Poviedka:
Pridaná: 1.1.2014, 00:50:11
Čítaná: 7212×
Hodnotenie: (počet hlasov: 10)

Typ: PI súťaže
Zadanie: Zadaním pre 9 finalistov bolo napísať poviedku z prostredia Záškodníkov, ktorá sa odohráva v časovom období od prvého ročníka Záškodníkov po smrť Jamesa a Lily Potterovcov. K porote si zasadol aj Snapo, ktorý v 1. kole získal najmenej hlasov. Kto vypadne tentoraz?

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Súťažná poviedka: 1 » Peeta Mellark - Pravda 2 » Pútnička Melanie - Vytúžená odmena 3 » Aliyz - Začiatok priateľstva 4 » Pán Sova - Posledné darebáctvo 5 » Bash - Fackovací panák 6 » Jin - Záblesk génia 7 » Vi.kt.or - Už to vie 8 » Marrko Riccoli - Najhorší možný trest 9 » Lucy Bellatrix - Nie je monštrum ako monštrum

„James! James, vstávaj!"

„Čo sa deje? Horia Merlinovi gate a zapálil mu ich niekto iný než my?" spýtal sa pohoršene rozospatý chlapec so strapatou hrivou.

„Remus! Opäť tu nie je... Čo ak sa mu niečo stalo, dnes tu už predsa mal byť."

„Upokoj sa, možno iba zaspal, však, Peter?" Izbou preletel vankúš z Jamesovej postele, ktorý pristál rovno na tvári malého zavalitého chlapca a vrátil ho späť do postele. Zafňukal, no nakoniec sa mu podarilo vstať a došuchtať sa k posteli jeho kamaráta.

„No tak, vstávaj. Si jeho najlepší kamarát, mali by sme ho ísť hľadať! Peter, podpor ma aspoň ty!" zanariekal a hodil prosebný pohľad na druhého chlapca. Musí ma niekto podporiť. Nenechajú ma v tom hádam samého. A aj keby, pôjdem ho hľadať sám, prehnalo sa Siriusovi hlavou.

„Sirius, on sa vráti, určite. Čo by sa mu mohlo stať? Veď sám Dumbledore ho vodieva do Nemocničného krídla. Určite len zaspal, nechajme ho. Veď námesačnosť musí byť hrozná." vyhlásil upišťane Peter.

„Aj hľa! Akí vznešení a ochotní priatelia!" rozkričal sa čiernovlasý chlapec a vybehol z ich spálne.

Prázdna klubovňa nebolo nič prekvapivé, keďže bolo skoré nedeľné ráno. Rozbehol sa najrýchlejšie ako vedel po chodbách, až dobehol k Nemocničnému krídlu. Reakcia zdravotnej sestry ho však vôbec nepotešila.

„Pán Lupin nenavštívil túto časť hradu od začiatku školského roka. Mal na to hádam dôvod?" spýtala sa slečna Pomfreyová. Tieto slová však Siriusove uši nezachytili.

Rozbehol sa ďalej nehľadiac na následky netušiac kam vôbec ide. Ocitol sa pred tajomnou sochou, ktorú ešte nikdy nevidel.

„Heslo?" zahundrala socha.

„Pre Merlina! Ono to vie hovoriť. Aké heslo chceš?" vyšlo zo šokovaného Siriusa, ktorý rozmýšľal kadiaľ ďalej.

„Ak sa chcete dnu dostať, potreba vám heslo znať," odrecitovala socha bez zmeny záujmu. Keby tu tak teraz bol Rem, on by určite niečo vymyslel. On by určite vedel kam to vedie alebo čo za heslo chce, zakňučal potichu Sirius.

„Už konečne niečo povedz alebo odíď, mladý," pokračovala ďalej socha.

„Fajn, fajn... Daj mi ešte chvíľku," zaprosil Sirius. V zápätí na to však z neho vyšli dve slová. „Mesačný spln!" stráž sa začala pomaly točiť, až kým nezačalo vznikať schodisko, na ktoré Sirius rýchlo vyskočil. Keď si už myslel, že jeho cesta nikdy neskončí, schody sa prestali točiť a v stene sa zjavili masívne drevené dvere. Sirius, ktorého nikdy veľmi netrápila etiketa, a najmä vo chvíľach ako bola táto, vtrhol dnu bez zaklopania.

Ocitol sa vo veľkej kruhovej pracovni. Nemohla patriť nikomu inému ako samotnému riaditeľovi, Albusovi Dumbledorovi. Šokovaný chlapec zostal v strede miestnosti stáť a rozhliadal sa.

„Pán Black, čomu vďačím za túto vašu návštevu?“ spýtal sa pobavene riaditeľ pri pohľade na udiveného Siriusa.

„Ja, pane, prepáčte, že som tak vtrhol, nevedel som, že je to vaša pracovňa,“ chlapec sa dal do reči a jeho narýchlo stratené sebavedomie sa mu razom vracalo. „Ale nemohol som si pomôcť! Remus, teda pán Lupin nebol ráno v posteli. Nebol ani v nemocničnom krídle kam chodieva každý mesiac. Madam Pomfreyová povedala, že tam tento rok ešte nebol. ALE VEĎ TO JE NEZMYSEL!“ Sirius sa teraz už rozkričal. Dumbledorovi pri týchto slovách pomaly mizol úsmev z tváre. „Pán riaditeľ! Vy o tom niečo viete, všakže?!“ vyštekol útočne.

„Pán Black. Upokojte sa, prosím. Sadnite si na chvíľu, musím popremýšľať,“ zahundral riaditeľ akoby pre seba. „O takomto čase mal byť už dávno vo svojej posteli. Pri Merlinovi, Remus, čo je s tebou“ mumlal ďalej Dumbledore o niečo hlasnejšie ako v skutočnosti chcel.

Vystrašený Sirius po týchto slovách zostával iba bez dychu sedieť v kresle a čakal na úsudok najmocnejšieho čarodejníka tejto doby. Nakoniec vyriekol slová, ktoré Siriusa nanajvýš šokovali. „Musíme ísť, okamžite. Pán Black, idete so mnou.“

„Kam ideme? Ako tam ideme? Nájdeme Rema?“ zasypal okamžite Sirius riaditeľa otázkami. Niektoré z nich však zostali nevypovedané.

„Premiestnime sa, z Rokfortu to nie je povolené, avšak ako riaditeľ... mám, povedzme, určité výhody,“ zasmial sa Albus a chytil Siriusa za ruku. „Na tri. Raz, dva, TRI!“ ozvalo sa tresknutie a pracovňa bola razom prázdna. Študent so svojim riaditeľom sa ocitli v naoko prázdnom dome.

„Ale veď to je predsa Škriekajúca búda,“ povedal šokovaný Sirius.

„Presne tak, najmátožnejšie obydlie v Británií. Aj keď sa ním stalo iba pred dvoma rokmi,“ povedal Dumbledore s pozdvihnutým obočím a miernym úškrnom. „Sirius, sľúbte mi, že o našom malom výlete nikomu nepoviete a budete dodržiavať presne moje inštrukcie. Pôjdem prvý,“ zavelil Dumbledore a už ho nebolo. Predierali sa rôznymi izbami či chodbami. Väčšina nábytku bola zdemolovaná, doslova roztrhaná na kusy.

„Tuším tu majú problém s mačkami,“ pokúsil sa zavtipkovať Sirius.

„Mačky to rozhodne nie sú, skôr prerastený pes,“ odvetil mu smejúci sa Albus. Pokračovali ďalej, čoraz hlbšie do stredu domu. Čím k nemu boli bližšie, tým viac bol poškodený nábytok i steny. Dostali sa k izbe, ktorej dvere boli vytrhnuté zo steny. „Sme na mieste,“ povedal vážnejšie riaditeľ. „Vitaj v centre Škriekajúcej búdy, Sirius.“

Riaditeľ opatrne vošiel do izby, za ním pomaly vošiel aj Sirius. To, čo uvidel, mu vyrazilo dych. Malé chlapča, schúlené v klbku na chladnej zemi otriasajúc sa vzlykmi. Sirius sa za ním už rozbiehal, no riaditeľ ho rýchlo zastavil rukou.

„Počkajte, najprv sa musím s pánom Lupinom porozprávať ja. Potom príde rad aj na vás.“ Dumbledore nechal Siriusa len bezmocne stáť uprostred miestnosti, zatiaľ čo on sám sa presunul do kúta za smútiacim Remusom.

„Nechcem... nemôžem!“ vyjachtal zo seba plačúci Remus. „Nemôžem sa vrátiť na Rokfort. Som monštrum,“ skonštatoval Remus.

„Remus, nie si monštrum. Tuto pán Black ťa zúfalo hľadal po celom Rokforte, pretože sa o teba bál. Bál by sa o teba, keby si bol hádam monštrum?“ spýtal sa jemne Dumbledore.

„Sirius, Sirius je tu?“ spýtal sa šokovaný Lupin. „Ako sa sem dostal? Preboha, Dumbledore, ako ste mohli!“

Sirius pristúpil k Removi. Kľakol si k nemu na zem a jemne ho pohladil po jeho vlasoch. Všimol si, že na jeho tvári sa objavila nová jazva, tiahnuca sa cez polovicu jeho tváre.

„Čo sa ti stalo! Remus John Lupin, hovor, čo sa deje. Som tvoj najlepší kamarát!“ zavrčal nervózny Sirius. Remus sa pozrel do Dumbledorových očí hľadajúc správne riešenie. Riaditeľ sa usmial, prikývol a následne sa premiestnil späť do hradu.

„Sirius... Ja neviem, ako to mám povedať. Nie som námesačný, som nebezpečný. Nechcel som vám klamať, no bál som sa vašej reakcie. Ja...“ Remus zapichol pohľad do špinavej zeme, akoby v celom dome nebolo nič zaujímavejšie ako práve táto škvrna na podlahe, no po chvíli potichu dodal: „Ja som vlkolak, Sirius, vlkolak. Môžem vám kedykoľvek ublížiť...“

V tomto momente ho však prerušil štekavý smiech jeho kamaráta. „Remus, keby si nás chcel zabiť, už sme všetci určite dávno mŕtvi. Je mi úplne jedno, či si vlkolak alebo nie. Mám ťa rád takého, aký si, aj s tvojimi vlkolačími chúťkami,“ odvetil pobavene Sirius, no pri tom, ako pomáhal Remusovi vstať, dodal: „Okrem toho, každý máme v sebe svetlé aj temné stránky. Záleží na tom, podľa ktorej konáme. Takí naozaj sme.“

Priemer užívateľov: 15,78 / 20

HODNOTENIE (gramatika – obsah – dodržanie zadania – originalita – rozsah – celkový dojem)

Richio: 2 – 2 – 5 – 2 – 5 – 2; spolu 18

Čiarky a odseky! Je veľký rozdiel čítať formálne správne napísaný text a ja osobne kladiem veľký dôraz na to, aby sa formálna stránka dodržiavala rovnako, ako má byť zaujímavý a pútavý obsah. Formálna stránka tak ovplyvňuje tvoju výpoveď. Príbeh ušiel, no všetci ho dobre poznáme, možno si ho trochu obmenila, prekážali mi niektoré nelogické maličkosti. Chýbalo tam napätie a väčší zápal do skutkov a výpovede postáv, nenašiel som pútavo zoštylizovaný moment, ktorý by ma presvedčil, že si do poviedky dala niečo zo seba.

Cuca: 4 – 2 – 5 – 2 – 5 – 2; spolu 20

Joj, ťažko sa mi to hodnotí. Ten nápad bol celkom fajn. Ale... nebolo to dobre spracované. A nie len to, ešte aj charaktery neboli dostatočne zachované a to mi tam prekážalo. A také drobnosti ako... odmiestnenie z Rokfortu. To, že so sebou zobral študenta... Tykanie/vykanie... A to, že Sirius hneď prišiel na to heslo. Toto a ešte pár vecí ma vyslovene vyrušili z čítania... To sú maličkosti, nad ktorými sa čitateľ jednoducho zamyslí... A bohužiaľ, mne tieto vecičky ostali v pamäti viac, ako celkový dej poviedky. :(

Kira: 2 – 0 – 5 – 1 – 5 – 0; spolu 13

Sirius sa zmenil zo sebavedomého tínedžera na hysterickú matku? To je skutočne možné iba vo Fan Fiction. Tvoje vykreslenie charakterov postáv pokazilo môj celkový dojem z príbehu, pretože aby ma iritovala každá jedna postava, čo sa tam vyskytla, tak to je už príliš. Od Siriusa by som nečakal, že by si až takto dovolil skákať do Dumbledora, je to predsa len autorita. Nad niektorými slovnými spojeniami som sa zamýšľal, či sú vôbec možné, ale... budiš. Každý autor je špecifický vo svojom vlastnom rukopise.

Tej poviedke som neveril absolútne nič, reakcie boli prehnanejšie ako v paródii, vtipy zbytočne násilné a v konečnom dôsledku trápne. Koniec to však zaklincoval úplne. Napasovať taký vážny a silný výrok na záver poviedky, ktorá okolo vážnosti ani nešla, vyznelo veľmi amatérsky. Od finalistov by som čakal skutočne viac.

Chýbali ti tam čiarky; občas si to žiadalo nejaké oddelenie tých myšlienok. Chyby vo vetách nasledujúcich po priamej reči. Svojím v jednotnom čísle, svojim v množnom čísle.

Micho: 4 – 3,5 – 4 – 3 – 5 – 4; spolu 23,5

Snapo: 3 – 0 – 5 – 2 – 5 – 0; spolu 15

Toto bola asi najhoršia poviedka kola. Prepáč, ale po obsahovej stránke veľmi slabé. Sirius sa správal až príliš hystericky. To uhádnutie hesla... To sa asi neoplatí komentovať. A Dumbledore sa nemôže premiestňovať z hradu (prečítaj si knihy). Celkovo sa mi to zdalo príliš “na silu“. A prečo Remus oslovil svojho riaditeľa Dumbledore? Neviem, či postúpiš, ale ak hej, tak sa snaž viac, lebo toto bolo málo.

Body celkom: 105,28

Umiestnenie: 8.

[ » na začiatok « ]