Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania
do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich
fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil,
ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom
môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať
Sprievodcu Fan Fiction.
Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Harry, Ron, Malfoy, Hermiona, Snape, Dumbledore, Hagrid....
Stručný dej: Harry sa nedokáže preniesť cez detstvo, ktoré strávil u Dursleyovcov, čo ho veľmi poznačí a zmení ho na iného človeka, než akého poznáme z kníh...
Harry vybehol z kabinetu profesora Lupina a trielil na najbližšiu toaletu. Prišlo mu strašne zle, telo mu zachvátila triaška a možno mal aj horúčku. Čoho bol práve svedkom?
Kopol do dverí, vletel do kabínky a začal dáviť. Žalúdok mu zvierali nesmierne kŕče a nevedel sa dočkať, kedy to prestane. O malú chvíľu mu bolo trochu lepšie, bol schopný sa postaviť, spláchnuť, výjsť von a umyť sa.
Keď skončil, chcel sa pobrať ku dverám. Začul však za sebou vzlyky. Harry sa započúval, nebol tu sám a niekto ho celý čas počul. Dvere kabínky, z ktorej plač vychádzal, sa otvorili a vyšla z nich útla dievčina v Harryho veku. Zrejme bola taktiež prváčka. Harry si všimol, že je z Bystrohlavu.
„Ahoj. Ehm...čo ty tu robíš?“
Harry bol hlúpou otázkou zaskočený a tak odvetil: „Hm...išiel som na záchod?“
„Dobre, ale veď toto sú dievčenské záchody.“ Oči mokré od sĺz si ho začali podozrievavo premeriavať.
„Ach, jasné. Prišlo mi strašne zle, a tak som letel do najbližších dverí, aké som našiel.“
Dievčina prikývla a začala si umývať ruky. Harry si musel pripustiť, že mu dievča prišlo nesmierne pekné. Nikdy v živote nebol zamilovaný, veď ako by aj, ale od tejto dievčiny nemohol odtrhnúť zrak.
„Som Harry,“ predstavil sa.
„Čcho,“ placho sa usmiala.
Nastalo trápne ticho. Harry sa nechcel pýtať, prečo plakala.
„Takže...“ začala. „Ako sa ti pozdáva Rokfort?“
„Môžem povedať, že je to tu...magické.“
Zasmiala sa.
„A máš aj nejaký obľúbený predmet?“
Ich rozhovor nemohol pokračovať, pretože sa dnu nahrnula štvorica Slizolinčaniek. Boli o niečo staršie, a tak sa na dvojicu dívali šokovane i pobavene zároveň. Harry a Čcho teda potichu odišli.
Severus Snape zišiel dolu do rokfortskej kuchyne. V nej varili domáci škriatkovia. Mnohí by povedali, že takáto práca je pre tieto tvory otroctvom. Ostatní by povedali, že im je to jedno. Snape sa radil k tej druhej skupine.
„Prepáčte, prosím,“ zastavil jedného škriatka s kuchárskou čapicou na hlave, ktorý tlačil veľký železný kôš, „hľadám škriatka menom Winky. Neviete mi povedať, kde je?“
Škriatok ukázal za seba: „Vzadu, v šatni. Len pevne dúfam, že sa s ňou bude dať hovoriť, pán profesor. Hoci posledných pár týždňov nepije, človek u nej nikdy nevie.“
Snape sa poďakoval a pobral sa tam.
Vošiel do šatne a zbadal na zemi porozhadzované všelijaké kuchynské náčinie. Nadvihol si habit a opatrne chodil pomedzi všetok ten neporiadok. Zastal až na konci chodby, kde na drevenej stoličke s hlavou na pleciach driemal škriatok.
„Winky,“ triasol ňou profesor. „Winky, zobuď sa!“
Winky so sebou trhla a roztržito sa začala obzerať okolo seba. Pretrela si rozospaté oči a obrátila sa na Snapea.
„Severus! Aké nemilé prekvapenie. Čo, prišiel si ma poľutovať?“
Severus jej nenápadne privoňal. Nebolo z nej cítiť žiaden alkohol.
„Ale kdeže. Len som sa prišiel pozrieť na starého priateľa zo svojich školských čias.“
„Dobre, dobre, Severus. Nemám na toto čas, za chvíľu sa mi začína smena. Hovor, prečo si tu.“
Snape sa zhlboka nadýchol: „Potrebujem tvoju pomoc, Winky.“
Škriatok vypúil oči: „No teda. Severus Snape prišiel žiadať o pomoc úbohého škriatka? Tak to už hej.“
Snape si nemohol dovoliť plytvať časom: „Winky, prosím ťa, vypočuj ma. Je to dôležité.“
„Veď dobre, fajn. Som samé ucho.“ Podišla ku svojej skrinke a začala z nej vyťahovať veci.
„Pamätáš sa ako v časoch, keď som bol študent, si pripravovala pre jedného študenta, Remusa Lupina, zvlášť jedlo?“
Nijaká odpoveď, Winky sa ďalej hrabala vo veciach.
„Winky...“
„Áno, áno, ten vlkolak. Mal skrýšu v Zúrivej vŕbe, mala som dohodu s Dumbledorom, že mu budem pripravovať zvlášť jedlo, aby v tej diere mal medzi cyklami premeny čo jesť. Uchytil sa skvelo, kto by to bol vtedy povedal...“
„Potrebujem túto službu od teba opäť.“
Winky naňho obrátila tvár: „Azda ťa Remus nepohrýzol, keď ste si spomenuli na staré krivdy?“
„Winky, prosím ťa, prestaň. V Škriekajúcej búde prebýva pre mňa veľmi dôležitá osoba. Nemôže si len tak nakráčať do hradu a prísť sa sem najesť. Urobila by si mi tým veľkú službu.“
Winky si povzdychla: „Jasné, fajn, veď prečo nie. Ale myslím si, že si zaslúžim vedieť, o koho ide.“
„Nie, Winky. Vystavil by som ťa veľkému nebezpečenstvu. Nikto sa nesmie dozvedieť, že Škriekajúcu búdu niekto obýva. Rozumieš mi?“
„Iste, iste, Severus, urobím to. Dnes večer tu bude čakať večera.“
„Ďakujem ti, Winky. Skutočne.“
Po týchto slovách sa profesor elixírov pobral šuchtavými krokmi preč z kuchyne. Ako sa tak Winky za ním dívala, vybrala si zo skrine fľašu whisky a odpila si poriadne tri glgy.
Ron a Hermiona, ktorá ešte vždy používala vozík, sa pred večerou prechádzali popri jazere.
„Hovoril si s ním, Ron?“
Ron zavrtel hlavou: „Párkrát sa nám stretli pohľady, ale nie. Robím sa, že neexistuje, nezaujíma ma. Teda, nie ako priateľ.“
Hermiona iba chabo prikývla: „Čo myslíš, čo bude ďalej?“
„Profesori urobia všetko preto, aby sa veci vrátili do starých koľají. A budú sa snažiť, aby Harry nenapáchal nijaké ďalšie škody.“
„Vie sa, kde celý ten čas bol?“
„Neviem o ničom. Profesorský zbor určite niečo vie, možno aj všetko. My študenti sa ale určite nič nedozvieme. Možno Draco bude niečo vedieť, ktovie.“
Zastali a zadívali sa do okna jednej z hradných veží. Pozorovala ich tá nová členka školy. Chodila neustále v ružovom, na každého sa nesympaticky cerila a pach jej lacnej voňavky bol nezameniteľný.
„Kto to vlastne je?“ kývla hlavou na vežu Hermiona.
„Netuším,“ odpovedal. „Ďalšia z vecí, o ktorej nikto nič nevie. Ale určite nie je profesorka, nikto s ňou nemá žiadne hodiny.“
„Myslíš si, že je tu kvôli Harrymu?“
Ron nadvihol obočie: „Môže byť. Ale mám pocit, že ak je to tak, nič dobré z toho nebude.“
Ron ani len netušil, akú má pravdu.
Severus zvieral kartón s jedlom a kráčal po schodoch do Škriekajúcej búdy. Tušil, že prejsť cez Zúrivú vŕbu s jedlom v rukách nebude nič jednoduché, ale to, že sa u toho až zapotí, ho poriadne rozčúlilo.
Lily sedela na rozpadajúcej sa posteli. Keď ho zbadala, pobehla k nemu.
„Severus,“ pozrela na kartón s jedlom. „Bože môj, ďakujem ti.“ Kartón roztvorila a začala lačno hltať. Snape sa medzitým začal prechádzať po miestnosti. Zadíval sa cez úzke okienko na oblohu. Bol spln.
„Je všetko na škole v poriadku?“
„Áno aj nie. Napokon, vždy to tak bolo.“
„A čo Harry?“ Lily sa opäť posadila. „Drží sa?“
„Myslím, že áno. V rámci svojich možností. Za ten čas, čo je späť na škole, sa zatiaľ nič zlé nestalo.“
Lily sa robila, že ho nepočuje.
„Mali by sme začať rozmýšľať nad tým, čo bude ďalej Lily. Nemôžeš tu zostať natrvalo. Takéto riešenie je iba dočasné.“
Zahľadela sa mu do očí: „Áno, máš pravdu, Severus. Budem musieť odísť. Skôr ako sa tak stane, by som chcela aspoň raz hovoriť s Harrym. Viem, že to bude veľmi zložité, a pravdepodobne tým napácham veľa zlého, ale ktovie, či ho potom ešte niekedy uvidím.“
Snape si trpko povzdychol.
Zrazu začuli niečie kroky. Ktosi sem išiel. Snape a Lily na seby vyvalili oči. Severus bol však jediný, komu prebehli po chrbte zimomriavky. Je spln. Remus učí na Rokforte. Preboha, ako mohol zabudnúť? Ako si vôbec mohol myslieť, že Škriekajúca búda je bezpečným miestom? Prečo si nespomenul a Lily nevaroval, že tu nemôže zostať?
Cítil beznádej. Netušil, čo budú robiť, keď Remus dorazí a premení sa.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov. Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
Dodnes smútite, že vám na 11. narodeniny sova nepriniesla vytúžený list do Rokfortu? Tak už nemusíte! Už čoskoro sa totižto vybrané slovenské centrá kultúry ako mávnutím prútika zmenia na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku. Mladí divadelníci Katarína Gurová, Kristóf Melecsky a Peter Pavlík, na čele s režisérom Pavlom Viechom, budú v jedinečnom predstavení žonglovať ikonickými postavami všetkých siedmich kníh, aby nám dokázali, že fantázii sa medze nekladú. Aj keby sa možno mali.
Celú tl...