Kapitola:
Pridaná: 13.7.2018, 21:52:21
Čítaná: 576×
Hodnotenie: (počet hlasov: 3)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Harry, Ron, Malfoy, Hermiona, Snape, Dumbledore, Hagrid....
Stručný dej: Harry sa nedokáže preniesť cez detstvo, ktoré strávil u Dursleyovcov, čo ho veľmi poznačí a zmení ho na iného človeka, než akého poznáme z kníh...

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Prológ 2 » Zoznámenia 3 » Sieň slávy 4 » Nové zistenia 5 » Priateľstvo 6 » Vznik tria 7 » Les a herbológia 8 » Remus a Harry 9 » Bez Harryho 10 » Vydieranie 11 » Súd 12 » Úschovňa lodiek 13 » Hagrid, Dumbledore, Lucius 14 » Deň s Luciusom 15 » Hermionino zistenie 16 » Únos 17 » Temný pán sa vrátil 18 » Útek 19 » Na Rokforte 20 » Rozhovor 21 » Na ministerstve 22 » Zrada 23 » Návrat 24 » Poradkyňa 25 » Čcho a Winky 26 » U Kančej Hlavy 27 » Terapia 28 » Blížime sa do finále 29 » Koniec 30 » Epilóg

Správa o tom, že Harry Potter je späť na Rokforte, sa po škole šírila veľmi rýchlo. Ľudia si naňho ukazovali, šepkali si a zdalo sa, že sú z neho nervóznejší, než kedykoľvek predtým.

Čo Harrymu ale neušlo, bol fakt, že nikde na škole nevidel na nástenkách oznam, že sa stratil a že sa študenti môžu zapojiť do hľadania. Na jeho predošlej muklovskej škole niečo také bolo celkom bežné a pochyboval, že by to tu bolo inak. Profesori zrejme vedeli, o čo ide, a tak nechceli vyvolať zbytočnú paniku.

Najviac pozornosti sa mu dostalo od profesorov. Tí mu dali jasne najavo, že jeho návrat ich znervózňuje. Profesor Flitwick ho nezabudol podpichnúť, že za tých pár dní, čo tu nebol, nedošlo prvý krát od začiatku roka k ničomu zlému a že pevne verí, že to tak ostane.

Ostatní učitelia mu zas nabalili horu domácich úloh, aby nemeškal s učivom za spolužiakmi. Harry na ich pokyny len chabo prikyvoval, vedel, že úlohám nebude venovať priveľa pozornosti.

Najhoršie chvíle však zažíval so svojimi priateľmi. Jediný, o kom sa dalo ako-tak povedať, že ho rád vidí, bol Draco. Podal mu ruku, sadli si na nádvorie a rozprávali sa. Draco nevedel odolať vyzvedaniu. Harry si nebol istý, koľko toho môže Malfoyovi povedať. Nedalo sa povedať, že by mu na ňom nejako záležalo, nechcel však spôsobiť zbytočný rozruch. Povedal len, že bol unesený ale od strachu si nevie na nič spomenúť. Dodal ešte, že ho profesor Snape vystopoval a zachránil.

U Snapa sa všetko vrátilo do starých koľají. Harry si u neho musel naďalej pykať trest a triediť po hodine archívy. S jednou rukou mu všetko išlo oveľa ťažšie a neodpustil si nenávistné pohľady na Snapov chrbát, keď sa profesor nedíval.

„Pán profesor,“ začal Harry jedného dňa počas trestu, „čo teraz bude s mojou mamou?“

Snape doňho zabodol oči: „Vaša mama sa dobrovoľne rozhodla tak, ako sa rozhodla. Z veľkej časti najmä pre vás. Nie je v nikoho silách, aby ju presvedčil o opaku. Vie, čo robí. Všetci v to dúfame. Bola pri Voldemortovi toľké roky, nemyslím, že by jej teraz niečo hrozilo.“

„Snažili ste sa ju presvedčiť, aby sa vrátila s nami?“

Severus si vzdychol: „Úprimne, Potter, nie. Chcela byť s vami v kontakte. Chcela pri vás zostať a vynahradiť vám všetko zameškané. Ale nešlo to. Za týchto podmienok nie. Bolo by to príliš nebezpečné, my dvaja sme už aj tak svojím útekom riskovali priveľa.“

Harry založil archív: „Čo myslíte, čo bude ďalej?“

Snape si prekrížil ruky na hrudi: „Neviem predpovedať nič, Potter.“ Dával si pozor na každé slovo. Opäť to bol typický Snape, ktorý hovoril ticho ale jasne. „Ale určite nie som ďaleko od pravdy, keď si myslím, že to nebude nič príjemné. Pre nikoho zo zasvätených. Temný pán nevie odpustiť zradu, takže ak ma opäť stretne, mám to spočítané. A aj pre vás niečo určite chystá.“ Postavil sa a zastal pred Harrym: „Som si istý, že urobí všetko pre to, aby vás mal opäť blízko pri sebe. No tentoraz asi nebude taký obozretný a trpezlivý, ako naposledy pri tých odkazoch.“

Harry na dnes svoju prácu ukončil. Zamieril k dverám, keď si spomenul: „Pán profesor?“

„Áno?“

„Mohol by som dostať späť neviditeľný plášť?“

Severus len potriasol hlavou. Harry pokrčil plecami a vyšiel z učebne. Cestou na pozemky mu nezišla z mysle drobnosť, aký je Snape otvorený a zhovorčivý ohľadom jeho mamy.

Prechádzal po nádvorí, keď okolo neho začala krúžiť hnedá sova. Nastavil ruku a sova mu do nej hodila zložený odkaz. Harry ho roztvoril a začítal sa:

Ahoj, Harry.

Prosím ťa, aby si sa dostavil do kabinetu profesora Lupina. Je to dôležité, viem, že teraz nemáš hodinu, príď, prosím ťa, hneď.

Albus Dumbledore

Harry začal byť zvedavý. Má azda riaditeľ nejaké novinky o Voldemortovi? Vie niečo o mame? Hrozí opäť čosi zlé? Ako tak kráčal po škole, všetky tieto otázky mu vírili hlavou. Napokon zastal pred kabinetom a zaklopal. Dvere mu otvoril sám riaditeľ..

„Ahoj, Harry.“ Usmial sa a pokynul mu rukou. „Prosím, poď ďalej.“

Harry v kabinete profesora Lupina ešte nebol, no zaujali ho všelijaké magické tvory v klietkach, ktoré tu mal profesor vystavené. Harry by ich ani nevedel opísať, jakživ nič také nevidel. Albus švihol prútikom a na všetky klietky padli plachty. Zrejme aby nerušili hlukom a svojím zjavom.

Harry si až vtedy všimol obéznu, staršiu pani, ktorá sa naňho zoširoka usmievala spoza pracovného stola. Bola to tá istá, ktorá sa s ním takmer zrazila vo dverách u Dumbledora, keď sa vrátil na Rokfort.

„Harry, dovoľ mi, aby som ti predstavil pani Dolores Umbridgeovú.“

„My sme sa už stretli, hehe.,“ prerušila riaditeľa Dolores a vystrela k Harrymu ruku. Ten ju prijal. „Teší ma, ešte raz, pán Potter.“

„O čo ide?“ Harry bol ozaj zmätený.

„Vieš, Harry, pani Umbridgeová pracuje na ministerstve ako odborný poradca pre aurorov.“

„Aurorov? Ale čo to má spoločné so mnou?“

Dumbledore začal opatrne vysvetľovať: „Myslím si a pár profesorov spolu so mnou tiež, že...že by sa ti pomoc od pani Umbridgeovej mohla hodiť, Harry.“

„Nemyslím si, nie som auror.“

„Som psychologická odborná poradkyňa,“ zapojila sa opäť Dolores. „Pomáham aurorom vyrovnať sa s ich traumatickými zážitkami a tak podobne.“ Nasadila široký úsmev.

Harrymu sa to ani trochu nepáčilo. Priečil sa mu fakt, že o sebe a svojej minulosti bude musieť hovoriť s človekom, ktorého absolútne nepozná, a ktorý mu navyše bol nanajvyš nesympatický. Vedel však, že tak trochu nemá na výber. Albus zrejme z neho vycítil odpor, lebo pokračoval: „Je to v tvojom najlepšom záujme, Harry. Myslím, že sa zhodneme na tom, že tvoje správanie je trochu... netypické pre jedenásťročného chlapca. Vo veľa veciach si veľmi vyspelý, v mnohých ale nie. A tuto pani Umbridgeová by ti mohla práve s týmto pomôcť. A keď k tomu prirátame všetko, čím si si za posledných pár dní prešiel...“ Prešiel ku dverám, no ešte sa ku nim dvom zvrtol: „Profesor Lupin vám na tieto sedenia ochotne kabinet zapožičal. Budeš sem chodiť, Harry, podľa toho, ako pani poradkyňa uzná za vhodné.“ Vyšiel von. „Dovidenia a veľa šťastia.“

„Dovidenia, Albus.“ Zachichotala sa Dolores. Keď sa dvere zavreli, úplne sa koncentrovala na Harryho.

„Harry, nebude ti vadiť, ak ťa budem nazývať menom, však?“

Potriasol hlavou.

„Výborne. Vieš, takto sa medzi nami skôr utvorí dôvera, ktorá je kľúčová na to, aby sme spolu dosiahli požadované ciele. Aj ty ma môžeš volať Dolores, ak chceš.“

Harry mlčal. Rozhodol sa, že pokiaľ sa vážená Dolores nebude pýtať priamo, nepovie jej ani slovo. Nebola jeho kamarátka a vôbec ho nezaujímala. Mal pocit, že to celé je len obyčajná fraška, ktorú narafičilo ministerstvo, lebo ho nemohli zavrieť do Azkabanu.

„Rešpektujem ťa, nechceš hneď začať dôverovať. Aj to má svoje výhody.“ Zamyslene si oprela hlavu o ruku: „Ale nemôžeme tu len nečinne sedieť a pozerať na seba, Harry. Musíme nejako začať. Povedz mi, ako sa cítiš tu na Rokforte.“

Bolo to možno prvý raz v živote, kedy Harry vôbec nevedel odpovedať na otázku. Nikdy sa ho nik neopýtal na nič v súvislosti s tým, ako sa cíti. Na jeho citoch nikdy nikomu nezáležalo.

„Ja....neviem. Asi fajn. Myslím.“

„Madam Hoochová rozšírila po celom profesorskom zbore, že v lietaní na metle si vynikajúci. Predpokladám, že keď budeš starší, zapíšeš sa do slizolinského metlobalového tímu.“

Harry len pokrčil plecami. Nemal to však brať na ľahkú váhu, mal hneď vytušiť, kam tým Dolores smeruje.

„A išlo ti vždy na tých hodinách všetko ľahko? Nemal si nijaký problém?“

Harrymu až teraz svitlo: „Nechcem o tom teraz hovoriť, prepáčte. Viem, kam smerujete.“

Dolores si vzdychla. Postavila sa a podišla k stene ku čajníku. „Dáš si?“

„Áno, prosím.“

Dolores pred nich o krátku chvíľu postavila dve šálky naplnené horúcim čajom.

„Daj pozor, aby si sa nepopálil,“ usmiala sa. Postavila si svoju šálku pred seba a pomaly začala čaj miešať lyžičkou. Harry nevedel prečo, ale akosi od jej ruky nevedel odtrhnúť oči. Niečím ho ten proces miešania priťahoval. Spravila s lyžičkou jeden kruh. Potom ďalší...a ďalší...a ďalší....

Zrazu bol opäť v dome Toma Riddla. Držal v ruke plachtu, ktorú chcel prehodiť cez okno izby a zliezť. Takmer všetko bolo v poriadku, až na dve veci. Prvou bolo, že nemal nad svojím telom žiadnu kontrolu. Nemohol ísť a robiť, čo chcel. Iba sa na svet díval svojimi očami tak, ako sa v tom momente všetko stalo.

Druhá vec bola, že cítil strach. Reálne sa bál. Bál sa, že ho niekto pristihne, že mu útek nevýjde, že spadne a zabije sa. Bolo to veľmi čudné.

Pobral sa k oknu a amatérsky povraz prehodil von. Začal zliezať. Strach a úzkosť sa v ňom stupňovali. Predtým to tak nebolo. Opäť ho bolelo celé telo, keď zliezal. Napokon sa neudržal, spadol a pocítil ostrú bolesť v ruke, ktorú si v tej chvíli zlomil.

To ho prebralo. Sedel v kresle, v Lupinovom kabinete, pred Dolores, ktorá ho mlčky pozorovala. Prestala miešať.

„Je všetko v poriadku, Harry?“ Pootočila hlavu. „Si akýsi bledý.“

Harry bol celý prepotený. Netušil, ako dlho bol v bezvedomí. A stratil vôbec vedomie?

„Ja....čo sa to stalo? Odrazu som bol niekde inde, a...“ Prišlo mu zle. „Prepáčte mi, ale asi musím ísť.“

Vstal a vybehol von. Dolores sa zákerne pousmiala a odpila si z čaju.

[ » na začiatok « ]