 |
Heslo: |
Prihlásenie |
Nová registráciaZabudli ste heslo? |
 |
 HP: Kniha 1 |
| HP: Kniha 2 |
| HP: Kniha 3 |
| HP: Kniha 4 |
| HP: Kniha 5 |
| HP: Kniha 6 |
| HP: Kniha 7 |
| Obrázky z kapitol |
| Venovania |
| Ďalšie knihy |
| Comic Relief |
 |
| HP1: Kameň mudrcov |
| HP2: Tajomná komnata |
| HP3: Väzeň z Azkabanu |
| HP4: Ohnivá čaša |
| HP5: Fénixov rád |
| HP6: Polovičný Princ |
| HP7: Dary Smrti I |
| HP7: Dary Smrti II |
| Biografie hercov |
| Adresy hercov |
 |
| Biografia |
| Kontakt |
| Publikácie |
| JKRowling.com |
 |
| Fan Fiction |
| HP testy |
| Ako... |
| Komiksy |
| Čarodejnícke recepty |
| Vyber si prútik |
| HP vtipy |
| Piškvorky |
| Puzzle |
| Download |
 Fonty |
| Zvonenia |
 |
FAN FICTIONVitajte vo svete magických literárnych možností!Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil, ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy. Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní. V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať Sprievodcu Fan Fiction. Prajeme príjemné čítanie!
Vianočné svetielka57. kapitola: RodinaNechcela za ním kričať, kráčala však rýchlo, otočiac sa k oknu obývačky, cez ktoré jej Timmy ukázal dva vztýčené palce. Zamávala mu a rozbehla sa, tisnúc si bundu ku krku, aby neprechladla. „Severus!“ zavolala, keď bola od neho sotva na tri metre. Zarazene sa otočil a trochu sa pošmykol, našťastie ho však palica i Paulina stihli udržať. Len čo sa ho dotkla, srdce mu poskočilo a hrdlo mu stiahlo od úzkosti a strachu. Bál sa, že ju stratí – aj Lily predsa odprosoval, no márne – a toto mu vôbec nepomohlo. A predsa – to, že za ním prišla, muselo znamenať, že mu odpúšťa – alebo nie? Pred pár minútami bola predsa taká nahnevaná a sklamaná, že jemu samému z toho bolo ťažko. Aj preto si vybral prechádzku namiesto premiestňovania sa – ak by mal celý večer stráviť v prázdnom dome, premýšľajúc nad ňou, asi by mu preskočilo. „Opatrne,“ pousmiala sa. Stále ho držala, hoci sa celá triasla; zrejme od zimy. Bundu mala rozopnutú a pod ňou mala iba tenké tričko, čo nosila doma. „Povedal si, že vyčarovanie snehu je jediné kúzlo, ktoré ti prešlo.“ Stiahol obočie k sebe. „Áno.“ „Pred nami – muklami – nemôžete len tak čarovať, však?“ „Nie.“ „Tak prečo si to pred dvoma rokmi riskoval?“ „Lebo ste mi priniesli puding. A počul som, ako ste si želali, aby na Vianoce snežilo.“ Dojato zažmurkala. „Vôbec si nás nepoznal,“ pokrútila hlavou a položila dlaň na jeho líce. Bola studená, no bolo mu to jedno. Bola jej. Ten nežný dotyk by neodmietol nikdy. A aj teraz na chvíľu privrel oči, aby si ho jednoduchšie zapamätal. „Len som vám chcel urobiť radosť.“ Paulina sa zasmiala. „Ach...“ Vôbec jej nerozumel. Zdala sa mu rozrušená a zároveň veselá, lenže nedokázal pochopiť, prečo. „Poď k nám. Prosím ťa.“ „Už sa nehneváš?“ zamračil sa. „Nie. Len som sklamaná. Lenže… som pripravená vypočuť si ťa.“ Nebolo to to, v čo dúfal. Stále sa mohla rozhodnúť, že ho odvrhne… No prečo by mala? Je mukelka, ale nie je jeho otec. Do pekla, Severus, spamätaj sa, ty zakomplexovaný starý chudák! „Neviem pre seba nájsť dostatočné ospravedlnenie, Paulina…“ „Ja viem, že nie. Lenže potrebujem vedieť, čo ste zač, pretože Timmy je jedným z vás a ja...“ neisto si povzdychla. „Ja mu v tomto neviem pomôcť.“ Takže o toto ide? Chce, aby Timmymu a jej pomáhal pochopiť, ako funguje čarodejnícky svet? To by bol urobil aj bez tohto. Bez ohľadu na to, či by sa naňho hnevala alebo nie, pripravil by Timmyho na to, čo ho po nástupe do Rokfortu čaká. Vnútrom mu prenikla bolesť a on sa celý napol. „Na to sa môžeš spoľahnúť,“ vytisol zo seba. „Spomínal, že čarodejníci chodia do školy. Je to tá istá, do ktorej si chodil aj ty? Tá internátna?“ „Áno.“ „A musí do nej ísť?“ „Iba tak sa naučí čarovať.“ „Och, bože,“ hlesla. „Bude preč, však?“ spýtala sa zlomeným hlasom. V očiach sa jej zračila osamelosť, obavy. Pocítil silné nutkanie zastať a objať ju, lenže tým by to zrejme celé ešte zhoršil. „Áno. Bude.“ „Čo budem bez neho robiť?“ „Má sotva sedem. Na Rokfort pôjde až o štyri roky.“ „Rokfort?“ „Tak sa volá tá škola.“ „Tá, čo mi zoberie syna?“ Pokrútil hlavou. „Ona ti nič nezoberie. Vychová z neho šikovného mága.“ „Ale… ja nie som ako on… Čo ak sa mu bude páčiť tam viac ako doma? Čo ak na mňa zabudne?“ „Nezabudne na teba.“ „Ako to môžeš vedieť?“ „Pretože ťa ľúbi.“ „Ale… desať mesiacov… veď to je skoro celý rok. Rok, Severus…” Bezmocne k nemu zdvihla hlavu a on tentoraz neodolal. Zastal a zovrel jej dlaň. „Je to až o štyri roky.“ „A čo ak by tam nešiel? Čo ak by chodil naďalej do muklovskej školy?“ „Musí.“ „Prečo?“ „Ak v sebe čarodejník potláča svoju silu a nenaučí sa ju využívať, vytvára s v ňom zlá sila, ktorá ho napokon zabije.“ „Takže jeho schopnosť čarovať ohrozuje jeho život?“ „Pre Merlina, Paulina, počúvaj sa. Neohrozuje. Ohrozovala by ju, ak by ju potláčal. A to by robil iba v tom prípade, ak by si mu nedovolila ísť do školy.“ „Takže sa ho mám vzdať pre jeho vlastné dobro?“ „V podstate áno.“ Zdvihla hlavu k oknu ich bytu. Až vtedy si Severus všimol, že v ňom stojí Timmy. Zamával mu a chlapec mu odmával. „Nepáči sa mi to.“ „Chápem ťa. No… ak mi dovolíš, pomôžem ti. Dovtedy bude mať viac čarovnej sily. Je to ako maľovanie alebo tanec, na ktoré si ho zapísala. Rozvíja ich tiež.“ Snažila sa to pochopiť, videl to na nej. A videl aj, že sa trasie od zimy. „Poďme hore, aby si neprechladla.“ „Dobre.“ Vyšliapali po schodoch. Len čo sa zjavili vo dverách, Timmy cupkal pri nich. Zjavne mal pocit, že sa všetko medzi nimi vyriešilo, pretože si vyprosil horúcu čokoládu. A oni mu vyhoveli. Vyhoveli mu aj v tom, aby mu Severus rozprával o rôznych kúzlach a elixíroch a Šikmej uličke, aj o Rokforte a ceste doň, takže Paulina sa prosto a stručne dozvedala o tom, ako to v čarodejníckom svete funguje. Napriek tomu, keď sa Timmy pobral spať, mala azda tisíce ďalších otázok. Severus by bol najradšej, keby mu ich kládla, aby mohol myslieť na niečo iné než na to, že nevie, či ho vôbec prijme späť ako muža. „Bolí ťa noha?“ Bola to úplne iná otázka, než akú očakával. No poznala ho pridobre. „Trochu.“ „Chodili ste dnes veľa?“ „Boli sme sa pozrieť na lane.“ „Koľko ich bolo?“ „Tri.“ „A to kúzlo… čo ti zachránilo život?“ opýtala sa váhavo, stratiac sa v kúpeľni. Vzápätí sa vrátila s teplou perinkou, ktorú zastrčila do elektriny a podala mu ju. „Tá laň?“ „Dokáže nosiť správy. Vďaka nemu ma Harry našiel.“ „Bolo prenádherné.“ „Patrí medzi najťažšie.“ „Prečo?“ „Pretože vzniká z tých najšťastnejších spomienok. Nie každý ich dokáže prežiť tak intenzívne, aby ich zhmotnil do zaklínadla.“ „Ako si dokázal na pokraji smrti myslieť na niečo šťastné?“ pokrútila hlavou zarazene. „Myslel som na vás s Timmym.“ Rozochvene vydýchla a natiahla ruku k jeho krku. Priložila ju na jazvu po Nagini a on zavrel oči. „Je to lepšie?“ opýtala sa šeptom. „Omnoho lepšie.“ „Aj tá vznikla čarami, však?“ „Mágiou,“ opravil ju. „Aký je v tom rozdiel?“ „Tú jazvu mi spôsobil had. Jeho jed sa mi dostal do mozgovomiechového moku a zároveň som takmer vykrvácal.“ V jej očiach sa objavilo pochopenie. „To nebola porážka.“ „Nie.“ „Prečo sa ti to stalo?“ Zhlboka sa nadýchol. „Je to na dlho. A… možno ma po tomto znenávidíš. Alebo odmietneš…“ „Povedz mi to,“ vyzvala ho pevným hlasom. Sťažka prehltol. Jej dlaň neopúšťala jeho krk, pulzujúca bolesť v nohe ustávala. A jeho predpoklad, akokoľvek smiešny (hoci Albus by ho zaň pochválil), sa opäť ukázal ako pravdivý – že jazva vzniknutá z nenávisti mohla byť vyliečená iba dotykom z lásky. Hoci možno ho už neľúbila… Alebo prestane… Po tomto… No musel to risknúť. Nemohol zdupkať. A tak začal rozprávať. Úplne od začiatku, odkedy zistil, že je tiež čarodejník, cez zoznámenie s Lily, ich príchod na Rokfort, štúdium... všetko, až po Voldemortovu porážku. Kým dohovoril, už svitalo. V hrdle mal sucho, nielen z nekonečného rozprávania, ale aj z nervozity. Hlas sa mu mierne triasol, prežiť to všetko znova nebolo preňho príjemné, ale Paulina ho nezastavovala, nepovedala, aby si doprial čas na upokojenie, nechytila ho za ruku. Iba naňho hľadela, kým on hľadel na ňu a radšej nechcel myslieť na to, čo sa jej asi preháňa mysľou. „Tak dlho si sa trestal za svoj omyl...“ pokrútila napokon hlavou. „Pridlho.“ „Urobil som chybu. Pykal som za ňu.“ „Odrezal si sa od všetkých. Nebol si osamelý?“ „Vždy som preferoval samotu.“ Zdvihla druhú dlaň a položila mu ju na srdce. „No nechýbalo ti to? Ľudská blízkosť? Neha?“ „Nemal som pocit, že si ju zaslúžim.“ „Ach, Sev...“ pokrútila hlavou a oprela si čelo o to jeho. „Neľutuj ma,“ požiadal ju. „Prepáč.“ Uprela mu do očí dlhý pohľad. „Dokážete čítať aj myšlienky?“ „Niektorí z nás,“ odvetil. „Aj ty.“ Citeľne zbledol. „Áno.“ „Čítal si ich aj mne?“ „Párkrát. Omylom. Nevedel som to kontrolovať. Keď sme si boli veľmi blízki.“ Vydýchla. „Nikdy som pred tebou nič netajila.“ Uzamkla svoj pohľad s tým jeho. „A ty? Tajíš mi ešte niečo? Povedz mi to, teraz, prosím ťa.“ „Dve veci,“ prehltol. „Počúvam.“ „Tá laň… takého patronusa mala aj Lily. Patronus sa môže počas života meniť, no tento ostal rovnaký.“ „Máš ju kvôli nej?“ „Zrejme. Hoci pri jeho tvorbe na ňu už nemyslím.“ Požmolila si pery. „Ľúbim ťa, Paulina. Skutočne. Len… neviem to vysvetliť.“ „Možno sa ti laň spája aj s Timmym,“ prehovorila neisto. „Vtedy sme boli prvýkrát na prechádzke. Zobral si nás pozorovať lane.“ „Vyzerala si ako lesná víla,“ spomenul si. „Bola si… už vtedy si si ma získala. Teda, tú časť mňa, ktorá bola schopná oceniť ženskú krásu.“ Hovoril úprimne a ona sa čoraz viac usmievala. „Nemôžem od teba žiadať, aby si zabudol na Lily. Ale vážim si, že si mi o lani povedal.“ Pritisla mu na líce nežný bozk. „A tá druhá vec?“ „Neviem si predstaviť, že by som o vás prišiel. Prosím ťa. Ak mi dokážeš odpustiť, ja...“ odprosoval ju, tak ako kedysi Lily. „Pozri sa mi do očí a nájdeš v nich odpoveď,“ šepla mu do pier. „Radšej mi to povedz,“ požiadal ju. Zasmiala sa. „Hnevala som sa. Bola som sklamaná. Stále trošku som. Lenže ľúbim ťa. A odpúšťam ti. A... jediné, čo ma zaujíma, je, že si nikdy neurobil nič, čo by nám s Timmym ublížilo. Si naša rodina.“ Možno vycítila, že by jej hneď nedokázal odpovedať, pretože ho krátko, no hlboko pobozkala a on ju pritiahol k sebe. Keď sa mu konečne podarilo uvoľniť, odtiahol sa od nej a tuho ju objal. „Aj vy ste moja rodina.“
|
© Copyright 2004-24 by Priori-Incantatem.sk. Powered by PI team.
Optimalizované pre
Firefox 20.0, rozlíšenie: 1024x600 a vyššie.Pri iných prehliadačoch môžu nastať chyby v zobrazení.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba
sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov.
Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či
už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
RSS Feed | Optimalizácia PageRank.cz
 | ||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||
 | |
|
 | ||||||||||
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
|