 |
Heslo: |
Prihlásenie |
Nová registráciaZabudli ste heslo? |
 |
 HP: Kniha 1 |
| HP: Kniha 2 |
| HP: Kniha 3 |
| HP: Kniha 4 |
| HP: Kniha 5 |
| HP: Kniha 6 |
| HP: Kniha 7 |
| Obrázky z kapitol |
| Venovania |
| Ďalšie knihy |
| Comic Relief |
 |
| HP1: Kameň mudrcov |
| HP2: Tajomná komnata |
| HP3: Väzeň z Azkabanu |
| HP4: Ohnivá čaša |
| HP5: Fénixov rád |
| HP6: Polovičný Princ |
| HP7: Dary Smrti I |
| HP7: Dary Smrti II |
| Biografie hercov |
| Adresy hercov |
 |
| Biografia |
| Kontakt |
| Publikácie |
| JKRowling.com |
 |
| Fan Fiction |
| HP testy |
| Ako... |
| Komiksy |
| Čarodejnícke recepty |
| Vyber si prútik |
| HP vtipy |
| Piškvorky |
| Puzzle |
| Download |
 Fonty |
| Zvonenia |
 |
FAN FICTIONVitajte vo svete magických literárnych možností!Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil, ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy. Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní. V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať Sprievodcu Fan Fiction. Prajeme príjemné čítanie!
Vianočné svetielka56. kapitola: Zatajené kúzloTak, ešte jedna na dnes O:). A zajtra príde ešte ďalšia a možno epilóg (ale asi ho prepíšem, lebo som zistila, že s ním nie som veľmi spokojná :D ). Tak či onak, hoci je táto useknutá v polovici, myslím, že táto a ďalšia si zaslúžia samostatné očíslovanie i názov O:). Venujem Slavomire <3
***
Paulina strávila zvyšok dňa upratovaním. Vyčistila všetko. Povysávala celý byt, poumývala okná a pritom sa vyhýbala Timmyho pohľadom, ktoré jej jasne naznačovali, čo si o jej konaní myslí, no neodolala otázkam. Poznala preto pár základných faktov – že čarodejníci nemôžu len tak čarovať, že existuje Ministerstvo mágie, že existujúc dobrí aj zlí čarodejníci, a že Severus bojoval proti tým zlým, hoci kedysi patril medzi nich... Niekoľkokrát Timmymu vysvetlila, že sa naňho nehnevá, lenže nebola v stave konverzovať s ním o Severusovi. Vlastne, keď si na Severusa spomenula, stiahlo jej žalúdok a vošiel do nej taký hnev, že jej veci vypadávali z ruky. Vedela, že je to len jej vzťahovačnosť, že aby sa mohla skutočne hnevať alebo mu odpustiť, potrebovala by počuť všetky fakty. Lenže mala pocit, že ak by ho uvidela, jednoducho by sa od zlosti otočila a vrátila sa domov. Stále však kraľoval všetkým jej myšlienkam – nechápala, ako mohol byť niekto taký úprimný a zároveň taký tajnoskárstky, ako jej mohol zo seba odhaliť všetko a zároveň všetko tajiť. Ťažilo ju to a bolelo a zároveň tak veľmi chcela znova ho chápať. Na druhé ráno ju zobudil Timmy. Zaspala na pohovke, sledujúc vianočné filmy, chlípajúc horúcu čokoládu, ktorá ju akosi neupokojovala. „Čo sa deje, Timmy?“ „Chcel by som ísť za Severusom.“ „Chceš, aby sme sa zmierili, však?“ šepla rozospane. „Áno. Ale… chcem byť s ním. Je sám.“ Paulina si zaborila tvár do dlaní. „Dobre. Zavolaj mu dobre? Či môžeš prísť. A ja sa zatiaľ umyjem.“ Vytočila Severusovo číslo a podala mobil Timmymu, kým ona naozaj išla do sprchy. Sotva si nastavila teplotu vody, keď jej Timmy zaklopal na dvere a zakričal: „Povedal, že môžem prísť!“ „Dobre! Budem sa ponáhľať!“ zavolala a zavrela oči. Potrebovala čas. Jedine čas. Premyslieť si to, zmieriť sa s tým… Ľúbila ho. Naozaj ho ľúbila. Chcela s ním stráviť zvyšok života. Lenže aj jej klamal… A mal svoje dôvody, to áno, lenže ublížil jej… A akosi sa cez toho nedokázala preniesť. Bol to azda znak jej tvrdohlavosti? Ješitnosti? Nenarobila predsa ona v živote kopu chýb? No ublížila nimi niekomu? Áno. Timmymu. Veď predsa trpela Taylora tak dlho, že musel zasiahnuť jej syn, malý, štvorročný syn, aby sa spamätala. Vôbec si nepamätala, žeby sa bola premiestnila vtedy na iné miesto… No spomínala si na Taylorove slová: „Tak ty mi budeš utekať?!“ Myslel ‚útekom‘ toto? Že sa s Timmym ocitli o pár metrov od neho? Prečo však o tom Taylor už nerozprával? Zdalo sa mu to rovnako zvláštne ako Pauline? A po tej nehode – respektíve odvrátenej nehode – bola v takom šoku, že jej vôbec nezišlo na um, ako sa ocitla na chodníku. Počula škrípanie bŕzd, myslela si, že auto zastalo a potom bol pri nich zrazu Severus a objímal ich. A potom včera ráno… keď Timmy jednoducho zmizol z kuchyne priamo pred jej očami a našla ho v obývačke, držať vianočné svetielka, ktoré boli vytiahnuté zo zásuvky a predsa svietili. A nechcel jej nič povedať, pretože to vraj bolo tajomstvo medzi ním a Severusom… Strávila rozjímaním už dosť času, a tak sa rýchlo poumývala a vyliezla von, zabaliac sa do županu. Vlasy si zabalila do uteráku, umyla si zuby a zmohla sa aj na krém na tvár, hoci mala chuť len si ľahnúť a nepremýšľať. Keď otvorila dvere, ostala v šoku stáť. V obývačke sedel Severus a potichu sa rozprával s Timmym. Paulina cítila, ako sa jej rozochvela spodná pera a intuitívne utiekla – tak ako si to predstavovala – najbližšie však bola kúpeľňa a práve tá sa stala jej útočiskom. Vedela, že je to detinské, nedospelé, lenže ona potrebovala utiecť. No či pred Severusom alebo vlastnými pocitmi, to netušila. O chvíľku sa za jej chrbtom ozvalo zaklopanie. „Mami, nehnevaj sa na Severusa. Ja som ho zavolal, aby si nemusela ísť až k nemu domov a späť sem,“ povedal Timmy krehko. „A ako sa sem dostal tak rýchlo?“ „Primiestnil som sa,“ zaznelo neisto. Privrela oči. „To je to, že zmizneš na jednom mieste a objavíš sa na inom?“ „Áno.“ „Chceš ma naštvať ešte viac?“ „Nie. Pýtala si sa a ja som ti odpovedal.“ Otočila sa k dverám a oprela sa o ne čelom. „Choďte už.“ „Paulina...“ Severusov hlas bol prosebný. Nežný. „Choďte. Nech je do večera doma,“ hlesla. „Dobre.“ Počula, ako sa Timmy oblieka. „Ahoj, mamka!“ zakričal jej a keď zreteľne začula zavretie dverí, vyšla von. Byt bol prázdny. Klesla späť na pohovku a objala si kolená. Bola azda ona slepá? Uniklo jej niečo? Alebo len bezvýhradne dôverovala každému zo Severusových slov? Veď keď jej hovoril o veciach – skutočne osobných veciach z minulosti – musel vravieť pravdu. Hovoril jej pravdu, o tom si bola istá. Hoci zrejme nacisti neboli nacisti a Židia neboli Židia… No keď o niečom nemohol rozprávať, priamo jej to povedal… Nevymýšľal si. Z očí sa jej vykotúľali slzy. Veď Timmyho ani nepobozkala na rozlúčku. To bola naozaj taká naštvaná, že synovi nemohla zaželať pekný deň? Zároveň však za nimi nechcela ísť. Nevedela, čo by Severusovi povedala. Či by bola vôbec schopná jasne počúvať jeho argumenty… A tak si zapla televíziu a po chvíli zaspala iba tak, v župane a uteráku. Keď sa zobudila, už sa stmievalo. Ktovie, či Severus už vedie Timmyho domov. Nebude uňho chcieť Timmy prespať? Možno bude. Možno ho Severus učil nejaké kúzla alebo čosi iné… A možno Timmy jednoducho nechcel, aby sa Severus cítil osamelo. Musel sa cítiť osamelo, ak bol čarodejníkom, ktorý nemohol povedať pravdu. Stránil sa ľudí azda preto? Či aj preto? Od prírody bol predsa samotár, vycítila to z jeho povahy… Je vôbec zázrak, že ju pustil k sebe. Sotva sa prezliekla do teplákov, keď sa vrátili. Obaja boli pokrytí snehom a smiali sa. Teda, Timmy sa smial. Severus zvážnel len čo zbadal Paulinu. „Mami, Sev mi ukázal, ako vyčarovať padajúci sneh! Ja ešte nemôžem čarovať,“ dodal rýchlo vážnym tónom, „ale on už áno.“ Paulina stisla pery k sebe. „Nechcel som čarovať za tvojím chrbtom,“ povedal Severus potichu. „No chcel vidieť kúzlo a toto jediné mi vždy prešlo.“ Paulina kývla hlavou. „Nevadí mi, že si pred ním čaroval.“ Chvíľu sa naňho ešte dívala a potom si bezmocne povzdychla. „Pôjdem,“ prehltol. „Ak by Timmy chcel prísť aj zajtra, pokojne môže.“ „Viem,“ pousmiala sa a objala si lakte. Stále chcela utiecť a vlastne stále ešte Severusa nechcela vidieť. Stále sa hnevala. A bola sklamaná. „Pomohlo by, ak by som ťa odprosoval?“ opýtal sa prázdnym hlasom. Bolo to, akoby mala od odpovede záležať celá jeho existencia. „To ma nepoznáš?“ „Práveže poznám. Lenže vždy keď som ťa odstrčil, ty si sa vrátila. Nechcem… nechcem o teba prísť,“ zašepkal napokon. „Choď už. Ja… momentálne nedokážem, momentálne ti nedokážem odpustiť. Prepáč.“ Zbledol a zvesil hlavu k zemi. Otočil sa k Timmymu a postrapatil ho po vlasoch. „Zabudol si si u mňa Vianočnú koledu.“ „Nevadí. Zajtra si ju zoberiem,“ kývol Timmy hlavou a naznačil Severusovi, aby sa k nemu sklonil. „Neboj sa, presvedčím ju,“ zašepkal mu do ucha, na čo sa Severus smutne pousmial. Nepovedal však nič, iba pozrel na Paulinu presne vo chvíli, čo aj jej syn. Potriasla hlavou. „Nedívajte sa na mňa tak. A mimochodom, Timmy, počula som to,“ povedala defenzívne. Znela úplne cudzo. Čo to s ňou bolo? To sa naozaj nedokáže preniesť cez to, že jej Severus klamal? Veď predsa… Nie. Nevie. Hoci veľmi chcela. Priveľa krát potlačila svoju hrdosť na to, aby sa jej teraz len tak vzdala. „Idem,“ vystrel sa Severus. „Pekný večer.“ Vyšiel von a sám za sebou zavrel. Paulina si utrela slzy, ktoré sa jej za tú chvíľu utvorili v očiach a intuitívne prešla k oknu, odkiaľ videla na zasnežený chodník osvietený pouličnými lampami. Sledovala, ako kríva smerom k Pradiarskej uličke a vnútri pocítila prázdnotu. Nevídanú, bolestivú prázdnotu. A vtedy sa to zlomilo. Čosi v nej, ten naštrbený kus, ktorý delil jej vnútro na „pred pravdou“ a „po pravde“. „Timmy?“ otočila sa k synovi. „Áno, mami?“ „Bojíš sa toho, že si čarodejník?“ „Nie.“ „Prečo nie?“ „Lebo je ním aj Severus. A ty, mamka? Bojíš sa ma?“ „Prečo by som sa ťa mala báť?“ čupla si k nemu. „Lebo sa hneváš na Severusa.“ „Pretože mi klamal. No nehnevám sa preto, že je čarodejníkom.“ „Ale jeho to mrzí, mamka. Veľmi. A ľúbi ťa. Aj ty ľúbiš jeho, však?“ „Áno. Veľmi.“ „A nevedela by si mu prepáčiť? Kvôli mne? Keď… je s tebou on, nebojím sa o teba.“ Paulina privrela oči a privinula Timmyho k sebe. „Ach, ty môj maličký. Nemusíš sa o mňa báť. Už nie...“ „Ale aj ty sa o mňa bojíš.“ „Pravdaže, veď si môj syn.“ „Ale nebojíš sa, keď som so Severusom, že?“ Nevedela, čím si zaslúžila také múdre dieťa (alebo schopné citového vydierania), no musela sa zasmiať. „Nie.“ „Vidíš. Tak ani ja.“ Tentoraz bol on ten, kto dával rozumy jej, kto jej jednoducho vysvetlil, ako pochopiť a vyriešiť problém, hoci stále váhala. „Počkáš… Počkáš, kým za ním pôjdem? Je len tu na chodníku,“ opýtala sa vzápätí. „Nikomu cudziemu neotvorím,“ prisľúbil.
|
© Copyright 2004-24 by Priori-Incantatem.sk. Powered by PI team.
Optimalizované pre
Firefox 20.0, rozlíšenie: 1024x600 a vyššie.Pri iných prehliadačoch môžu nastať chyby v zobrazení.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba
sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov.
Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či
už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
RSS Feed | Optimalizácia PageRank.cz
 | ||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||
 | |
|
 | ||||||||||
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
|