Kapitola:
Pridaná: 25.3.2018, 00:08:43
Čítaná: 2775×
Hodnotenie: (počet hlasov: 2)

Poviedka:
Typ: Iná fan fiction - Kultové filmy
Postavy: Fenrir Greyback, Newt Scamander, Teddy Lupin
Stručný dej: Toto kolo mali súťažiaci za úlohu vybrať si jednu z HP postáv a dosadiť ju na miesto postavy z konkrétneho filmu a výrazným spôsobom zmeniť/upraviť jeho dej.

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Kapitola: 1 » Zelená míľa 2 » Milé čarobravíčko 3 » Fantastické zvery druhohôr a ich výskyt 4 » Potopené veci

„Toto je strata času. Vezmeme so Suttonom helikoptéru a nahádžeme tej oblude niekoľko granátov do papule a bude vybavené.“

„Jasné, nechajme to na Američanov. Všetko vyriešia zbrane.“

„A čo je to vôbec za slovo? Magizoológ? To je dáky britský slang alebo čo?“

„Ostrov sa nám síce podarilo evakuovať do hlavnej budovy, ale obávame sa, že to nebude stačiť, kým prídu záchranné lode.“

„Pán Scamander? Počúvate nás?“

Hlasy ľudí za Newtovým chrbtom v jeho ušiach zneli ako vzdialený šum, ktorého obsah sa vyjasnil až v momente, keď začul svoje meno a všimol si, že Claire Dearingová pristúpila bližšie k nemu.

„Áno, uh...“ začal, no keďže by to boli iba klamstvá, radšej stíchol a vrátil sa pohľadom naspäť k pomaly sa otáčajúcemu hologramu zmenšeného dinosaura. Najviac ho fascinovala tá netypicky elegantne tvarovaná lebka obtiahnutá bledou kožou – nič podobné vo svojom živote ešte nevidel.

„Videla som, čo ste dokázali s Velociraptormi, pán Scamander. Viete ich ovládať.“

„Nie, ja... to nie je ovlád-“ pokúsil sa ju Newt vyviesť z omylu, lenže ona ho netrpezlivo prerušila skôr, ako stihol dokončiť vetu:

„Potrebujeme niekoho, kto to so zvieratami skutočne vie. Potrebujeme vašu pomoc.“

„Možno... možno to so zvieratami viem, ale tento tvor nie je zviera, pani Dearingová. Je to hybridný dinosaurus, ktorého ste vytvorili v laboratóriu a ktorý nikdy nevidel nič za stenami svojej klietky. Vraveli ste, že vyzabíjal polovicu východného ostrova, kde mali bylinožravci voľný výbeh? Nelovil, on zabíjal pre zábavu... Žiadne normálne zviera nezabíja pre zábavu, čo tomu nerozumiete? Toto je... uvedomujete si, čo odo mňa naozaj chcete?“ Pohľadom prešiel zo zaskočenej vedúcej parku na ostatných prítomných v presklenenej kancelárii, ktorých napätá vrava utíchla. V hlave sa mu už začínal črtať plán, účinný a pravdepodobne úplne šialený.

„Dobre, pomôžem vám, ale chcem, aby ste otvorili klietky aj ostatným dinosaurom.“

„Vy ste sa zbláznili?! To je čistá samovražda!“

„Možno, ale vonku budú mať väčšiu šancu prežiť.“

-

Bol to veľmi, veľmi, veľmi zlý nápad.

Odmiestnil sa z relatívne bezpečnej a klimatizovanej kancelárie na miesto, kde polohu Indomina rexa zaznamenali naposledy. Starosti z náhleho zmiznutia priamo spred očí muklov teraz nechal ďaleko za sebou.

Zhlboka sa nadýchol vlhkého a tropického vzduchu a každou bunkou v tele túžil po návrate do chladného počasia svojho rodného Anglicka.

Stál uprostred lúky obkolesenej lesom a hrobovým tichom, ktoré mu hrdlo sťahovalo skutočným strachom. Fakt bol ten, že Newt sa nezvykol báť, dokonca ani zoči-voči tým najhrôzostrašnejším zverom nestratil hlavu a cítil sa pri nich bezpečnejšie ako pri mnohých ľuďoch. Čo bola trochu irónia. Lenže tento tvor...

Pohyb listov donútil Newta zaostriť na okraj lesa a v rukách pevnejšie zovrel prútik a rúčku kufríka, ktorý si pred výskumom v Isla Nublar preventívne vyprázdnil. Listy sa však nechveli náporom vetra, ale postupne mizli a odhaľovali bielu kožu dinosaura, ktorý ho sledoval takmer bez jediného mihnutia oka. Možno za normálnych okolností by bol Newt fascinovaný Indominovou dokonalou schopnosťou splývať s prostredím. Teraz sa mu len hrôzou postavil každý chĺpok na tele.

Horúci vzduch medzi nimi preťal vzdialený rev, ktorý však ani jedného nerozhodil. Indominus rex sa pomaly posúval dopredu, vychádzal z lesa, odhaľoval svoje obrovské telo, ktoré vzniklo z viacerých druhov. Bol experimentom ľudí, ktorí si mysleli, že môžu čokoľvek. Bol experimentom ľudí, ktorí si mysleli, že sú múdrejší ako príroda. A tá sa rozhodla obrátiť proti nim.

Indominus sa nezačal približovať, čo bolo dosť znepokojujúce, ale krúžil okolo Newta po obvode lesa a z pootvorenej, zakrvavenej papule plnej niekoľkometrových zubov mu vychádzal neprerušovaný, hrdelný zvuk. Newt sa obracal, aby ho nespustil z očí a pri každom pohybe tvor iritovane cvakol zubami.

Vec, ktorú sa rozhodol Newt urobiť, nebola tak úplne súčasť jeho plánu, no neodpustil by si, keby to neskúsil. Zložil kufrík na zem a Indominus cez nozdry vypustil prudké odfrknutie. Prútik si zastrčil za ucho a dlane priložil k ústam, uzavrel ich a po hlbokom nádychu vytlačil vzduch z pľúc, pričom prstami pohyboval tak, aby vytvoril rovnaký zvuk, akým sa Blue, Delta, Echo a Charlie vyzývali do hry.

Indominus rex okamžite zastal. Vrčanie utíchlo. Newt urobil ten zvuk znova a veľká biela hlava sa mierne naklonila do strany. Inteligentné oči ho pozorovali, snažili sa porozumieť. Ako samotár toto prirodzené, hravé volanie nepoznal. Newt sa zhlboka nadýchol tretí raz, no prerušilo ho vzdialené volanie, takmer identické s tým, ktoré doposiaľ robil on. Jediný rozdiel bol ten, že bolo hlbšie, reálnejšie a-

Oh, nie. Blue.

Indominus obrátil hlavu smerom, ktorým zvuk prišiel. Podvihol sa na zadných nohách a hruď sa mu rozpohybovala prudkými nádychmi v snahe lokalizovať zdroj. Zvuk sa lesom rozoznel znova a tentokrát v ňom Newt spoznal Echo, pretože iba jej volanie mohlo znieť tak melodicky. Železná päsť mu zovrela srdce strachom a úzkosťou.

Indominus rex mu absolútne prestal venovať pozornosť. Newt na neho zapískal, no dinosaurus začal ustupovať do lesa, kde jeho biela koža mizla vo farbách listov a kôry. Magizoológ preto siahol do náprsného vrecka na košeli a vytiahol odtiaľ malý prístroj, ktorý si strčil do úst. Vyrobil ho sám tesne po tom, čo sa Velociraptory vyliahli.

Pevne obopol prístroj perami a vytvoril tak malý, mriežkový otvor, do ktorého fúkol z plných pľúc – jeden dlhý výdych nasledovaný dvomi krátkymi. Ľudskými ušami nebolo možné ten zvuk zachytiť.

Newtove volanie znamenalo jeden jediný primárny pud, ktorý musel spoznať aj samotársky dinosaurus – lov. A Indominus rex zareagoval presne tak, ako očakával.

Biela hlava s roztvorenou papuľou a hrozivým vrčaním vyrazila z lesa. Zem sa chvela pod Newtovými nohami, no on stál bez pohnutia a v rukách opäť pevne držal kufrík a prútik. Zrýchlený tlkot srdca cítil až na jazyku, Indominus sa približoval k nemu a len sekundu pred tým, ako by sa dinosaurove ostré zuby ponorili do jeho tela, odmiestnil sa. Zjavil sa tesne za Indominovou ľavou zadnou nohou, keď jeho veľká papuľa cvakla naprázdno okolo tropického vzduchu.

Newt okamžite priložil otvorený kufrík ku drsnej a napnutej koži. Zákony fyziky a logiky sa sklonili pred zákonom mágie, ktorá skrz kufrík začala ťahať Indomina do jeho obmedzených priestorov. Za tie roky ho Newt vylepšil natoľko, že pri väčšej váhe a veľkosti bol ťah niekoľkonásobne silnejší. Po nehode v New Yorku sa poučil.

Kým si Indominus rex uvedomil, čo sa vlastne deje, celá zadná časť jeho tela sa nachádzala v kufríku. Bleskovou rýchlosťou sa zahnal hlavou dozadu, no než sa stihol dostať k Newtovi pevne držiacemu napínajúcu sa batožinu, zasiahlo ho do očí zaklínadlo.

Rev plný bolesti a zúrivosti rozochvel ich okolie. Indominus sa začal divoko metať zvyšnou polovicou tela, ktorá mu zostala vonku. Zaryl pazúry na menších predných končatinách do zeme a trhol sebou tak prudko, že Newt stratil rovnováhu, pošmykol sa na vlhkej pôde a kufrík mu vykĺzol zo zovretia.

„Nie, nie, nie! NIE!“

Ďalším omračujúcim kúzlom zamieril Indominovi do hlavy a po štyroch sa dostal ku kufríku, ku ktorému si pre istotu čarami prilepil časť tela. Indominus rex zúrivo bojoval zo všetkých síl, no moci mágie sa napokon nezvládol ubrániť.

Hlasné kliknutie prehlušilo hučanie krvi v Newtových ušiach. Celou váhou ležal na kufríku, ktorý sa pod ním ešte pár sekúnd chvel. Lapal po dychu, kropaje potu mu stekali po pokožke a adrenalín s napätím ho pomaly opúšťali a zanechávali v ňom kyslú pachuť nevoľnosti.

A potom začul hlasný rev.

Rev, ktorý bol tak blízko, že mu rozvibroval kosti v tele. Rev, ktorý bol tak blízko, že jeho sila mu zatlačila do chrbta. Rev, ktorý bol tak blízko, že v jeho pachu ucítil krv a rozkladajúce sa mäso.

Newt sa veľmi pomaly otočil za seba do trochu neprirodzenej polohy, pretože časťou hrude bol stále prilepený ku uzamknutému kufríku.

Pred ním sa nachádzala obrovská hlava Tyrannosaura rexa, ktorého prítomnosť si pri zápasení s Indominom vôbec neuvedomil. Jačiaci pud sebazáchovy sa v Newtovi ozýval iba pár sekúnd, než ho nahradil neskonalý obdiv. Aj tvárou v tvár smrteľnému nebezpečenstvu dokázal oceniť jedného z najväčších tvorov svojej dávnej doby. Možno toto... bolo ono. Možno toto bol Newtov koniec. A on vo vnútri necítil ani záchvev strachu. Až keď sa T-rex narovnal, iritovane si odfrkol a pripravoval sa na výpad, v ktorom ho zastavil zvuk iného predátora, až vtedy Newtovi stuhla krv v žilách.

Blue stála niekoľko metrov od nich, osamotená a stále dookola vydávajúca jasný signál. T-rex sa na ňu pohľadom tak zafixoval, že si najprv vôbec nevšimol ďalších troch Velociraptorov, ktorí ho obkľúčili z každej strany.

Blue ako beta svorky vydala povel na lov, súrodenci jej takmer jednohlasne odpovedali a začali T-rexa obliehať. Tyrannosaurus rex bol niekoľkonásobne väčší ako štyri Velociraptory, no ich zastrašujúca taktika im vykompenzovala nevýhodu veľkosti. Vždy, keď sa T-rexova pozornosť na zlomok sekundy vrátila k Newtovi, menšie dinosaury ho ihneď odlákali ostrými a vysokými pazvukmi, vrčaním a krátkymi útokmi, aby ochránili svojho alfu. Magizoológ sa od nich rýchlo vzdialil v momente, ako sa mu otvorila príležitosť na nenápadný únik.

Frustrovaný T-rex sa zaháňal po otravných tvoroch, ktoré neprestajne zo seba vydávali škrekotavé volania a útočili na predátorove končatiny a slabiny. Keď sa Charlie podarilo dostať do nebezpečnej blízkosti T-rexovho krku, Tyrannosaurus nakoniec posledný raz pozrel na svoju korisť a rozhodol sa, že mu za toto všetko nestojí. S vrčaním zmizol v hlbinách lesa. Blue ho vyprevádzala pohľadom a zo svojho miesta sa nepohla až dovtedy, dokým sa otrasy zeme nezmenili na zanedbateľné.

Newt si zaklínadlom odlepil kufrík od tela a privítal sa s Charlie a Deltou, ktoré si o neho obtreli hlavy, stretli sa kdesi v polovici jeho hrude, narazili do seba a pustili sa do súrodeneckej bitky, pred ktorou Newt radšej ustúpil. Echo ho ovoniavala z každej strany, no potom jej pozornosť upútala batožina, do ktorej začala zvedavo hrabať. V momente, ako otvorila papuľu, že si ju vezme ako svoj úlovok, ju Newt zastavil a vzal si kufrík naspäť.

„Hej! Toto nie je tvoje, Echo! Strať sa!“

Echo na neho pár sekúnd hľadela, napokon si však urazene odfrkla a odbehla k zápasiacej Charlie s Deltou.

Blue sa drsnou kožou na nose obtrela o Newtov krk a zdola mu ťukla do brady, čo mohlo byť pre tvora jej sily nežným dotykom, avšak Newtove zuby o seba nepríjemne cvakli a nechtiac si zahryzol do jazyka. Železná pachuť krvi mu trochu zdvihla žalúdok.

Blue z hrude vychádzali tiché zvuky; vibrovanie, ktoré mohol cítiť pod dlaňou, keď sa jej dotkol a pohladil ju.

„Musím odísť, Blue,“ prihovoril sa jej potichu a ani nedúfal v to, že by mu mohla rozumieť. Prechádzal jej prstami po drsnej koži medzi očami, ktoré sa jej pri tom príjemnom pohladení privierali. Bol súčasťou ich svorky, ich rodiny. Videl ich liahnutie. Vychovával ich. Pomáhal im pri prvých krokoch. Pri prvom love. Neobrátil sa im chrbtom ani vtedy, keď na neho Blue zaútočila a uhryzla ho. Keď Deltu pomocníci parku zranili pri prevoze, prebdel pri nej niekoľko nocí, dokým sa neuzdravila.

„Postaraj sa o svojich súrodencov, dobre? Teraz je to len na tebe, Blue. Nechoďte za mnou. Ministerstvo dá na vás pozor, keď to sem príde dať do poriadku. Nechal som im správu.“ Cez hrču v hrdle sa mu ťažšie rozprávalo. Zažmurkal očami, keď sa Blue začala rozmazávať.

Položil kufrík na zem a priložil si dlane k ústam. Zvuk, ktorý vytvoril pomocou svojho hlasu a rúk, bol jemnejší a vyjadroval jeho hlbokú náklonnosť. Blue to po ňom zopakovala a Charlie, Delta a Echo boli jej dokonalou ozvenou.

Newt si vzal veci a vybral sa cestou smerujúcou ku hlavnej budove ostrova, pričom sa neodvažoval obzrieť za seba na Velociraptory, ktoré nechápavo sledovali jeho odchod. Chrbtom ruky si utrel mokré líca, keď po dlhých minútach chôdze začul za chrbtom žalostné volania.

-

Newtovým pôvodným plánom bolo kufrík zničiť, aby sa Indominus rex už nikdy nedostal von. Napokon však z jeho prútika namiesto deštruktívneho zaklínadla vyleteli povrazy, ktoré sa okolo batožiny pevne obmotali a zaistili nebezpečného tvora vo vnútri.

Spomenul si na slová svojho staršieho brata Thesea, ktorý konal za neho vždy, keď Newt nedokázal bojovať. „Keď na teba útočia, musíš im to oplatiť. Iba tak prežiješ na tomto svete.“

Možno mal Theseus pravdu. A možno sa horibilne mýlil.

Kufrík ležal na Newtových stehnách, zatiaľ čo ceruzkou písal do svojho zápisníka. Pod názvom Indominus rex sa nachádzali štyri veľké písmená X.

Lúče slnka sa odrážali na vlnách mora, po ktorom sa plavili naspäť na bezpečnú pevninu. Newt zamyslene naklonil hlavu do strany, keď sa nad hladinou čosi objavilo. Vynorilo sa to iba na sekundu, pokojne to mohla byť hra svetla.

Newt dopísal ďalšie X a otáznik.

Hodnotenie poroty

cuca

Téma – 8

Zadanie – 10

Jazyk – 10

Celkový dojem – 8

SPOLU: 36

Zaujímavé. Toto spojenie filmu a postavy je tak veľmi prirodzené a mne naozaj ani len nenapadlo, keď sme filmy vyberali. No myslím, že to bolo naozaj najprirodzenejšie a krásne. Musím povedať, že som bola napätá, ako to dopadne. A aj keď sme tam čítali vlastne len o jednej veci, neprekážalo mi to. Bolo to jasné a pekné. Myslím, že Newtow charakter si absolútne do bodky dodržal a ani na moment som nepochybovala o tom, že je to on. Jeho vzťah s Blue a súrodencami bol takisto viac ako nádherný a absolútne som si to všetko vedela perfektne predstaviť. Aj koniec, to, že ho nezničil, ale zrejme sa chystal ďalej skúmať a podobne, bol výborný. Vytkla by som ti to, že sa na začiatku odmiestnil pred muklami. Zbytočné – to mohlo byť inak, lebo takto som na to myslela do konca, či to bude mať nejakú dohru. Takže to podľa mňa bolo potrebné upraviť. Ale inak fajn. Nebola to tvoja najlepšia poviedka, ale bola veľmi príjemná a tak strašne realistická. :D

Marrko Riccoli

Téma – 8

Zadanie – 10

Jazyk – 10

Celkový dojem – 10

SPOLU: 38

Šupnúť magizoológa medzi dinosaurov bol vskutku zaujímavý nápad. Neskutočne sa ti podarilo vytvoriť atmosféru príbehu. Občas som pri čítaní ani nedýchal. Obrazne, samozrejme. To napätie bolo neskutočné, akoby som tam namiesto Newta pred tými tvormi stál ja sám. A čo sa týka tých velociraptorov, vykreslil si ich tak trochu ako psov, ochranárskych, hravých, šťastných, vrtošivých, žialiacich... fakt som čakal, kedy ho začnú oblizovať :D

Gramatiku alebo slovosled pri tebe je zbytočné hodnotiť. Ale spomenúť som to musel.

Ten koniec sa mi páčil. Taký typický hollywoodsky, v štýle „Podarilo sa mi do kufríka zatvoriť nebezpečné umelovytvorené monštrum, ktoré si to svoje vraždiace besnenie doslova užíva... je potrebné zničiť kufrík. Takže ho zničíme?“ Desať z desiatich hollywoodskych producentov nesúhlasí a hovorí zásadne „Nie!“ a tak sa v blízkej budúcnosti môžeme tešiť na ďalšiu návštevu kina. Teda poviedky. Teda... to je jedno.

A tá narážka na zbrane a Američanov :D

R.i.x

Na tvojej poviedke je najkrajší precítený dej a láskavosť hlavného hrdinu, ktorú dokáže dávať všetkým zúčastneným tvorom bez rozdielu. To hodnotím ako najsilnejšiu stránku. To, že si venovala dostatočný priestor poriadnemu prepojeniu týchto dvoch svetov, ktoré pôsobí veľmi prirodzene. Slabšia časť poviedky je jej nekompletnosť. Hlavne v úvode sa dozvedáme len akési povrchné info o tom, prečo je Newt pozvaný do dino tímu a bez toho, aby som videl film, si nedokážem dať do súvislosti všetky scény. A pritom tam ešte znaková rezerva bola. Verím, že s troškou času navyše, by sa týmto detailom dalo vyhnúť. Ako mentor ti musím strhnúť body za slabú komunikáciu a k tomu dostávaš poznámku do žiackej a zápis do triednej knihy. Nech príde mama do školy :D

[ » na začiatok « ]