Kapitola:
Pridaná: 13.9.2017, 13:54:44
Čítaná: 1780×
Hodnotenie: (počet hlasov: 1)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Synea, Roy, Maximus...
Stručný dej: Pokračovanie historickej romance Miluj ma navždy. Synea ešte donedávna mala milujúcich rodičov a žila v prepychu. Jej srdce napĺňala láska a nádej, že raz stretne muža, ktorý ju bude milovať rovnako ako jej otec matku. Dnes však žije ako posledná slúžka len so svojím mladším bratom. Rodičia sú mŕtvi, svadba zostala len v snoch. Jediné, čo Synea má, je srdce naplnené nenávisťou voči Maximovi Wingatemu. Túži mu oplatiť všetku bolesť, čo jej s bratom spôsobil. Prichádza s jediným úmyslom. Zabiť.

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Nenávisť v hodvábe 2 » Nenávisť v hodvábe 3 » Nenávisť v hodvábe 4 » Nenávisť v hodvábe 5 » Nenávisť v hodvábe 6 » Nenávisť v hodvábe

Synea nelenila, schytila prvú palicu, čo nahmatala, a vytasila ju pred seba ako meč.

„Ešte raz sa ma dotknete a zabijem vás skôr, ako poviete Lisa,“ zasipela zadychčane. Kolená sa jej triasli, ruky tiež, líca jej horeli. Ako sa len opovážil!

„Ešte sa stretneme, Lisa, to mi ver,“ zavrčal Maximus a vybehol von. Skúšaný bolesťou sa náhlil cez nádvorie, von, priamo do útrob lesa. Pôvodne si chcel zajazdiť, pretože miloval svitanie v prírode. Vždy to tak bolo... aj s ňou...

„Dopekla s ňou! Dopekla s tebou, Maximus!“ zreval rozzúrene, keď už bol dostatočne hlboko, ukrytý pred všetkými zvedavými ušami i očami. Nasrdene zo seba strhával oblečenie. „Zbláznil si sa? Nikdy si nebol násilník! Nikdy si sa k žene, k akejkoľvek žene, nesprával ako grobian! Tak prečo teraz?! Prečo k nej! Si hlupák, Maximus, hlupák,“ nadával si. Konečne zhodil posledný kus odevu a vrhol sa do ľadovej vody v jazere. Chlad mu na okamih vyrazil dych, ale nič mu nezabránilo plávať ďalej, hore-dolu, kým sa jeho roztúžené telo neschladilo.

Až potom vyliezol na breh a tam nehybne ležal. Občas mal pocit, že jeho život je jedna chyba za druhou. Keď ju uvidel v objatí Johna, vzbúrila sa mu všetka krv v žilách. Premohlo ho poznanie, že vie, koho mu Lisa pripomína. A to ho ničilo. Privádzalo ho to do zúfalstva, k neprimeraným činom. Už nikdy viac nechcel myslieť na Borasu. Láska k nej ho skoro zabila, priviedla jeho rodinu do hanby a on dodnes neprežrel, akým hlupákom sa vtedy stal.

Miloval ju. Konečne našiel ženu, ktorá zodpovedala jeho predstavám, jedinou chybou, ktorú si v tom čase na nej všimol, bolo, že nepochádzala z urodzeného rodu. Ale láska mu tak poplietla hlavu, že bol ochotný a schopný všetko zahodiť za hlavu. Stretávali sa každý deň v lese. On pri vychádzke na koni, ona pri zbere kvetov i lesného ovocia. Nemohol ju prehliadnuť, jej ohnivé vlasy svietil naďaleko. Spočiatku ju len pozoroval spoza stromov, nadávajúc si, že sa správa ako mladý nevybúrený žrebec. No nedokázal odolať pohľadu na jej štíhle telo, snedú tvár a žiarivé vlasy. Až to jedného dňa nevydržal a oslovil ju. Spočiatku sa i ona tvárila ako cudná panna, presne ako Lisa. Dlho ju dobýjal a až keď už nedokázal zmýšľať uvedomelo, poddala sa mu a milovala sa s ním priamo tu, na brehu jazera.

Maximovi bolestivo stislo srdce pri pohľade na miesto, ktoré mu tak veľa pripomínalo. Miloval ju tak veľmi, že nemyslel na nič. Nevedel sa jej nasýtiť. A potom ju zrazu našiel v objatí iného. Keby len v objatí! Borasa sa s ním milovala tak živočíšne! Tá scéna mu zlomila srdce a vliala doňho takú zlosť, že na mladíka zaútočil priamo na mieste. Takmer nevyviazol živý, ale Maxima zastavil priateľ Ferrys, s ktorým sa mal stretnúť. Odtiahol ho preč, len aby nevidel, ako Borasa plakala nad zbitým milencovým telom.

A potom zrazu prišla, s hrdo vztýčenou bradou, a oznámila mu, že čaká Maximovo dieťa. Vysmial ju. Neveril jej. Bol presvedčený, že nemôže byť jeho. Poslal ju preč a zlé jazyky začali pracovať. Koľko si vtedy vypočul od otca kázaní! Koľko hnevu sa vylialo na jeho hlavu! Nikto nebral do úvahy, že mu krváca srdce, že bol oklamaný a zradený. Bol predsa muž, ten nesmie verejne ukazovať svoje city. Nesmie byť slabý. A nemal by ani príliš milovať.

Vyslúžil si povesť zvodcu, hoci odvtedy sa zdržiaval v úzadí. Polichotil ženám, občas po niektorej zatúžil a len veľmi ojedinele od svojej bolestnej skúsenosti s niektorou zdieľal lôžko. Ak, tak si dával pozor, aby ho viac ani jedna nemohla ničím vydierať, ani ho označiť za otca. Po čase mu dorazil list od Borasy. Spočiatku ho nechcel čítať, len hodiť do ohňa, ale Ferrys ho presvedčil. Iba vďaka priateľovi sa dozvedel, že skutočne nebol otcom nenarodeného dieťaťa svojej milej. Borasa ho prosila o odpustenie za zradu i klamstvo. Vraj bola na pokraji smrti, zmáhali ju horúčky a hrozilo, že ani dieťa nestihne porodiť.

Neodpísal jej. Následne sa dozvedel, že dievčina skutočne zomrela a dieťa spolu s ňou. Pociťoval výčitky svedomia, že jej nedal svoje odpustenie skôr, než odišla na druhý svet, ale písala mu príliš skoro. Jeho mužská hrdosť mu to nedovolila.

A teraz, keď prišla Lisa, krásna a červenovlasá, na pohľad cudná, so zvláštnym vzdorom v očiach, a našiel ju v objatí s Johnom, prestal sa kontrolovať.

„Ale už sa to viac nestane,“ zaprisahal sa, obliekajúc sa. Po pozapínaní posledných gombíkov sa vydal do práce, o ktorej nikto, okrem jeho priateľa Ferrysa, netušil.

Synea sa po Maximovom odchode zviezla na zem. Dlaň si pritláčala na prudko tlčúce srdce a plytko dýchala. Vystrašil ju. Nikdy ju nikto nebozkával s toľkou vášňou i hnevom. William bol skôr nežný a nástojčivý, ale toto bolo niečo celkom iné. A zároveň ju vydesil výraz v Maximových očiach. Možno sa predsa len vydala zlou cestou. Možno mala odísť, zanechať všetko v stave, v akom to zostalo, možno sa vydať za Wiliamom. Určite by sa jej ujal a poskytol jej útočište. Možno by sa rýchlo vzali, aby bola v bezpečí ona i jej brat. Ale... Nedokázala by žiť každý jeden deň s výčitkami, že sa o pomstu aspoň nepokúsila. Mama ju vždy učila byť silnou a nezlomnou a ona sa nechcela vzdať. Len nesmie neustále robiť chyby.

Unavene vyšla zo stodoly, opatrne sa poobzerala po nádvorí a vbehla do kuchyne, kde sa rýchlo zamiešala medzi ostatných sluhov. Bude musieť vymyslieť ako navštevovať Roya. Už nechce riskovať podobný zážitok ako dnes ráno. Nemohla však brata prestať vídať.

Celý deň mlčky pracovala, s nikým sa príliš nezhovárala. Rozhodla sa, že zapracuje na svojej dobrej povesti. Ak bude usilovná a šikovná, skôr si ju ostatní obľúbia a dozvie sa potrebné informácie. Pretože zatiaľ jediné, čo o svojom pánovi vedela a čo počúvala z každej strany, bolo, aký je šarmantný a ako zvádza ženy z okolia. Sama sa presvedčila o jeho živočíšnosti, ale odmietala vystavať svoj plán na prízemných pudoch. Nebude ho zvádzať, mámiť mu zmysly, len aby sa ho zbavila. Bridilo sa jej to.

Napokon sa jej podarilo vykĺznuť z hradu až podvečer - s ťažkou úlohou.

„Roy, potrebujem sa s tebou pozhovárať,“ prihovorila sa mu, keď spolu sedeli na priedomí Ireninho domu.

„Hm?“ Bratove oči naďalej behali po okolitej hydine.

„Pozri sa na mňa.“

„Áno?“

„Vieš... nemôžem zo zámku stále chodiť za tebou. Hnevajú sa preto na mňa. Ako sluhovia však máme povolené na konci týždňa ísť do dediny, na zábavy, za rodinou a podobne. Ak ti sľúbim, že budem vždy na konci týždňa chodiť za tebou, vydržíš to dovtedy bezo mňa?“

„Nebudeš tu ani spávať?“

„Nie, miláčik,“ pohladila ho po hlave. „Strašne rada by som tu bola s tebou, ale ak nechcem prísť o prácu, musím pristať na takéto podmienky. A ty vieš, že potrebujem prácu, inak by sme neprežili. Keby som smela, vezmem ťa tam so sebou, ale...“

„Môžem tu zostať s Paulom a Irenou?“

„Môžeš. Dokonca musíš,“ pousmiala sa chabo. Jej predstavy po príchode boli celkom iné, no musela ich pozmeniť. Nechcela sa odlúčiť od brata, ale nič iné jej nezostávalo.

„Dobre, zvládnem to,“ prikývol Roy dospelo. „Ale ty mi sľúb, že mi vždy prinesieš nejakú prepeličku.“

Synea sa zasmiala. „Určite.“

Ešte chvíľu si posedeli na dvore a potom sa vrátila späť do zámku, vystriehnuc chvíľu, keď sa menili stráže.

Zvyšok týždňa jej deň pozostával z práce a spánku. Konečne sa cítila silnejšia, dostávala pravidelne najesť a dokonca si i sama na sebe všimla, že vychudnuté miesta sa trochu zaobalili. Silu bude potrebovať. A ani lorda Maxima od toho incidentu v stodole viac nestretla. Akoby sa jej vyhýbal. Aj tak dobre. Ešte stále mala v živej pamäti, ako sa na ňu vrhol.

Počas voľných dní trávila s Royom toľko času, koľko mohla. Až sa jej nechcelo vrátiť späť do zámku. Čas do súmraku po návrate trávila v záhradke, skrytá pred zrakmi všetkých. Vždy milovala kvety, rovnako ako jej matka. Spomínala na tisícky záhonov, čo sa im tiahli popri múroch zámku, na denne čerstvé kytičky vo vázičkách, ktoré prevoňali celú miestnosť.

„Ach, mamička, tak veľmi mi chýbaš,“ zašepkala, pohladiac ruže po krvavočervených hlávkach a zotrela si slzy z líc. Potom s povzdychom vstala s úmyslom vrátiť sa späť do zámku.

Keď sa však obrátila, ustrnula. Neďaleko nej postával lord Maximus a pri pohľade na ňu sa tváril vážne. Za ten týždeň aj zabudla, ako dobre vyzerá. Dnes mal na sebe čiernu zamatovú košeľu, tmavé nohavice s vysokými čiernymi čižmami. Okolo krku mal upevnený zlatou brošňou dlhý nepremokavý plášť. Čierne oči sa vpíjali do jej tváre, študovali každý pohyb.

Vykročil k nej. Synea na okamih zadržala dych a zaťala päste, pripravená brániť sa, ak by ju znovu napadol. On však zostal stáť niekoľko krokov od nej.

„Plakala si?“

Prehltla.

„Nie.“

Urobil ešte jeden krok. „Stalo sa ti niečo?“

„Nie.“

Zaťal zuby, ale potom ich uvoľnil. Sťažka sa nadýchol a urobil ešte jeden krok. „Hľadal som ťa.“

„A prečo?“ podozrievavo naňho pozrela.

„Pretože sa ti chcem ospravedlniť.“

„Prosím?“ udivene k nemu vzhliadla. „Vy sa mi chcete ospravedlniť? Pane...“

„Rozmýšľal som nad tým dlho a nerád si to priznávam pred sebou, nieto ešte pred tebou, Lisa... Ale moje svedomie by mi nedalo spávať. Chcem sa ti ospravedlniť za to, ako som sa nedávno správal. Odpustíš mi moje grobianske konanie?“

V očiach sa mu zračilo toľko pokory, až Synea cúvla. Toto nečakala ani v najdivokejších snoch. Čo to na ňu hrá? Prečo sa jej ospravedlňuje? Prečo sa tvári, že ho jeho konanie mrzí? Určite je to lesť!

„Lisa?“

„Pane,“ sklonila hlavu, „naozaj to od vás nebolo... slušné. Vystrašili ste ma. A prinútili ste ma zaútočiť na vás, hoci v tej chvíli som to urobiť nechcela.“

„Viem... už sa to nebude opakovať.“

Ich pohľady sa stretli. V tom jeho sa na okamih zjavilo znepokojivé teplo. A Synea nechápala, prečo sa tak ponižuje. Je predsa slúžka, môže si s ňou robiť, čo chce. Je pravda, že jej otec zvykol k služobníctvu tiež pristupovať láskavo a ak urobil chybu, neštítil sa ospravedlniť sa. Ale jej otec bol fantastický muž. Lord Maximus je obyčajný vrah...

„Pekný zvyšok večera, Lisa...“ obrátil sa na odchod, až za ním dlhý plášť zavial. Zmätenú Syneu zanechal za sebou bez ďalších zbytočných slov. I tak ho toto ospravedlnenie stálo viac síl, ako sa mu páčilo.

[ » na začiatok « ]