Kapitola:
Pridaná: 29.6.2018, 08:36:26
Čítaná: 410×
Hodnotenie: (počet hlasov: 3)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Harry, Ron, Malfoy, Hermiona, Snape, Dumbledore, Hagrid....
Stručný dej: Harry sa nedokáže preniesť cez detstvo, ktoré strávil u Dursleyovcov, čo ho veľmi poznačí a zmení ho na iného človeka, než akého poznáme z kníh...

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Prológ 2 » Zoznámenia 3 » Sieň slávy 4 » Nové zistenia 5 » Priateľstvo 6 » Vznik tria 7 » Les a herbológia 8 » Remus a Harry 9 » Bez Harryho 10 » Vydieranie 11 » Súd 12 » Úschovňa lodiek 13 » Hagrid, Dumbledore, Lucius 14 » Deň s Luciusom 15 » Hermionino zistenie 16 » Únos 17 » Temný pán sa vrátil 18 » Útek 19 » Na Rokforte 20 » Rozhovor 21 » Na ministerstve 22 » Zrada 23 » Návrat 24 » Poradkyňa 25 » Čcho a Winky 26 » U Kančej Hlavy 27 » Terapia 28 » Blížime sa do finále 29 » Koniec 30 » Epilóg

Voldemortova ruka, pripravená pokračovať v mlátení Roockwooda, na polceste zmeravela.

„Lily,“ nervózne sa na ňu pousmial. „To nič, len sa tuto s Roockwoodom rozprávam.“ Pokúsil sa o silený úsmev. „To nič, to nič. Pokojne môžeš odísť.“

Bolo však neskoro, Harrymu a Lily sa stretli pohľady. Nemala tomu ako zabrániť, Lily začala srdcervúco plakať a skôr ako sa nazdala, už kľačala pri malom Harrym a tuho ho zvierala v náručí.

„Harry...“ vzlykala. „Och, Harry.“

Ak už táto skutočnosť mohla v Harrym spôsobiť hocijakú pozitívnu zmenu, jeho reakcia na objatie od svojej matky mohla všetko zmariť. Surovo ju od seba odstrčil.

„Nechaj ma na pokoji! Nepribližuj sa ku mne!“

Lily sa na tvári cez slzy zjavil údiv a znepokojenie: „Harry...? Čo to?....“

„Kde si bola celé tie roky?!“ Ani nevedel ako, začal kričať. „Kde si bola, keď mi tvoja hnusná sestra so svojím mužom robili zo života peklo?!“

Lily pochytil žiaľ a začala plakať ešte viac: „Harry, zlatko, nedalo sa ináč. Viem, čo si tam musel prežívať, a...“

„Tak ty si to vedela? Ty si to vedela?!“ Už plakal aj Harry. Padol na kolená a mal sto chutí do niečoho udrieť.

Voldemort sa chopil príležitosti a zohol sa k Harrymu: „Vidíš, Harry? Vidíš to? Ako veľmi ťa vlastná matka milovala? Tak veľmi, až nechala svoju vlastnú sestru, aby ťa jedenásť rokov týrala.“

Lily sa pozrela na Voldemorta: „Neopovažuj sa!“ Vstala a rozbehla sa k nim. „Neopovažuj sa mu takto klamať, ty...“ Voldemort iba šmahol rukou, Lily vyletela do vzduchu a narazila do náprotivnej steny. Potom natiahol ruku k Harrymu a pomohol mu vstať.

„Roockwood,“ obrátil sa na smrťožrúta. „Vezmi Lily a zmiznite odtiaľto. Potrebujem sa s Harrym pozhovárať.“

Augustus vstal, podišiel k Lily, pomohol jej na nohy a mlčky odišli.

„Takže, Harry,“ začal Tom. „Mrzí ma, že si sa tento nečakaný poznatok musel dozvedieť práve takto. Ver mi, vrátime sa k tomu a všetko ti vysvetlím. Ale teraz mi, prosím ťa, povedz, čo si o našom spoločnom proroctve myslíš.“

Harry mal chuť nakričať aj naňho. Nielenže mu celý ten čas, čo tu bol, úmyselne Riddle tajil, že jeho matka je živá a zdravá, ešte aj teraz nad tým len mávol rukou a zaujímal sa len o to prekliate proroctvo. Harry sa hneval ešte viac, lebo vedel, že on sám je presne taký istý. Tiež mu bolo všetko ostatné ukradnuté a zaujímal sa len o seba.

Všetky pocity ale zatiaľ ignoroval a pustil sa do rozprávania.

Zavreli sa dvere a Harry bol v sieni s proroctvami sám. Sieň bola slabo osvetlená modrým svetlom z nástenných lampášov, preto ho dosť mrzelo, že nemá pri sebe prútik a nemôže použiť Lumos.

Pozrel na papierik od Roockwooda a hľadal podľa označenia políc tú svoju. Zakrátko ju našiel. Na vyhradenom mieste stála na kovovom podstavci malá, priesvitná guľa. Harry sa poobzeral okolo seba a opatrne ju z podstavca zdravou rukou vybral.

V sklenenej guli sa zjavila tvár starej ženy. Harrymu hneď napadlo, že mu pripomína čarodejnicu z muklovských rozprávok. Mala ešte aj typickú bradavicu na nose.

„Harry Potter a Tom Riddle,“ začala. Hovorila dosť nahlas, preto sa Harry ešte raz nervózne obzrel, či s ním v sieni náhodou niekto nie je. „Obaja z polovičných rodín. Obaja s obrovským potenciálom. Obaja majú v osude predurčené, že sa ich cesty spoja. Iba náhoda a ich rozhodnutia však určia, či sa z nich stanú priatelia alebo nepriatelia, ktorí budú musieť spolu bojovať na život a na smrť.“

Harrymu prebehol mráz po chrbte.

„Nech je ako chce,“ pokračovala, „jedno je isté. Jeden z nich napokon kvôli tomu zahynie. Dovtedy ale môžu privolať na čarodejnícky svet obrovskú skazu!“ Po týchto slovách sa tvár čarodejnice premenila na belasú paru, ktorá tiež zmizla. Harry proroctvo rýchlo vrátil späť na miesto a nervózne sa pobral von za Roockwoodom.

Harry dohovoril a zadíval sa Voldemortovi do očí.

„Rozumiete tomu proroctvu?“

Voldemort sa postavil a zadíval sa z okna na cintorín: „Áno i nie,“ začal pomaly. „Isté je, Harry, že my dvaja spolu musíme niečo vykonať. Sme predurčení, aby sme do sveta mágie priviedli nezvratnú zmenu.“

V Harrym opäť vzkypel hnev: „To omieľate stále dookola,“ zúril. „Ale proroctvo v podstate nevravelo nič konkrétne. Ani náznakom sa nezmienilo o tom, že musíme od seba oddeliť muklov a čarodejníkov. Nehovoriac o tom, ako ste mi klamali o mojej mame!“

Voldemort doňho zabodol červené oči plné nenávisti.

„Vieš čo, Harry, máš pravdu.“ Vykročil ku nemu. „Klamal som ti. No a čo? Chceš mi azda povedať, že tí na Rokforte ti vraveli pravdu?“ Približoval sa k Harrymu. „Myslíš si, že tí na Rokforte ťa majú radi? Chlapca, ktorý prežil? Si pre nich iba skazený netvor.“ Harry začal pred Tomom cúvať. „Veď sa len pozri na to, aký si človek. Koľko zla si už stihol napáchať na tej škole. Zhodil si spolužiačku z metly, rozbil si si priateľstvo s prvými ozajstnými kamarátmi. Si slávny iba preto, lebo sa ťa boja.“

Harry už bol opretý o stenu izby a ich tváre boli od seba vzdialené len niekoľko milimetrov.

„Starý spasiteľ Dumbledore,“ uškŕňal sa Voldemort. „Ten vždy túto svoju rolu zbožňoval. Ale je to iba zbabelý starec. Povedz mi, Potter, prečo ťa ten deduško od tých tvojich pestúnov nikdy nezachránil?“

Harry naprázdno prehltol. Riddlov úsmev sa ešte viac rozšíril.

„Tak vidíš. Všetci na škole ti všetko rešpektujú nie zo strachu, ale kvôli proroctvu. Veria, že ma raz dokážeš poraziť a preto ťa nechávajú voľným.“ Zasmial sa a pokrútil hlavou. „Nuž čo, naša starosť to nie je. A tvoja mater?“ Hnevlivo fľochol na miesto, kde sa pred chvíľou Lily krčila. „Urobím, čo budeš chcieť, len Harryho nie, prosím, môjho syna nie.“ Napodobňoval Lily ufňukaným hlasom. „Tvoj otec sa obetoval a skočil pred smrtiacu kliatbu, ktorá bola určená tebe.“ Položil chlapcovi palec na jazvu v tvare blesku. „Zvyšok ma mohol napadnúť. Tvoju matku som odstrčil z cesty a skúsil som to druhý raz. Lenže láska tvojho otca zapôsobila ako štít a kúzlo sa odrazilo. Lenže ja tak ľahko umrieť nemôžem.“ Zadíval sa do podlahy a myšlienkami bol jedenásť rokov v minulosti. Harry počúval s otvorenými ústami.

„Zaklínadlo ma zasiahlo a premenilo ma na bezbranné, malé stvorenie. Všetko sa udialo pred očami tvojej matky. Myslela si, že má vyhraté, že môže vziať teba a zmiznúť kade ľahšie.“

Vonku začali padať dažďové krúpy.

„Lenže som ju varoval, že ja môžem žiť prakticky naveky a ak sa na mňa teraz vykašle, nájdem si ju aj teba a oboch vás jedného dňa skántrim.“ Začal sa prechádzať. „Lilina citlivá povaha nemohla čosi také dopustiť. Radšej sa ťa vzdala, počkala neďaleko vášho domu, kým po teba príde Hagrid a spolu so mnou sa vyparila. Len aby si ty bol v bezpečí. Mal si veľmi milujúcich rodičov, Harry. Vedz, že pri nich by z teba vyrástol celkom iný človek.“

„Chceli ste ma zabiť iba preto, čo vraví proroctvo?“

Voldemort slabo prikývol.

„Prestaň, Lily!“

„Neblázni, Severus! Zabije vás oboch! Nedovolím ti, aby si Harryho vystavil takémuto nebezpečenstvu!“

Kým sa dolu Voldemort a Harry rozprávali, na poschodí v jednej z komnát prebiehala vášnivá hádka.

„Tu ide o viac, než tvoje city, Lily! Skôr či neskôr Harryho zabije. Musím ho odtiaľto odniesť!“

„Severus, nechoď tam! Nie! Stoj!“

Severus však vyšiel z izby von a zamieril si to po schodoch dolu. Lily sa spustila po stene na zem, zaborila si tvár do dlaní a tuho premýšľala, čo má robiť.

„Severus, prosím, poď ďalej.“

Snape počúvol.

„Práve som chcel po niekoho poslať,“ začal vysvetľovať, „aby tuto nášho hosťa zamkli v jeho izbe dovtedy, kým to neuznám za dostatočné. Odveď ho, prosím ťa.“

Snape kývol hlavou a podišiel k Harrymu. Vzal ho za zdravú ruku, no stál na mieste. Nepohol sa s ním ku schodom.

Voldemortovi to takmer hneď prišlo podozrivé.

„Nie,“ povedal profesor elixírov chladne.

Harry už vedel, že Voldemort vie čítať myšlienky. No netušil, že to zvládne aj bez kúzel. Zrazu zacítil rovnaký pocit, ako keď sa premiestňoval s Roockwoodom. Ešte predtým ale začul Riddla zrevať a videl, ako vyťahuje prútik. Nič už ale nemohol urobiť, lebo sa vyparili.

Lily Potterová sa stala animágom v období, kedy sa musela starať o Voldemorta. Ľahšie sa jej tak dostávalo na miesta, kam by ako človek nemohla. Ľahšie sa jej tak aj unikalo pred nebezpečenstvom.

A tak, teraz, keď sa Harry a Snape premiestňovali, Harrymu ešte stihol rýchlo do topánky skočiť maličký chrobák, ktorý sa premiestnil spolu s nimi.

[ » na začiatok « ]