Kapitola:
Pridaná: 22.6.2018, 21:41:17
Čítaná: 431×
Hodnotenie: (počet hlasov: 3)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Harry, Ron, Malfoy, Hermiona, Snape, Dumbledore, Hagrid....
Stručný dej: Harry sa nedokáže preniesť cez detstvo, ktoré strávil u Dursleyovcov, čo ho veľmi poznačí a zmení ho na iného človeka, než akého poznáme z kníh...

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Prológ 2 » Zoznámenia 3 » Sieň slávy 4 » Nové zistenia 5 » Priateľstvo 6 » Vznik tria 7 » Les a herbológia 8 » Remus a Harry 9 » Bez Harryho 10 » Vydieranie 11 » Súd 12 » Úschovňa lodiek 13 » Hagrid, Dumbledore, Lucius 14 » Deň s Luciusom 15 » Hermionino zistenie 16 » Únos 17 » Temný pán sa vrátil 18 » Útek 19 » Na Rokforte 20 » Rozhovor 21 » Na ministerstve 22 » Zrada 23 » Návrat 24 » Poradkyňa 25 » Čcho a Winky 26 » U Kančej Hlavy 27 » Terapia 28 » Blížime sa do finále 29 » Koniec 30 » Epilóg

Harry sa opäť zobudil v dome Toma Riddla. Tentoraz ho nové prostredie nezaskočilo, a tak sa bezmyšlienkovite posadil, obul sa a po rannej hygiene zišiel dolu na raňajky.

Presne ako očakával. Všetci ostatní obyvatelia domu už sedeli za stolom a stolovali. Zas mu neušlo, že všetci okrem Voldemorta majú tváre zakryté kapucňami. Napadlo mu, či to náhodou nie je kvôli nemu. Je tu azda ešte niekto okrem Snapa, kto nechce, aby ho Harry spoznal?

„Harry,“ Voldemort zdvihol hlavu od svojich raňajok a na hadej tvári sa mu usadil úsmev. „Prosím, prisadni si k nám na svoje obvyklé miesto.“

Harry bez slova poslúchol. Hneď, ako zasadol, ku nemu pristúpila postava, odetá v habite s kapucňou a položila pred neho podnos s praženicou a čajom.

„Len si daj, Harry,“ nabádal ho Temný pán. „Budeš potrebovať veľa energie, tuto s Rockwoodom pôjdete dnes na ministerstvo.“

Harrymu vidlička zastala na polceste k ústam.

„Veru tak,“ prisvedčil Riddle. „Ako som ti včera sľúbil, budem k tebe vo všetkom úprimný a nebudem s tebou hrať žiadne hry ani ťa nijako naťahovať.“ Odtrhol si kúsok pečiva. „Hneď, ako dojeme, sa ta spolu premiestnite.“

A tak aj bolo. Harry po jedle so smrťožrútom vyšiel z domu, chytil ho za ruku a premiestnili sa.

Harry sa premiestňovania doteraz nikdy nezúčastnil, nik ho teda nepripravil na to, aký odporný to je pocit. Mal čo robiť, aby sa pred Roockwoodom nepovracal.

„Len zhlboka dýchaj, chlapče. To prejde.“

Keď mu už bolo lepšie, poobzeral sa okolo seba. Premiestnili sa vedľa veľkého kontajnera, vďaka ktorému ich nik nemohol vidieť. Stáli v rohu neveľkého parkoviska a niekoľko desiatok metrov od nich sa nachádzala červená telefónna búdka. Rockwood začal kráčať rovno k nej a Harry ho nasledoval.

Vošli do stiesneného priestoru búdky. Smrťožrút zdvihol slúchadlo a vytočil akési číslo. Harry ho so zaujatím pozoroval.

Podlaha pod nimi odrazu začala klesať. Harry sa zľakol, no zvedavosť ho rýchlo upokojila. Klesali ako vo výťahu stále nižšie a nižšie. Harry čakal, že sa ocitne pod zemou v nejakej tmavej a malej miestnosti. Ťažko však mohol predpokladať, že to, čo uvidí, mu doslova vyrazí dych.

Ocitli sa v obrovitánsky dlhej chodbe so stovkami ľudí utekajúcimi oboma smermi. V stĺpoch vedľa seba stáli kozuby s rôznofarebnými plameňmi, z ktorých pravidelne vychádzali ľudia. Harry si domyslel, že sa sem dá premiestniť aj takto.

Pozrel sa pred seba a zbadal široký pohyblivý portrét starého muža, ktorý sa rozprestieral po celej stene. Harry vedel, že to je minister mágie.

„Drž sa pri mne,“ šepkal mu Roockwood. „S nikým sa nezačni rozprávať, na nikoho nepozeraj. Buď nenápadný.“

Harry iba prikývol. Až teraz sa mu opäť vrátil nepríjemný pocit spätý s dôvodom, prečo sem prišiel. Mohol obdivovať krásu ministerstva koľko len chcel, nezabúdal, že dôvod, pre ktorý sa tu ocitol, je tak trochu aj nebezpečný.

Na Rokforte sedel riaditeľ Albus Dumbledore za svojim stolom a díval sa do krištáľovej gule profesorky Trelawneyovej. Nie, neveštil svoju budúcnosť. Magické gule mali aj iné využitia. Napríklad sa pomocou nich dalo komunikovať. Dumbledore sa takto rozprával so Severusom Snapom.

„Išli na ministerstvo, pán profesor.“ Snape zvieral svoju čarovnú guľu a krčil sa v niečom, čo sa Albusovi podobalo na kôľňu.

„Hrozí v tejto chvíli niečo Harrymu?“

„Nemyslím si. Voldemort si dáva silno záležať na tom, aby mu Harry začal dôverovať. Teraz sa o neho nemusíme báť.“

„Máš nejaký plán?“

„Áno. Ale nie je bezpečný. Riddle má len najmenšie podozrenie, ostatní smrťožrúti mi vonkoncom nedôverujú.“

„Len vytrvaj, Severus. Si bystrý, nedáš sa len tak ľahko prezradiť.“

„Myslím si však, že zbytočne priveľa riskujeme. Veď sa pozrite, čo je ten Potter zač.“

Dumbledore túto poznámku ignoroval: „Dávaj si pozor, Severus. Akonáhle budeš vedieť niečo nové, ozvi sa.“

Dohovoril, prikryl magickú guľu, podišiel k oknu a zadíval sa na jazero. Hlavou sa mu preháňali slová, ktoré mu nedávno povedal kentaur Firenze: „Môže napáchať obrovské zlo. Ak bude takýto naďalej, Temný Pán sa ho zmocní, zmanipuluje ho mocou a strachom, ktorí budú môcť roznášať medzi ľudí. Budú ako dvaja bratia, ktorí budú roznášať skazu a zlo. Videl som veľa, veľmi veľa zla. Videl som Rokfort v plameňoch. Hrôzu, smrť a strach. Najhoršie z toho ale je to, pán Dumbledore, že Harry bude na konci tejto cesty mŕtvy.“

Severus Snape si založil svoju magickú guľu do habitu, oprášil si nohavice a vyšiel z kôľne von. Pred vchodom stála Lily a uprene sa mu dívala do očí. Chvíľu takto oproti sebe stáli a potom sa Snape pobral k Riddlovie domu. Lily nechal za sebou, rovnako ako ona jeho predtým na cintoríne.

Harry sa zakrátko s Roockwoodom ocitol v ďalšom výťahu. Ten bol o niečo väčší, zviezlo sa s nimi ešte zopár zamestnancov, ktorí Roockwooda pozdravili.

Vyšli von do spleti kľukatých chodieb z čierneho mramoru. Harry sa tu vôbec necítil príjemne. Popravde sa nevedel dočkať, kedy odtiaľto odídu a nejaké proroctvo mu mohlo byť úplne ukradnuté.

Napokon došli ku vysokým dvojkrídlovým dverám. V ich strede sa spájali dve zlaté kľučky a vytvárali jednu guľu. Roockwood ku kľučke natiahol ruku, otvoril dvere a pokynul Harrymu, aby vošiel.

„Ja dnu nesmiem, proroctvo sa mňa netýka,“ začal mu smrťožrút vysvetľovať, keď už bol dnu. „Počkám ťa tu.“ Z vrecka vytiahol malý zdrap papiera a podal ho Harrymu. „Tu máš označenie miesta, kde sa proroctvo nachádza. Keď ho nájdeš, vezmi ho do ruky a počúvaj.“ Po týchto slovách dvere zavrel a udiveného Harryho, ktorý nič nestihol povedať, nechal vovnútri.

Hneď, ako sa dvere zavreli, Augustus Roockwood sa k ním otočil chrbtom ako keby ich strážil pred neoprávneným vstupom. Realita ale bola taká, že pozor dával kvôli sebe. Neprospelo by mu, keby ho tu niekto načapal, o to viac, keby sa zistilo, že tu prišiel spolu s Harrym Potterom. Na Oddelenie záhad nebolo až také ťažké sa dostať, napokon, je tu veľa rôznych sekcií, kde by mohol prísť hocijaký zamestnanec ministerstva bez toho, aby to bolo čudné.

Do miestnosti s proroctvami však nik nemohol vstúpiť len tak. Potreboval oprávnenie od samotného ministra mágie a to Roockwood, pochopiteľne, nemal. U Riddla si premyslel dosť chabý plán. Temného pána nezaujímalo, že na prípravu potebuje čas a že to je veľmi riskantné. Jediné, čo ho napadlo, bolo prísť sem počas obedňajšej pauzy. Pozrel na hodinky a zistil, že kým z pauzy dorazí dozorca, ostáva ešte desať minút.

Harry napokon z miestnosti vyšiel a zbadal, ako si Roockwood od úľavy vydýchol.

„Pfu, ešteže tak,“ začal. „Ak dovolíš, bude lepšie, ak odtiaľto čím skôr vypadneme. Každú chvíľu niekto príde.“

Harry mal kopu otázok, ale vedel, že z Roockwooda teraz nič nevytiahne. Začali utekať k výťahu keď z bočnej chodby začuli niečí hlas: „Augustus! Čo ty tu?“

Smrťožrút sa obzrel za hlasom a inštinktívne sa postavil tak, aby chrbtom zakrýval Harryho.

„Ach, zdravím Phil.“ Vyčaril falošný poloúsmev: „Ako vieš, vždy som tu chcel robiť. Tak reku som sa tu prišiel aj pozrieť, kým máte pauzu a nikoho neruším.“

„No,“ potľapkal Phil Augusta po pleci, „dúfam, že si si so sebou nezabalil aj nejaké proroctvo, čo?“

Roockwood sa zasmial na Philovom vtipe. Dúfal, že už ich nechá a budú môcť odísť. Bohužiaľ, Phil si všimol Harryho.

„Pozrime sa, pán Potter.“ Phil si rýchlo dal dve a dve dokopy. Priložil si prútik k hrdlu: „OCHRANKA!!!“

Roockwood jednal urýchlene: „Avada Kedavra!“

Z prútika vyšľahol zelený záblesk a dozorca padol na zem mŕtvy. Pozrel na Harryho: „Poďme, Potter.“ Chytil ho za ruku a pobrali sa k výťahu.

Keď mali na poschodí vystúpiť, menšia hromada ľudí už stála pred dverami. Poplach z Oddelenia záhad ich upovedomil na možné nebezpečenstvo, a tak boli zvedaví. Harry a Roockwood však boli schopní okolo nich bez ujmy prejsť.

„Všetko v poriadku, falošný poplach,“ vysvetlil Augustus jednému ochrankárovi.

„Jedno nechápem,“ šepkal Harry, keď sa od ľudí vzdialili. „Na vstup do Oddelenia záhad potrebuje človek povolenie, ale miestnosť s proroctvami nie je nijako magicky chránená?“

„Bežný smrteľník sa tam nikdy nedostane,“ vysvetlil smrťožrút. „A nijaký pracovník, ktorý nepatrí pod to Oddelenie, ta tiež nepôjde len tak. Pokiaľ naozaj nemusí. To miesto je prekliate.“

Strčil Harryho do jedného z kozubov s farebnými plameňmi a potom do nich sám vkročil.

Ocitli sa na cintoríne red Riddlovie domom. Vykročili k nemu.

„Vitajte, vitajte,“ šepkal Voldemort do tmy jedálne, keď vošli. „Ako vidím, Roockwood, misia sa nezaobišla bez komplikácií.“

V tej chvíli Riddle vyletel z kresla, vytiahol prútik, mávol ním a Augusta spútali povrazy po celom tele. Ten stratil rovnováhu a zletel na zem.

„Crucio!“ zreval temný mág. „Ako si mohol byť taký hlupák, že si zabil ministerského pracovníka? Ha?“

Prerušil zaklínadlo a Roockwooda začal mlátiť rukami. Harry sa iba chladne pozeral.

V tej chvíli vošla do miestnosti žena s dlhými hnedými vlasmi. Bola zvedavá, čo to je za hluk a na tvári sa jej zračil strach.

Harry tu nijaké ženy počas svojho pobytu nevidel. Ako by aj mohol, keď tu všetci vždy nosili kapucne? O to však teraz nešlo. Tú ženu spoznal. Nechcel tomu veriť, ale za tých jedenásť rokov jeho mama nezostarla ani o deň.

[ » na začiatok « ]