Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania
do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich
fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil,
ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom
môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať
Sprievodcu Fan Fiction.
Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Severus Snape, Paulina Grantová, Timmy Grant
Stručný dej: Pokojný život Severusa Snapa naruší nová obyvateľka jeho rodného mesta, ktorá sa práve do Cokeworthu prisťahovala aj so svojím stvorročným synom Timmym.
Literárna forma: próza
Žáner: dráma, romantika
Stanica sa hmýrila stovkami muklov. Severus, Paulina a Timmy sa im snažili uhýbať, hoci iba Severus vedel, kam presne idú.
„Stále nechápem, ako si nik nemôže všimnúť, že zmiznete v stene,“ krútila Paulina hlavou.
„Rovnako ako si si nevšimla, že mám vchod do pivnice priamo na chodbe,“ odvetil Severus vážne. Bol nervózny, hoci sa to snažil neprejaviť. Timmy sa na Rokfort tešil a už beztak sa trápil odchodom naň kvôli Pauline. On sa musel držať.
Zastavili sa pred tehlovou stenou. Severus uprel pohľad doľava na tabuľku s číslom deväť a potom doprava s číslom desať.
„To mám naozaj prejsť tadeto?“ opýtal sa Timmy a zdvihol hlavu k Severusovi. Jeho sivé oči boli plné nadšeného očakávania, no i prosby o uistenie. „Vyzerá byť pevná.“
Severus prikývol. „Áno.“
„A čo mamka?“
„Aj mamka môže.“
Paulina sa pousmiala. „Naozaj si nerozbijem nos?“
„Keby áno, hneď ti ho napravím,“ ubezpečil ju Severus s úškrnom.
„Ach, zase tie tvoje kúzla?“ prevrátila oči stĺpkom, no usmievala sa. Vlastne nie – smiala sa. Znova. A on sa usmieval tiež. Rád ju videl šťastnú. Rád ju robil šťastnou.
„Pôjdem s ním prvý a vrátim sa po teba,“ ubezpečil ju a keď odstúpila, spoločne s Timmym zatlačil na vozík a hladko prešli na Nástupište deväť a trištvrte.
„Váu!“ hlesol Timmy pri pohľade na purpurovú lokomotívu.
Severus iba kývol hlavou. Nadýchol sa známej vône, ktorá preňho vždy znamenala návrat domov a chvíľu hľadal Harryho, s ktorým sa tu mali stretnúť. Po pár sekundách ho našiel; stál neďaleko, vedľa chlapca s oranžovými vlasmi a uhrančivými očami.
Kývol im a obaja sa vybrali k nemu.
„Zdravím, Severus.“ Potriasli si rukami.
„Dobrý,“ pozdravil ho Ted Lupin veselo. „Čau, fešák!“ čupol si k Timmymu a spolu si pľasli.
Severus to nekomentoval. Hoci Severus nikdy nemal Lupina v láske, Tonksovú učil a obaja zahynuli v rovnakej bitke ako on. Niečo také zanechá aj na tom najnecitlivejšom človeku isté stopy, a on, hoci mal dojem, že Ted je v škole podobným výtržníkom ako kedysi Weasleyovci, bol rád, že Timmy ide na Rokfort s niekým, koho pozná.
„Dohliadnete na Timmyho, kým pôjdem po Paulinu?“ opýtal sa Harryho.
„Samozrejme.“
Cítiac zvláštnu ťažobu no i radosť, sa ocitol späť v muklovskom svete. Netrpezlivo naňho čakala; pristúpila k nemu len čo sa vynoril medzi nič netušiacimi muklami. Natiahol ruku k nej a ona zavrela oči. Nechala sa ním viesť, absolútne mu dôverujúc, až zacítila vôňu pary a začula nadšenú a náhlivú vravu. Zdvihla viečka a zalapala po dychu; stála pred tou najkrajšou lokomotívou, akú kedy zočila. Odjakživa milovala históriu a táto vyzerala ako vystrihnutá z prelomu storočí. Bolo na nej však aj čosi iné, čosi tajuplné, príťažlivé, čo v nej opäť vyvolalo pocit, že existuje miesto, ktoré je úplne nabité mágiou, že sa tá neskrýva iba v ľuďoch, ale aj určitých miestach. Chcela sa len usmievať, tak ako v Šikmej uličke, keď išli Timmymu kupovať prútik, učebnice i sovu, a keď sa zdal jej odchod byť ďaleko...
„Aj ten Rokfort je taký čarovný?“ opýtala sa po chvíli.
„Tisíckrát čarovnejší.“
„Vrátil by si sa tam, ak by si mohol?“
„Učenie deciek by som už nezvládol. Mám rád svoj pokoj,“ zamrmlal, hoci ak mal povedať pravdu, rád by na Rokfort zašiel aspoň na návštevu.
„Pokoj,“ nadvihla obočie a zovrela mu ruku.
„Vieš, keby sme ten dom transformovali mágiou, bolo by to omnoho jednoduchšie,“ zamumlal.
„Vieš, keby sme ten dom transformovali mágiou,“ zopakovala jeho slová hravo, „ostal by rovnaký ako doteraz.“ Ohľadom prestavby domu, do ktorého sa nasťahovali na začiatku leta, sa naťahovali už takmer tri mesiace. Severus predal rodičovský dom v Cokeworthe a presťahovali sa na predmestie Londýna, aby to mal Severus bližšie na Ministerstvo mágie, kde vyučoval v autorskom výcviku a zároveň do Nemocnice sv. Munga, pre ktorú opäť varil elixíry. Paulina si otvorila vlastný obchodík s prírodnými zdravotnými prípravkami, mydlami a kozmetikou, ktoré sa osvedčili aj v čarodejníckej komunite – ženy boli fascinované nemagickými bylinkami, ktoré im dokázali zjemniť pleť či zahustiť vlasy.
Len čo však podišli k Timmymu, jej úsmev sa zmenil na silený a hrdlo jej stiahlo. Hodiny začali odbíjať desať päťdesiatpäť.
„Na Vianoce ho máme doma,“ šepol jej Severus do vlasov.
„Nečítaj mi myšlienky,“ zahriakla ho krehkým hlasom.
„Nečítal som. Poznám ťa.“
Pokrútila hlavou a čupla si k Timmymu. „Napíš nám, keď tam prídeš, dobre? A aj ako sa ti páči. A akých máš učiteľov, aké máš krúžky a… všetko, dobre?“
Severus stojaci nad ňou nedokázal potlačiť dojatý úsmev.
„Jasné, mami, neboj sa. Bude to super.“
Prikývla a pevne ho objala. Ešte stále neplakala, hoci v kútikoch sa jej začínali formovať slzy. Keď ho pustila, Severus pomohol Timmymu vyložiť kufor a tiež si k nemu čupol. „Poslúchaj svojich profesorov. Netúlaj sa v noci po chodbách. A uč sa poriadne. Keby si niečomu nerozumel, napíš mi. Alebo keby si niečo potreboval.“
Ani preňho nebolo jednoduché lúčiť sa s ním, lenže vedel, že sa mu v Rokforte bude páčiť.
„Dobre, Severus, budem písať asi každý deň, až kým mi ruka neodpadne,“ prisľúbil s úškrnom a objal ho okolo krku. „Dáš na ňu pozor?“ požiadal ho tak potichu, až si Severus nebol istý, či dobre počul. No keď sa odtiahol, v Timmyho očiach videl starosť, akú mali aj on a Paulina o neho. Naozaj to mal stále v sebe – tú potrebu starať sa o matku, hoci sa mal tešiť z detstva.
„Dám,“ prisľúbil.
„Ďakujem.“
„No poď už, Timmy, lebo nám ujde vlak,“ postrapatil Timmymu vlasy Ted. Venoval Severusovi i Pauline očarujúci úsmev a vyskočil na schodíky.
„Nieže ho zvedieš na záškodnícke chodníčky,“ poznamenal Harry, zrejme iba kvôli Severusovi, ktorý sa zamračil, kým Paulina sa rozosmiala.
„To by som si nikdy nedovolil, Harry,“ žmurkol naňho Ted.
Paulina syna ešte raz objala a so Severusom po boku sledovala, ako sa stratil v útrobách Rokfortského expresu. Keď lokomotíva zapískala, odstúpili a dívali sa, ako sa obrovské kolesá pomaly pohýnajú v ústrety škótskym kopcom. Timmy vystrčil hlávku cez jedno z okien a zamával im, vzďaľujúc sa k miestu, ktoré pre minimálne dvoch mužov na tom nástupišti znamenalo kedysi jediný domov, aký poznali.
Paulina si utrela slzy, ktoré sa beztak nedali zastaviť a hľadela do diaľky, až kým sa za horizontom nestratila aj posledná para z lokomotívy. Potom zdvihla hlavu k Severusovi, ktorého sa tiež zmocnila nostalgia a jemne ho pohladila po tvári. „Ideme domov?“
Odtrhol zrak od spomienok na svoje vlastné jedenásťročné ja, ktoré verilo, že v škole nájde všetko, čo mu v živote chýbalo a stisol Pauline ruku. „Ideme domov.“
***
Tak, a je koniec :) Priznám sa, že si nespomínam, že by som nejakú poviedku písala takým tempom (ale to najmä preto, lebo som chcela trafiť na Vianoce Vianoce :) ). Som ale rada, že ste si stále našli čas prečítať nové kapitolky, hoci boli čoraz dlhšie (neúmyselne), chváliť i pripomienkovať, rozplývať sa nad Severusom, Timmym i Paulinou či nadávať na Taylora :)
Chcela by som sa preto poďakovať všetkým, ktorí ste čítali, no najmä smejovi - môjmu najvernejšiemu fanúšikovi, ktorá čítala odo mňa skutočne azda všetko; Ranyii, mojej spriaznenej duši v láske k Severusovi, s ktorou, ak by sme sa raz stretli (v čo stále dúfam), naše diskusie by zrejme skĺzli hneď k Severusovi; Tyrui, ktorá ma svojimi komentármi vždy nakopla k písaniu (je to obojstranné O:) ) a Slavomire, ktorá ma veľmi potešila, keď nedávno začala komentovať a zakaždým mi na tvári vyčarila úsmev <3
Čo dodať na záver? Azda iba to, že dnes sú to dva roky, čo nám zomrel Alan. A tak ako písala Ran, ani ja neviem, kde by som bez neho bola. Istotne by som teraz nepísala toto poďakovanie a nepoznala tie vzácne osôbky, ktorým moje "ďakujem" patrí. Takže ďakujem aj Alanovi za toho najúžasnejšieho Severusa, akého sme si mohli želať <3
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov. Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
Dodnes smútite, že vám na 11. narodeniny sova nepriniesla vytúžený list do Rokfortu? Tak už nemusíte! Už čoskoro sa totižto vybrané slovenské centrá kultúry ako mávnutím prútika zmenia na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku. Mladí divadelníci Katarína Gurová, Kristóf Melecsky a Peter Pavlík, na čele s režisérom Pavlom Viechom, budú v jedinečnom predstavení žonglovať ikonickými postavami všetkých siedmich kníh, aby nám dokázali, že fantázii sa medze nekladú. Aj keby sa možno mali.
Celú tl...