Kapitola:
Pridaná: 18.1.2019, 21:32:05
Čítaná: 1148×
Hodnotenie: (počet hlasov: 1)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Harry Potter, Samantha Lewis, Severus Snape, Remus Lupin, Draco Malfoy

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Rozhodnutie 2 » Kto som? 3 » Zlom 4 » Stále hrmí 5 » Zápas 6 » Zotavenie 7 » Svetlo 8 » Pýcha a pád

Kapitola 5 - Zápas

Samantha sa v šatni pripravovala psychicky na metlobalový zápas. Bola veľmi vynaliezavá a naučila sa používať niektoré so svojich manévrov, ktoré si skúšala celý čas. Cítila sa slobodne. Tribúny ihriska sa všetky zaplnili. Severus s Luciusom mali spoločný rozhovor o tom, prečo je Draco odrážačom.

„Môj syn má na viac než na post odrážača, Severus. Prečo si tú humusáčku dal namiesto jeho? Veď to je neslýchané! Bol som nanajvýš pobúrený, keď mi to Draco napísal.“ Rozhorčoval sa Lucius, ktorý sedel vedľa neho na tribúne.

„Draco bude pre pozíciu odrážača lepšou voľbou, Lucius.“ Povedal Severus stručne a v tom Slizolinský tím spolu s Chrabromilským vyleteli do vzduchu. Madam Hoochová im povedala pravidlá a inštrukcie. Samantha vyzerala nervózne. Ruky sa jej jemne triasli na metle. Draco priletel k nej a výhražne zavrčal.

„Daj si pozor, aby si nezletela dole. Metlobal je nebezpečná hra, Lewis.“ Samantha radšej odletela od neho preč a v tom začal zápas. Očami začala sledovať zlatú strelu. Keď ju konečne našla, vydala sa za ňou. Na jej stope bol aj Harry Potter. Obaja sa hnali za strelou.

„Dúfam, že tvoje rozhodnutie nebude stáť Slizolin výhru.“ Odsekol Lucius k Severusovi, ktorý sa potichu uškrnul. Obaja sledovali ako sa Sam s Harrym doťahujú.

Draco odrážal dorážačky na Chrabromilských hráčov. Podarilo sa mu spacifikovať Chrabromilskú triafačku, Amelie Jones. Potom sledoval Samanthu a ticho závidel, že on nie je stíhač.

Sam kľučkovala pomedzi hráčov a Harry bol opäť za ňou. Bolo to naozaj tesné. Dvakrát pri ich hlave prefičala dorážačka. Draco bol poriadne rozzúrený. Harry chňapol po strele, no tá utiekla. Všetci napäto sledovali situáciu. Sam šprintovala za strelou. Harryho zbrzdila ďalšia dorážačka, ktorej sa musel uhnúť. To spôsobilo, že Sam chytila zlatú strelu.

„Samantha Lewis chytila zlatú strelu! Slizolin vyhral!“ Zvolala profesorka Hoochová. Severus víťazoslávne vykrivil ústa do úsmevu. Lucius zomkol pery v sklamanú líniu, že to nebol jeho syn, kto by ju bol chytil a porazil tak tím Harryho Pottera. Samantha držala strelu a s víťazoslávnym úsmevom zdvihla ruku so zlatou strelou. Ten jej na perách nevydržal dlho. Z boku do nej narazila tvrdou ranou dorážačka, ktorú na ňu poslal Draco sám. Nemohol zniesť, že mu zobrala momenty slávy. Sam zletela na zem ako zostrelené lietadlo. Metla bola na franforce a dorážačka jej dolámala niekoľko rebier. Pri páde si zlomila ľavé rameno.

Zlatá strela jej z vypadla z ruky. Kúsky metly ostali pri nej. Draco sa pohŕdavo usmial. Študenti Slizolinskej sa z radovania dostali do tichého šoku. Lucius sa, rovnako ako Draco, pohŕdavo usmial. Severus sa rýchlo zdvihol a utekal dole z tribúny. K Sam sa už dostal aj Remus a profesorka Hoochová, ktorá k nej zletela. Pridala sa aj Minerva. Remus jej skúsil tep. Bol slabý. Mala zdeformovaný hrudný kôš. Severus pribehol akurát vtedy, keď ju pomocou levitujúcich nosidiel Minerva odnášala do nemocničného krídla. Remus jej pomáhal. Severus sa pozrel na oblohu a uvidel Draca s pohŕdavým úsmevom na metle. Zomkol naštvane pery a potom aj on odišiel do krídla.

Albus zišiel zo svojho miesta rovno k Luciusovi, ktorý sa tváril nanajvýš potešene. „Dobrá nálada, Lucius?“

„Ach, Dumbledore. Slizolin predsa vyhral, tak je dôvod na úsmev.“ Lucius skrivil kútiky pier do provokatívneho úsmevu.

„Len aby to nebol posledný zápas, ktorý Slizolin vyhral, Lucius. Potom už nebude dôvod na úsmev, všakže?“ Povedal Albus a napravil si okuliare ku koreňu nosa.

„O čom to hovoríte, Dumbledore?“ Spýtal sa Lucius na oko prekvapene.

„Slizolin možno príde o najlepšiu stíhačku. Nemyslím si, že bude v blízkom čase nahraditeľná.“ Uškrnul sa Albus a nechal Luciusa samého stáť na tribúne. Odišiel preč. Lucius sa s úškrnom vytratil preč. Po ceste stretol Draca, ktorého za výkon pochválil.

Severus prišiel do krídla, kde už uvidel ako sa o Samanthu všetci starajú. Poppy sa jej starala o ťažké zranenia. Podišiel k jej lôžku a postavil sa vedľa Remusa a Minervy.

„Ako je na tom?“ Spýtal sa potichu všeobecne oboch.

„Poppy hovorila, že jej zranenia sú ťažké a že nebude môcť odohrať ďalší zápas, ktorý bude o dva týždne. Má dolámané štyri rebrá a trojitú fraktúru ramennej kosti. Mala šťastie, že to nebolo do hlavy. Ach, Severus, čo to malo byť? Veď tá dorážačka letela od mladého Malfoya!“ Spýtala sa neveriacky Minerva a objasnila mu situáciu. Remus pomáhal Poppy s obväzmi.

„Väčšine Slizolinčanov sa nepáči pôvod slečny Lewis, a tak ju šikanujú. Väčšinu z toho som zastavil, ale Malfoy sa rozhodol pokračovať. Ponesie si za to aj následky.“ Povedal Severus a sledoval Poppy ako sa stará o Sam.

„Hrala skvelo, Severus. Nechápem, čo to Malfoya napadlo. Obral Slizolin o skvelú stíhačku.“ Pokrútil hlavou Remus, ale Severus o schladil.

„Staraj sa o seba, Lupin!“

„Nepovedal som nič zlé, Severus.“ Ohradil sa Remus.

„Nehádajte sa tu! Slečna potrebuje pokoj!“ Ohriakla ich Poppy a vyhodila ich všetkých preč. S nevôľou odišli. Severus vyšiel von a namieril si to do Slizolinskej klubovne. Remus sa vrátil do kabinetu. Minerva sa krbom dostala do svojej pracovne.

Samantha bola v hlbokom spánku. Ani si nestihla užiť výhru. Cítila sa ako vo svojom živle, bola slobodná. Jej pohyby na metle boli prirodzené. Keby to nezhatil Draco, bol by to jej najšťastnejší deň na Rokforte.

Albus ju prišiel navštíviť a oboznámiť sa s jej stavom. Poppy mu povedala, že musí zostať minimálne týždeň v krídle. Bude musieť vypiť veľa kostihoja. Albus tam chvíľu ostal a potom odišiel do riaditeľne.

„Pán Malfoy, ďalší zápas budete stíhačom. Slečna Lewis nebude môcť na zápas nastúpiť.“ Povedal Severus skôr chladne než pozitívne. Otočil sa na odchod, ale zastavil sa. Chrbtom k Dracovi dodal. „Dúfam, že zápas vyhráte. Nechcete predsa zahanbiť Slizolin.“ Dodal mrazivo a potom odišiel. Vedel, že Draco to na metle nevie, tak ako ona. Bude preňho ťažšie vyhrať proti Bystrohlavskému stíhačovi, ktorý má dobrú povesť. Chce ho týmto krokom poriadne ponížiť. Draco to však nepochopil a poriadne sa potešil. Dosiahol svoje. Severus aj rýchlo našiel niekoho na pozíciu odrážača.

Ostatní Slizolinčania však takí nadšení neboli, pretože prestali pociťovať voči Samanthe takú nenávisť. Vyhrala pre nich zápas a nebola až taká zlá, ako si mysleli. Niektorí boli dokonca proti Dracovi, ale neodvážili sa mu to povedať. Astoria bola tiež na vážkach. Pansy však bola s Dracom.

Samantha sa po niekoľkých hodinách prebrala. Poppy bola okamžite pri nej a začala jej k ústam pchať flakón za flakónom. Prešla hodná chvíľa a Poppy jej v krátkosti vysvetlila, čo sa stalo. Sam zostala smutná a sklamaná. Ani ju netešila výhra. Bola sklamaná z toho, že aj napriek výhre ju bol Draco schopný takto napadnúť. Musela sa cez to nejako preniesť.

„Nechápem, prečo to Malfoy urobil! Bolo mi Sam ľúto, pretože lietala naozaj dobre. Nezaslúžila si to.“ Vyjadril sa Harry v klubovni pred Ronom, Seamusom a Nevillom.

„To áno, ale vieš akí sú Slizolinčania. Ak nie si čistokrvný, budú sa ťa chcieť zbaviť.“ Uškrnul sa Seamus a Harry prikývol.

„Môj otec povedal, že starý Malfoy sa nemohol preniesť cez to, že jeho Draco nie je stíhač. Možno to bolo kvôli pomste. Na ministerstve sa pohoršoval.“ Pokrčil ramenami Ron a pozrel sa na Harryho, ktorý sa znechutene pozrel do prázdna. Bolo to zvrátené.

Prešiel ďalší týždeň a Poppy pustila Samanthu naspäť do klubovne. Za ten čas sa za ňou bol pozrieť iba Remus, ktorý sa s ňou vždy rád rozprával, tak ako aj s Harrym. Severus za ňou nebol ani raz. Sam si obliekla Slizolinský habit, upravila sa a potom z krídla odišla preč. Predtým sa stihla poďakovať Poppy za starostlivosť. Prechádzala z krídla po chodbe a zatočila k schodisku. Zišla dole a prešla okolo skupinky Bifľomorčanov. Ani si ju nevšimli. Ako išla po chodbe, všimla si Severusa, ktorý robil dozor. Pozrela sa naňho len letmo, ale aj to stačilo na to, aby jej pohľad zaregistroval. Sam pohľad okamžite sklopila a potichu pokračovala v kráčaní po chodbe. Nevedela, čo si má myslieť a ani či ho má pozdraviť alebo ho vôbec osloviť. Po chodbe kráčalo aj veľa iných žiakov, takže sa dalo v ich hlúčiku aj dobre skryť a zmiznúť.

„Dobrý deň, profesor Snape.“ Povedala potichu a rýchlo a pokračovala v ceste. Severus jej pozdrav zachytil, no neodpovedal. Očami sledoval jej chrbát, ktorý sa od nej čoraz viac vzdiaľoval. Sam rýchlo prešla do klubovne a bez toho aby ju niekto videl, prešla do svojej izby. Ľahla si na posteľ a zavrela oči. Premýšľala nad tým, čo urobí a čo sa bude diať.

[ » na začiatok « ]