanie ohľadom vašej samovraždy nanajvýš zdĺhavé a komplikované, tak vám radšej dám niekoľko rád, aby sme k tomu nedospeli.“ Povedal s jemným sarkastickým podtónom, no nemal v pláne sa jej posmievať. Sam si nevedela predstaviť, kam s týmito rečami speje. Po krátkej pauze, Severus pokračoval. „Prvou radou je, aby ste sa konečne prestali ľutovať. Musíte kontrolovať svoju myseľ, ovládať svoje myšlienky a nedať im najavo svoju slabosť. Každému sa vyhýbate, čím len ukazujete svoju slabosť a ste pre nich ľahkým terčom. To, že sa venujete štúdiu a nie ste lenivá, je len vašou výhodou. Čo sa týka metlobalu, ďalší zápas odohrá na poste stíhača Draco Malfoy. Vy zápas zo zdravotných dôvodov vynecháte. Nastúpite až na ten ďalší znovu na post stíhačky.“ Hovoril Severus a pozeral sa jej pritom do očí.

„Pán profesor, myslíte si, že bude vhodné aj naďalej hrať za Slizolinský metlobalový tím? Malfoy dal jasne najavo, že ma tam nechce. Okrem toho, nie som si istá, že sa na túto pozíciu hodím.“ Povedala potichu a sklopila pohľad.

„Teraz som vám povedal, aby ste sa prestali ľutovať, Lewis! To, či ste vhodná na post stíhačky alebo nie, rozhodujem ja. Dokážte Malfoyovi, že si post zaslúžite a budúci zápas buďte lepšia a vynaliezavejšia. Ste predsa Slizolinčanka! Viete si poradiť s ťažkými elixírmi, že by ste schovali aj siedmaka do kapsy, ale neviete si poradiť s Malfoyom? Žartujete! Nikdy sa nevzdávajte a nikdy neukážte svoju slabosť, pretože sa stanete ľahkým terčom. Nikto vás nebude ľutovať, Lewis, to si zapamätajte. A čím skôr si to uvedomíte a zmeníte svoj postoj, tým lepšie pre vás. Život nie je fér, to si musíte uvedomiť. Nemôžete chodiť so srdcom na dlani. Vysmejú vás, zničia vás. Tvrdá práca, disciplína a kontrola mysle vás dovedú k úspechu. Rozumiete mi?“ Dokončil Severus a so zdvihnutým obočím sa na ňu pozrel.

„Rozumiem vám až príliš dobre, pane. Ďakujem za rady.“ Povedala Samantha vďačne a uvedomila si, čo všetko potrebuje zmeniť a čo robila doteraz zle.

„Môžete odísť.“ Povedal Severus potichu, bez náznaku chladu. Nepreukázal na sebe žiadne emócie. Sam sa s ním rozlúčila a odišla preč. Konečne mohla ísť do veľkej siene. Bola už veľmi hladná. Severus si povzdychol a potom začal opravovať práce piatakov. Dúfal, že si jeho slová zoberie k srdcu.

[ » na začiatok « ]