Poviedka:
Pridaná: 1.1.2014, 00:49:15
Čítaná: 3722×
Hodnotenie: (počet hlasov: 7)

Typ: PI súťaže
Zadanie: Zadaním pre 9 finalistov bolo napísať poviedku z prostredia Záškodníkov, ktorá sa odohráva v časovom období od prvého ročníka Záškodníkov po smrť Jamesa a Lily Potterovcov. K porote si zasadol aj Snapo, ktorý v 1. kole získal najmenej hlasov. Kto vypadne tentoraz?

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Súťažná poviedka: 1 » Peeta Mellark - Pravda 2 » Pútnička Melanie - Vytúžená odmena 3 » Aliyz - Začiatok priateľstva 4 » Pán Sova - Posledné darebáctvo 5 » Bash - Fackovací panák 6 » Jin - Záblesk génia 7 » Vi.kt.or - Už to vie 8 » Marrko Riccoli - Najhorší možný trest 9 » Lucy Bellatrix - Nie je monštrum ako monštrum

„Čože to spomínala McGonagallová, že budeme robiť v Binnsovej pracovni?“ spytoval sa poobede James Potter svojho najlepšieho kamaráta. Nech už to bolo čokoľvek, chcel mať tento trest rýchlo z krku.

„Neviem, nepočúval som ju. Asi upratovať,“ odvetil Sirius pri pohľade na neporiadok, ktorý sa im naskytol, keď vkročili dnu. Knihy rozvalené všade po izbe, kadejako nastrkané a vypadávajúce z políc, papiere ledabolo pohádzané, obsah šuflíkov vysypaný vedľa stola a na všetkom vrstva prachu. „Namôjdušu, takýto bordel som ešte nevidel.“

„Upratovať,“ James sa rýchlo rozhodol a už mával prútikom nad sebou. Celá izba sa vzápätí dala do pohybu. Knihy lietali okolo nich a úhľadne pristávali na policiach, papiere sa na druhej strane pracovne kopili a zarovnávali do radov, noviny sa ukladali na stole. To, čo James považoval za vysypaný kôš uprostred pracovne sa teraz poskladalo do podoby obrovskej starožitnej harfy. Tá teraz preletela tesne popri ňom a s hrmotom sa usadila k oknu za stolom.

„Debil, čo to robíš!“ vrčal Sirius, keď musel použiť jednu z Binnsových kníh ako štít pred ostrými brkami, ktoré leteli ako vystrelené šípy jeho smerom ku stolu. „Ešte nevieme naisto, čo si pre nás Binns nachystal.“

„Nó,“ James sa poškrabal na hlave. „Ja som chcel iba utrieť prach. No čo, aspoň to tu má prehľadné a dokonca v abecednom poradí. Komu by to vadilo.“

Lenže vadilo. Binns na prvýkrát prešiel cez stenu a zahĺbený do niečoho dôležitého, pokračoval ďalej do vedľajšej komnaty. Po chvíli sa však vrátil a pomaly znovu prešiel cez stenu, s otvorenými ústami hľadiac na svoju pracovňu.

„Čo to?“

Na tvári mu bolo vidieť, že ho tento poriadok šokoval. James si pomyslel, že keby bol hmotný, určite by tie veci, ktoré práve pustil z rúk, narobili veľký hrmot.

„Čo ste to urobili s mojimi knihami?“

„Upratali sme ich podľa abecedy, pán profesor,“ odvetil Sirius, pozerajúc na Jamesa so strašnou grimasou.

„Kde mám zlaté brko, ktoré som získal ešte v Eldoráde? Kde sú moje staré zbierky, ktoré ležali vedľa stola? A čo tu, pri Merlinovi, robí tá harfa?“

Tváril sa zronene, a teraz, keď prvý šok už trochu ustúpil aj veľmi nahnevane. Jamesovi ho prišlo ľúto, pretože keď je on nahnevaný, vždy sa mu uľaví ak si môže do niečoho kopnúť. Binns nemohol, mohol maximálne civieť na poriadok, ktorý vládol jeho pracovni. Potom sa znovu otočil k chlapcom.

„Ako sa tu mám teraz vyznať? Chlapci, toto musíte dať okamžite do poriadku. Minimálne tie knihy.“

„Hm“ obzeral sa James po úhľadne zarovnaných knihách na policiach. „A ako to presne myslíte?“

„Je to jednoduché Portland,“ Binns sa pustil do vysvetľovania. „Knihy, z ktorých som vám diktoval učivo v prvom ročníku, budú na policiach na pravej strane.“

„Aha.“

„Ďalej knihy, ktoré...“ a takto profesor pokračoval s vysvetľovaním, kde a ako uložiť knihy. Najskôr sa držal faktov, ktoré boli ešte ako tak zvládnuteľné. No už onedlho, akoby zabudol, že toto všetko nevysvetľuje sebe, začal hovoriť v štýle - „Knihy, ktoré sa mne osobne páčia budú najbližšie k pracovnému stolu. Áno, áno to by šlo a knihy, ktoré nie sú z historického hľadiska veľmi zaujímavé, treba uložiť do poličiek vedľa dverí.“

Neostávalo im nič iné, nuž sa pustili do práce. Onedlho bolo Jamesovi jasné, prečo sa tých kníh nikto nechytal. Binnsova kancelária by totiž pokojne mohla byť pobočkou zakázaného oddelenia. Človek nikdy nevedel, ktorá kniha naňho zaútočí, prípadne hlasno zajačí. Kniha s názvom Dávno vyhynuté čarovné zvery na Siriusa dokonca vypustila dve zúrivé fretky, keď sa jej dotkol. Narobili veľký neporiadok, no našťastie sa ich podarilo zavrieť do jednej zo skríň. A keď už knihy nerobili problémy, bol tu ešte problém v podobe ich priesvitného majiteľa, ktorého rady boli mierne hlúpe a často k ničomu.

Hodiny ubiehali, slnko už pomaly klesalo k obzoru.

„Myslím, že už to začínam chápať,“ ozval sa Sirius, dvíhajúc veľkú zaprášenú knihu v nádhernej kovovej väzbe. „Takže Lexikón dejín bude vedľa knihy o Stopovaní drakov v staroveku, však?“

„Nie Bart, musí byť vedľa Histórie lietania,“ oznamoval Binns. „A Stopovanie trollov v 17. storočí položte sem k Starovekým bájam o leprechaunoch.“

„A kde teda bude Stopovanie drakov v staroveku?“

„Aké Stopovanie drakov v staroveku?“

Toto bol s prehľadom ten najhorší trest, aký kedy dostali. Profesor sa práve pozrel a zmätene sa spýtal, čo hľadajú v jeho pracovni.

„Okej, pred McGonagallkou sa budeme tváriť, že to bola neskutočná pohoda,“ hovoril James nahnevane, keď ho už piata kniha za poslednú hodinu opľula akýmsi odporným slizom. „Aby jej už nikdy nenapadlo posielať nás k tomuto psychopatovi.“

„Masterson, poďte sem k tejto polici,“ volal Binns z druhej strany pracovne.

A teraz, kto je Masterson. Nakoniec tam išiel Sirius.

„Vy sa voláte Masterson?“ Binns sa otočil a pozrel na Siriusa, ktorý k nemu práve prišiel.

„Nie pane.“

„Tak čo tu robíte? Prosím, zavolajte mi ho.“

„Idem na to, pán profesor.“ Sirius si to zrejme vyložil po svojom, lebo vybehol von z pracovne a vrátil sa až o hodinu. Niesol so sebou aj dva tvarohové koláče, ktoré podával Jamesovi, takže bol nepochybne dole na večeri.

„Toto bude práca do konca týždňa, ako tak pozerám,“ vzdychol James.

„Nebude,“ oznamoval mu Sirius a stíšil hlas, aby ho náhodou Binns nepočul. „Prídu nám pomôcť Peter s Remusom. Čakajú vonku, kým nebude voľný vzduch.“

Mali šťastie, lebo profesor onedlho oznámil, že si zabudol čosi v učebni a zachvíľu sa vráti. Sirius bežal rýchlo otvoriť dvere, takže vošli Remus aj s Petrom.

„Námesačník, ty si bifľoš, čo sa týka dejín. Ktoré knihy sme brali v tretiaku?“ pýtal sa James.

„No, určite sme preberali vzbury raráškov. Tým by sme mohli začať.“

A tak s poriadnou pomocou pomaly postupovali, preberali a ukladali knihy na (z Binnsovho pohľadu) svoje miesta. Profesor nevedel, že v kancelárii pracuje viac ľudí, než by malo. Peter bol totiž na stráži vo vedľajšej učebni a Remus sa tak vždy mohol potajomky vytratiť von za dvere, keď sa Binns blížil. Nemienili riskovať, že by to vytáral McGonagallovej.

„Viete čo nechápem? Načo toto vlastne robíme, Binns sa ich aj tak predsa nemôže chytiť,“ hundral Remus. „Au!“ kniha, ktorú práve držal využila jeho nepozornosť a zahryzla sa mu do palca. „Toto mám u vás,“ predniesol na Jamesovu a Siriusovu rehotajúcu sa adresu.

Hodiny odbíjali osem hodín, slnko už dávno zapadlo a v Binnsovej pracovni sa konečne po hodinách driny pomaly finišovalo. Väčšina kníh už bola na svojom mieste, hlavne veľkou zásluhou Remusa, keď sa zjavil Peter.

„Ide Binns?“ rýchlo sa pýtal James.

„Nie, iba mi napadlo, že sa pozriem, ako pokračujete,“ bola Petrova odpoveď.

„Zbláznil si sa Červochvost?!“ vykríkol Sirius. „Čo ak práve teraz príde Binns?“

Ako to už chodí, Binns skutočne prišiel, aby skontroloval, ako pokročila práca. Našťastie sa však zdržal pri policiach na druhom konci pracovne, takže Peter aj s Remusom stihli rýchlo zaliezť do najbližšej skrine.

„Vidím chlapci, že ste pekne pokročili,“ chválil profesor Jamesa a Siriusa. „Len ešte dokončite túto policu a už vás nebudem zdržiavať. Za chvíľu som späť.“

Tí dvaja sa iba posmešne uškŕňali a rýchlo sa náhlili poukladať poslednú policu.

Zo skrine sa však odrazu ozval strašný výkrik. V zlomku sekundy sa odtiaľ vyrútil Remus, nasledovaný Petrom so zadrapenou, hompáľajúcou sa fretkou na chrbte a za nimi si to šinula ďalšia. Remus rýchlo vybehol von z pracovne, Peter sa zbavil nákladu z chrbta a rýchlo za sebou zavreli dvere. Podľa Jamesa by to bola nesmierne komická situácia, keby fretky neotočili pozornosť na pracovňu a neprehodili ju hore nohami, úspešne sa pritom vyhýbajúc omračujúcim zaklínadlám.

O päť minút sa Binnsova hlava zjavila uprostred steny a zrak jej padol na ohromnú spúšť.

„Tak sa do toho pustite chlapci.“

Priemer užívateľov: 16,81 / 20

HODNOTENIE (gramatika – obsah – dodržanie zadania – originalita – rozsah – celkový dojem)

Richio: 3 – 4 – 3 – 5 – 3 – 5; spolu 23

Vtipná, originálna, zrozumiteľná, nekomplikovaná. Výborná poviedka. Mrzia ma občasné nespisovné výrazy, pár čiarok a to, že si prešiel z on rozprávania do vševediaceho. Takisto si si mohol ukorigovať rozsah, je to škoda, inak by táto poviedka bola najlepšie hodnotenou v tomto kole. Nabudúce si to ustráž a ja verím, že to dopadne oveľa lepšie. No tvoju originalitu ja teda môžem, som z nej nadšený.

Cuca: 3 – 3 – 5 – 4 – 4 – 3,5; spolu 22,5

Našla som tam viac gramatických chýb. A tie ja väčšinou prehliadam, no tu mi udreli do očí. Čo sa týka celkovo poviedky... rozsah nebol tak úplne dodržaný. No a obsah... neviem. Nápad nebol zlý, aj ma to pobavilo, ale mala som pocit, že je to zbytočne naťahované. Podľa mňa zbytočne dlhšie, ako bolo potrebné. Zo začiatku ma to aj bavilo, ale ku koncu som len pozerala, kedy to skončí. A Binns sa mi teda celkom páčil. :D Celkovo to nebolo zlé. :) No niečo tomu jednoducho chýbalo...

Kira: 3 – 4 – 5 – 4 – 2,5 – 4; spolu 22,5

Možno je to tým, že ja mám túto tému extrémne rád, a možno je to tým, že tá poviedka v skutočnosti vôbec zlá nebola.

Za originalitu strhávam bod preto, lebo tresty v podaní záškodníkov zas až také originálne nie sú. No páčilo sa mi to, ako si to znova podal/a vtipnou formou, že to aj v dialógoch nebolo fádne, že to nestratilo svoju pružnosť a iskru.

Vyvaruj sa však pravopisných chybám. Dokážu veľmi odradiť čitateľa.

Chýbali ti tam čiarky. Vo vetách nasledujúcich po priamej reči si mal/a chyby. "Zachvíľu" je nespisovné a navyše sa ani nepíše spolu.

Micho: 4 – 2,5 – 3,5 - 3,5 – 5 – 2,5; spolu 21

Snapo: 4 – 3 – 5 – 4 – 4 – 4; spolu 24

Celkom pekná poviedka. Štýl písania dobrý, nápad tiež. Sem-tam ma to aj pobavilo, to oceňujem. Ďalšie kolo si skús ustrážiť rozsah, je to zbytočne strhnutý bod.

Body celkom: 129,81

Umiestnenie: 2.

[ » na začiatok « ]