Kapitola:
Pridaná: 8.7.2018, 18:57:44
Čítaná: 440×
Hodnotenie: (počet hlasov: 3)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Harry, Ron, Malfoy, Hermiona, Snape, Dumbledore, Hagrid....
Stručný dej: Harry sa nedokáže preniesť cez detstvo, ktoré strávil u Dursleyovcov, čo ho veľmi poznačí a zmení ho na iného človeka, než akého poznáme z kníh...

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Prológ 2 » Zoznámenia 3 » Sieň slávy 4 » Nové zistenia 5 » Priateľstvo 6 » Vznik tria 7 » Les a herbológia 8 » Remus a Harry 9 » Bez Harryho 10 » Vydieranie 11 » Súd 12 » Úschovňa lodiek 13 » Hagrid, Dumbledore, Lucius 14 » Deň s Luciusom 15 » Hermionino zistenie 16 » Únos 17 » Temný pán sa vrátil 18 » Útek 19 » Na Rokforte 20 » Rozhovor 21 » Na ministerstve 22 » Zrada 23 » Návrat 24 » Poradkyňa 25 » Čcho a Winky 26 » U Kančej Hlavy 27 » Terapia 28 » Blížime sa do finále 29 » Koniec 30 » Epilóg

Okolo Snapea a Harryho sa prestal krútiť celý svet a tvrdo pristáli na trávnatú plošinu. Harry sa mierne zatackal, ale napokon sa dokázal udržať. Bol mierne dezorientovaný, a tak sa len ticho poobzeral okolo seba. Boli na pozemkoch školy, naspäť na Rokforte.

„V poriadku, Potter?“ opýtal sa Severus. „Zvládnete dôjsť až do školy?“

Harry len slabo prikývol. Z topánky mu vyskočil mravec a pobral sa smerom do Zakázaného lesa.

„Poďme.“

Harry a Snape mlčky kráčali po rokfortských pozemkoch. Ani jeden z nich nemal chuť niečo povedať. Sami cítili, že nad nimi visí mnoho otázok, začať však bolo pre oboch nesmierne ťažké.

„Vy ste to vedeli?“ prerušil napokon ticho Harry, keď prechádzali okolo Hagridovej chatrče. „Vedeli ste, že je moja mama nažive?“

Snapeov výraz sa zmenil. Po prvý raz na nej Harry zbadal niečo ako...neistotu?

„Nie, nevedel,“ začal opatrne. „Priznávam, že nie. A bol som tým rovnako zaskočený ako vy.“

„Lenže ako to potom všetko bolo?“ Harry sa nemienil nechať odbyť. „Keď po mňa prišiel Hagrid, ležali tam dve mŕtve telá, však?“

Už stáli pri hradnej bráne. Snape položil ruku na kľučku: „Neviem, či som ja ten pravý, kto by vám to mal povedať.“

Vošli do hradu. Harry vytušil, že má nasledovať Snapa. Bol už večer, a tak väčšina študentov už bola zatvorená v klubovniach. Na ceste do Dumbledorovej pracovne stretli len Filcha, ktorý zmýval podlahu. Keď školník zbadal Harryho, nestihol zakryť prekvapenie a zhnusenie. Určite nebol na tejto škole jediný z personálu, kto dúfal, že sa na Rokfort už nikdy nevráti.

Profesor elixírov vyriekol heslo pri obrovskej soche sovy a spolu s Harrym sa vyviezli hore ku dverám Dumbledorovho kabinetu.

„Iste, iste, budem rada. Veľmi rada sa tejto roli ujmem.“ Spoza dverí obaja začuli akýsi neznámy ženský hlas. Znel až neprirodzene piskľavo, doslova im trhal uši. „Tak sa teda majte krásne, pán riaditeľ, a pokojne sa ozvite. Ubytovaná budem v Rokville.“

Dvere sa otvorili a z miestnosti vyšla už napohľad veľmi nesympatická staršia pani. Bola obézna, oblečená v ružovom habite a Harry zacítil výrazný pach nejakej lacnej voňavky. Akonáhle ho zbadala, tvár sa jej rozšírila do úsmevu ropuchy.

„Ach, pán Potter!“ začala. „Som veľmi rada, že vás spoznávam.“ Natiahla ku nemu pravicu a Harry ju s veľkou nechuťou prijal. Pani sa pobrala ku soche, ktorá ju zniesla dole. Ako spolu so sochou klesala, celý čas boli jej oči zabodnuté do tých Harryho. Harry nevedel prečo, ale po tele mu prebehli zimomriavky.

„Poďte ďalej, Severus,“ ozvalo sa z pracovne.

Profesor i študent sa pobrali dnu. Snape zabuchol dvere.

„Ahoj, Harry,“ začal riaditeľ spoza svojho veľkého kresla. Vták Félix hovel v rohu pracovného stola. „Som veľmi rád, že ťa vidím. Ako sa cítiš?“

Harry nevedel, ako má Dumbledorovi odpovedať, a tak sa začal ošívať. Albus si vďaka tomu všimol jeho obviazanú ruku: „Nepotrebuješ, aby sa ti na ňu pozrela madam Pomfreyová? Bude v poriadku?“ Ukázal na ňu.

„Áno. Myslím, že hej.“ Posadil sa, nevládal stáť. „Pán profesor,“ začal Harry. „Viem, že som si na škole nevybudoval najlepšiu povesť. A viem aj to, že mnohí mnou tu vďaka tomu opovrhujú. Nemám im to za zlé, chápem to. Teda aspoň si to myslím.“ Celý čas sa díval do ohňa. Opatrne rozmýšľal nad každým vyrieknutým slovom. „Moja mama žije,“ pokračoval. Prvý raz pozrel na Dumbledora. Ten nedokázal zakryť na tvári šok.

„Lily?“ zašepkal. Pozrel na Snapa. „Lily je...je nažive?“

Snape len prikývol. Albus sa postavil a obrátil sa ku ním chrbtom. Obom im došlo, že plače.

„Nevedel som, Harry. Ozaj nie. A neviem si ani predstaviť, čo musíš cítiť ty. Teda...rozumieš mi.“

Dumbledorova poznámka o Harryho citoch na krátku chvíľu všetkých troch rozosmiala.

„Prepáč mi, Harry. Ale to, že je tvoja mama nažive... Ten človek bol anjel. A vedieť, že je stále medzi nami....“ Dumbledorovi sa v očiach opäť zjavili slzy.

„Keď ma Hagrid ako malého našiel, boli tam dve mŕtve telá. Mamino aj otcovo. Ako to je všetko teda možné?“

„Vieš, Harry,“ spustil Albus. „Logicky sme s ničím takým nepočítali, ale tvoja mama svoju smrť mohla nafingovať. Vzhľadom na to, aká bola talentovaná čarodejnica, by ma to absolútne neprekvapilo. Sú rôzne zaklínadlá, ktoré dokážu vyrobiť hodnovernú atrapu niekoho. Nie sú jednoduché, ale pre tvoju mamu to nemohol byť žiaden problém. Otázne je, prečo sa rozhodla takto jednať.“

Harry mu všetko vyrozprával.

„Rozumiem.“ Dumbledore si prekrížil ruky. „Dáva to zmysel.“

„Pán profesor, počul som proroctvo,“ vyhrklo z Harryho. „Jeden zo smrťožrútov ma vzal na ministerstvo. Voldemort to tak chcel.“

„Skutočne? Vieš si, Harry, spomenúť, ako to proroctvo znelo?“

Harry mu ho prerozprával.

„Harry,“ začal vysvetľovať Albus, „jedno proroctvo o tebe a Voldemortovi skutočne existuje. Pojednáva o vás dvoch, ale nehovorí nič o nejakom vašom spojenectve. To, čo si počul, bol Voldemortov trik, ako si ťa získať. Nič iné.“

„Ako teda znie pravé proroctvo?“

Dumbledore rýchlo pozrel na Snapa.

„Obávam sa, Harry, že je na to ešte príliš skoro.“

V Harrym vzkypel hnev, ale nechcel teraz vybuchnúť. Nie, keď si práve získal Dumbledorove sympatie.

„Myslím si, že by si sa mal pobrať do svojej klubovne, Harry. Oddýchni si, máš toho za sebou dosť.“

Harry sa rozlúčil a pobral sa za Snapom do žalárov.

„A Harry,“ zavolal za ním ešte riaditeľ. Harry sa obrátil. „Neviem, čím to je, ale prídeš mi, akýsi...iný. Zmenil si sa a popravde...mne sa to veľmi páči.“

Harry iba prikývol a pobral sa ku soche sovy.

Mravec, ktorý vyskočil z Harryho topánky, sa pobral dlhou cestou k Zakázanému lesu. Nechcel však doň vojsť. Tým smerom totiž stál strom, ktorý bol zasadený v časoch, kedy ona bola ešte len študentka. Strom sa volal Zúrivá vŕba.

V ňom sa nachádzala tajná miestnosť, kde so svojimi priateľmi strávila veľa času. Miestnosť bola veľmi skromne zariadená. Stáli tam len stôl, stolička, skriňa a posteľ. Vedela, že sem Severus chodí premýšľať už odkedy začal učiť, a teda že sem čoskoro príde.

Strom na ňu nezaútočil, ako mravec bola veľmi malá na to, aby si ju vôbec všimol. Preto vošla do koruny stromu a až tam sa premenila do ľudskej podoby. Čakala na Severusa.

Po zotmení ozaj začula niečie kroky. Nemohla si byť ale úplne istá, že je to skutočne on, a tak sa ukryla za najbližšiu skriňu.

„Ahoj, Severus,“ pozdravila, keď vošiel a uistila sa, že to je on. Snape sa strhol a vyvalene na ňu zízal.

„Lily! Čo...ako si sa sem dostala?“

„Premiestnila som sa spolu s vami. Pri mojej zvieracej podobe to nebol žiaden problém.“

„Aha.“ Oprel sa o najbližšiu stenu. „Si tu kvôli Harrymu, však?“

„Samozrejme. Práve o ňom sa chcem s tebou rozprávať.“

„Ak si myslíš, že ti ho sem privediem....“

„Áno, Severus. Presne o toto som ťa chcela požiadať.“

„Nemysliteľné, Lily. Zabudni.“

„Sev, prosím ťa!“

„Zbláznila si sa?!“ Severus na ňu prvý raz v živote zvýšil hlas. „Myslíš si, že si nikto nevšimne, že vedúci Harryho fakulty ho berie do Škriekajúcej búdy? Že ľudia nezačnú byť zvedaví? Že sa sem niekto nerozhodne prísť a preskúmať to tu?“ Trochu sa upokojil. „Je to nebezpečné, Lily. Je nebezpečné to, že tu si. Ak chceš, môžem ti sem nosiť jedlo a informovať ťa o Harrym, ale pre nikoho nie je bezpečné, aby ste boli ty a Harry v kontakte. Nateraz určite nie.“

„Máš pravdu, Severus.“ Posadila sa za stôl. „Nie je to bezpečné.“

„A navyše,“ pokračoval Snape. „Na Rokfort chodí aj Luciusov syn a sú s Harrym priatelia. Teda aspoň dúfam, že po tom všetkom nimi aj ostali. Som si istý, že ak by niečo vytušil, svojho otca by informoval. A obaja vieme, kam by to viedlo.“

Lily si položila tvár do dlaní: „Ako je na tom Harry?“

„Sám neviem. Nemám ani šajnu, čo mu môže prebiehať hlavou, už odkedy nastúpil.“

„Povedz mi, Severus, aký je?“

Snape si ku nej čupol a začal rozmýšľať, či jej má povedať pravdu. Napokon sa rozhodol, že áno. Je to jeho matka a má právo o ňom všetko vedieť.

Vedel, že to pre ňu bude veľký šok, ale keď dohovoril a Lily začala srdcervúco plakať, zamyslel sa, či mal byť ozaj až taký úprimný.

Žena, ktorá sa stretla s Harrym pred Dumbledorovou pracovňou, bola Dolores Jane Umbridgeová. Pracovala na ministerstve ako odborný poradca a terapeut pre aurorov. Tí jej pomoc často a s ochotou vyhľadávali. Všetci totiž vedeli, čo všetko musia aurori pri svojej práci znášať.

Teraz stála pri okne v prenajatej izbe v Rokville. Dumbledore si ju sem zavolal, aby sa stretávala s Harrym a skúmala jeho správanie. Chcel ho mať takto pod drobnohľadom a navyše všetci mohli vďaka Dolores jeho správaniu lepšie porozumieť.

Dumbledore však nevedel, že Dolores prijala jeho ponuku aj z iných dôvodov. Vyhrnula si rukáv a prstami prešla po Temnom znamení. Bolo to v poriadku, všetci museli pri Voldemortovi mať na hlave kapucne. Harry ju teda nemal ako spoznať, keď sa počas svojho pobytu stýkali pri stole. Tak trochu dúfala, že jej pánovi sa podarí dokončiť, čo mal v pláne, no keďže zlyhal, ona mu v tom rada pomôže.

Áno, už sa nevedela dočkať prvého sedenia s Harrym.

[ » na začiatok « ]