Kapitola:
Pridaná: 16.2.2019, 09:29:01
Čítaná: 2696×
Hodnotenie: (počet hlasov: 3)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Harry Potter, Samantha Lewis, Severus Snape, Remus Lupin, Draco Malfoy

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Rozhodnutie 2 » Kto som? 3 » Zlom 4 » Stále hrmí 5 » Zápas 6 » Zotavenie 7 » Svetlo 8 » Pýcha a pád

Kapitola 7 - Svetlo

Sam už sa vrátila do klubovne a prášila rovno do svojej izby. Sňala si zo seba habit a prevesila ho cez stoličku. Ľahla si na posteľ a začala rozmýšľať nad všetkým, čo sa doteraz udialo. Už ju ani tak netrápilo, čo si o nej myslia ostatní alebo či bola zaradená do správnej fakulty. To, čo ju najviac ju však trápilo bola jej polámaná metla. Na druhú nemala peniaze a ani jej rodina jej nemohla poskytnúť financie na novú metlu. Jazdila na starej kométe, ale aj tak jej dobre slúžila. A aspoň nejakú metlu mala. Teraz nemala žiadnu.

Posadila sa a pohliadla na Slizolinskú zástavu. „Kreatívna, ambiciózna, cieľavedomá, mazaná.“ Povedala potichu do prázdna, stále hľadiac na zástavu. Boli to Slizolinské vlastnosti. Rozmýšľala nad svojimi vlastnosťami, a ktoré sú pre ňu charakteristické. Mala síce len jedenásť rokov, ale snažila sa v sebe odhaliť v čom vyniká. Slabo sa usmiala. V hlave jej zneli Severusove slová.

Draco, celý natešený, okamžite napísal list svojmu otcovi o tom, že sa z neho stal opäť stíhač. Astoria sedela s Pansy v miestnosti a počúvali jeho chválenkárstvo. Smial sa spolu s Marcusom Flintom, ktorý si z pádu Sam robil srandu.

„Ale veď Slizolin vyhral!“ Ozvalo sa z rohu miestnosti. Bol to blondiak s prenikavými zelenými očami a chudej postavy. Bol taktiež prvák a vôbec sa mu nepáčilo, že na Samanthu toľko kydajú. Bol síce čistokrvný a mal vplyvných rodičov na ministerstve, ale nezastával odmietavý postoj k tým, čo čistokrvní neboli.

„Ale, ale... nebodaj sa zastávaš humusákov, Wolf?! Toto by sa tvojmu tatkovi určite nepáčilo!“ Otočil sa k nemu Draco.

„Nie, Draco, ale nepáči sa mi, že ju toľko osočuješ. Nič ti neurobila!“ Povedal znechutene a potom sa pozrel aj na ostatných a dodal. „a ani vám nič neurobila! Vyhrala zápas pre našu fakultu a robí jej dobré meno! Skôr vy by ste sa mali hanbiť!“ Jeho hlas bol chladný a plný znechutenia. Astoria sklopila pohľad od hanby, ale Pansy sa postavila a skríkla naňho.

„Ako sa opovažuješ na nás kričať, Wolf?! Toto ťa príde draho!“ Škriekala Pansy, ale Draco ju zastavil gestom ruky. Crabbe a Goyle sa chichotali za Dracovým chrbtom. Flint sa len prizeral, pretože nechcel Wolfovi nič povedať. Boli totiž dobrými kamarátmi.

„Máš šťastie, Wolf, že tvoji rodičia majú vysoké postavenie, inak by si si to odskákal!“ Zavrčal Draco a potom aj so svojimi kumpánmi a Pansy vyšli z klubovne. Keď osameli, Astoria ostala zahanbená sedieť na gauči. Marcus prerušil svoje mlčanie.

„Mal by si si dať pozor na to, čo povieš Dracovi, Luther. Nie je zrovna najlepšie ho mať za nepriateľa.“ Snažil sa mu poradiť Marcus, skôr priateľsky než výhražne.

„Niekto mu to ale povedať musel, Marcus. Samantha nie je zlé dievča. Mrzí ma, že jej tu všetci znepríjemňujú život. Vôbec si to nezaslúži.“ S týmito slovami odišiel Luther Wolf preč. Astoria pocítila obrovskú hanbu za to, že v triediaci deň Samanthu odkopla. Urobila chybu a rada by ju nejako napravila, ale nevedela ako. Bála sa však niečo povedať Dracovi alebo pred Pansy, inak by ju zrovnali so zemou. Po niekoľkých hodinách sa Sam rozhodla ísť na prechádzku. Urobila si všetky úlohy a potrebovala si vyčistiť hlavu. Prechádzala cez podzemie smerom k hlavnej sieni. Podzemie zívalo prázdnotou. Prešla hore schodmi a rozhliadla sa. Normálne by išla ku kumbálu s metlami išla si zalietať, no teraz si musela vystačiť len s obyčajnou prechádzkou.

Vyšla z hradu von. Počasie bolo nádherné, nikde ani mráčika a vetrík si jemne pofukoval. Pripomenulo jej to, ako sa doma hrávala na záhrade. So slabým úsmevom vykročila smerom k viaduktu. Vonku bolo oveľa viac žiakov, ba dokonca aj profesorov. Profesorka McGonagallová sa rozprávala s profesorom Flitwickom. O niečo ďalej bola profesorka Sproutová, ktorá konverzovala s Remusom Lupinom. Ako kráčala ďalej po cestičke, uvidela na lúke Hagrida, ktorý sa hral s jeho psom Tesákom.

„Samantha.“ Ozvalo sa za jej chrbtom. Bola prekvapená, že počula svoje meno, a tak sa rýchlo otočila.

„Áno?“ Spýtala sa prekvapene, pretože nepoznala osobu pred sebou. Rýchlo si ho prešla pohľadom.

„Som Luther. Luther Wolf.“ Predstavil sa a natiahol k nej ruku s úsmevom. Sam nevedela, čo si má myslieť, ale doteraz k nej nebol nikto, okrem Harryho, milý, a tak ruku prijala. Dúfala len, že sa nejedná o nejaký špinavý trik, pretože si všimla jeho Slizolinského habitu.

„S čím ti môžem pomôcť, Luther?“ Spýtala sa ho zvedavo.

„Videl som ťa hrať metlobal. Si skvelá stíhačka. Škoda toho pádu, ale ty sa do toho zase dostaneš. Slizolin ťa potrebuje.“ Povedal povzbudivo.

„Keby ma Malfoyova dorážačka skoro nezabila, bolo by to lepšie, ale ďakujem, Luther.“ Pousmiala sa a snažila sa pokračovať v prechádzke.

„Jeho si nemôžeš všímať. Len žiarli, pretože si lepšia ako on. Ostatní sa ho boja, tak sú radšej ticho.“ Vysvetlil jej situáciu Luther.

„A prečo mi toto všetko hovoríš?“

„Pretože si nemyslím, že si zlá. Si v pohode.“ Luther sa znovu pousmial a kráčal popri nej.

„Naozaj si to myslíš? Vieš, doteraz som sa stretla len s kritikou. Nie som zvyknutá na komplimenty.“

„Áno, naozaj si to myslím. A ostatní si to budú myslieť tiež, keď ťa viac spoznajú. Kam máš vlastne namierené?“ Spýtal sa jej po chvíli.

„Len som sa išla poprechádzať, keďže je vonku nádherné počasie.“ Usmiala sa Sam. Jej úsmev bol po prvýkrát úprimný a nenútený.

„Môžem sa pripojiť?“ Dúfal, že bude súhlasiť. Odľahlo mu, keď súhlasne kývla hlavou.

Vyzeralo to tak, že si Sam konečne našla niekoho, kto by ju nesúdil a mal ju rád takú aká v skutočnosti je. Po tom všetkom, čím si prešla, bolo jej nové kamarátstvo s Lutherom ako svetlo na konci tunela.

[ » na začiatok « ]