Poviedka:
Pridaná: 1.1.2014, 00:48:06
Čítaná: 2420×
Hodnotenie: (počet hlasov: 8)

Typ: PI súťaže
Zadanie: Zadaním pre 9 finalistov bolo napísať poviedku z prostredia Záškodníkov, ktorá sa odohráva v časovom období od prvého ročníka Záškodníkov po smrť Jamesa a Lily Potterovcov. K porote si zasadol aj Snapo, ktorý v 1. kole získal najmenej hlasov. Kto vypadne tentoraz?

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Súťažná poviedka: 1 » Peeta Mellark - Pravda 2 » Pútnička Melanie - Vytúžená odmena 3 » Aliyz - Začiatok priateľstva 4 » Pán Sova - Posledné darebáctvo 5 » Bash - Fackovací panák 6 » Jin - Záblesk génia 7 » Vi.kt.or - Už to vie 8 » Marrko Riccoli - Najhorší možný trest 9 » Lucy Bellatrix - Nie je monštrum ako monštrum

Lilli sa pomaly prechádzala hradom. Upokojovalo ju to. Prechádzala tmavými chodbami a utrieďovala si myšlienky, ktoré jej v hlave poletovali ako roj hučiacich včiel. Čo si o sebe myslí? Že mu opäť odpustí? Len preto, že ju počkal po hodine a pred všetkými sa ospravedlnil? Tak to určite nie. Ospravedlňoval sa príliš často, aby mu tak ľahko odpustila. Prečo, Severus? Pýtala sa sama seba tú istú otázku stále dokola a dokola. No nech nad ňou premýšľala hoci aj celú noc, nenašla odpoveď. Nikdy nerozlúšti tohto chalana, ktorý hrá slabého a pritom vie trikrát viac kliatob, ako celý ročník dohromady. Nikdy nepríde na to, ČO ju vlastne na ňom priťahovalo. Mastné vlasy čiernej farby to určite neboli, ani oči rovnakej farby, pomyslela si a zasmiala sa. Zvuk prenikol tichom, ktoré ju obklopovalo a zobudil okolité portréty, ktoré si niečo zamrmlali, pretočili sa na druhý bok a ďalej spali. Ale teraz...teraz si ním už nebola taká istá. Príliš veľa času trávil s ľuďmi ako Goyle, alebo Crabbe...vraj budúci smrťožrúti. To sa ešte uvidí, také polená snáď nevezmú ani tam. Navyše, teraz tu je niekto iný. Niekto, koho zvykla neznášať, z koho jej ešte pred rokom bolo zle. Ale teraz, teraz bol z neho úplne iný človek. Pozorný, milý, nápomocný...vždy tam bol, aby je vzal knihy, alebo podal prísady na elixíroch...

Z myšlienok ju vytrhla hlavná brána, ktorá sa pred ňou znenazdajky objavila. potlačila smerom dopredu a brána sa s tichým škripotom otvorila. Ten školník nechal otvorené, už zase. Vyšla von a zhlboka sa nadýchla čerstvého vzduchu. Mesiac a hviezdy na oblohe jasne žiarili, bola bezoblačná noc, čo je na koniec októbra dosť netypické. Kráčala po mäkkej tráve až došla k Zúrivej vŕbe. Napriek bezvetriu sa jemne chvela. Lilli už dlho vedela o tajnom priechode do Škriekajúcej búdy, ktorý sa skrýval v koreňoch tohto násilného stromu. Nejedenkrát sledovala štvoricu kamarátov, ktorá sa snažila nepozorovane dostať do toho čudného domu. Obďaleč si všimla dlhý konár, ktorý mohla použiť na zmrazenie stromu. Zdvihla prútik, ale pred tým, než stihla zašepkať zaklínadlo, z lesa sa vynoril jeleň. Jeho parohy sa leskli v mesačnom svite a dlhšia hnedá srsť na hrudi mu povievala vo vetre. Obrovské zviera sa nehýbalo len na ňu hľadelo krásnymi očami. Potriasla hlavou, aby nádherné zviera dostala z hlavy.

„Wingardium leviosa!" zašepkala, prútikom mieriacim na konár. Opatrne ho zdvihla do vzduchu a presunula ho nad vyčnievajúcu hrču pri vchode do priechodu. Ukončila zaklínadlo a strom sa prestal chvieť. Vykročila ku vchodu do tunela, ešte raz sa pozrela na jeleňa, ktorý ju stále pozoroval a vkĺzla dnu.

Ani nevedela prečo vlastne chce ísť do Škriekajúcej búdy, len sa slepo potkýnala v tmavom tuneli. Ešte nikdy nebola v Škriekajúcej búde a o tom, že tam tá cesta vedie, vedela len vďaka tomu, že si potajomky vypočula rozhovor Siriusa s Jamesom...ach, ten James. Jeho strapaté vlasy jej vykúzlili úsmev zakaždým, keď sa na ne tento rok pozrela a pri jeho roztopašnom úsmeve sa priam roztápala. Zaujímavá zmena, po všetkých tých rokoch neznášania.

Myšlienky o Jamesovi jej prerušilo tlmené svetlo, ktoré jej oznamovalo, že sa blíži ku koncu tunela. Prešla úzkym otvorom a ocitla sa v neveľkej miestnosti. Všade po zemi boli rozhádzané kusy nábytku, ktoré boli násilím odtrhnuté od zvyšku. Okná boli zadebnené, ale škárami medzi doskami dnu vnikalo svetlo z Mesiaca, ktorý bol takmer v splne.

Podišla k jednému z okien a nakukla von škárou. Videla odtiaľ svetlá Rokvillu a v pozadí sa dokonca črtal hrad. Kamarátky jej nikdy neuveria, že tu bola, a sama! Všetky mali z tohto miesta panický strach, nemôže sa dočkať, až im o tom porozpráva! Budú...myšlienku nedokončila, pretože z horného poschodia sa ozval hlasný smiech, ktorý veľmi dobre poznala. Opatrne vystupovala po schodoch, snažiac sa, aby pod jej váhou nezavŕzgali. Čím bola vyššie, tým zreteľnejšie rozoznávala ďalšie hlasy, Severus očividne nebol hore sám. Preskočila posledný schod, podišla k dverám a nazrela dnu. V miestnosti, osvetlenej na zemi ležiacim prútikom, zbadala tri postavy, ktoré jej stáli chrbtom. Prostredný chalan bol jednoznačne Severus a zvyšní dvaja boli bezpochyby Crabbe a Goyle. Nevedela, na čom sa smiali, no keď sa pozrela vpravo, uvidela rastlinu, z ktorej pomaly stúpali biele výpary. Severus podišiel k nej, zdvihol si ju tvári a zhlboka sa nadýchol. Zelenec mlžný, spoznala rastlinu Lilli a s hrôzou si zakryla ústa. Keď je rastlina ešte mladá, jej výpary dokážu spôsobiť dokonca až halucinácie.

„Kašli na ňu, Sev,“ ozval sa zrazu jeden z jeho kamarátov. Nedokázala určiť, či to bol Crabbe, alebo Goyle, ale vedela, že sa určite rozprávajú o nej.

„Asi máš pravdu,“ povedal Severus a hlasno sa zasmial. „Veď je to len špinavá humusáčka,„ vytlačil zo seba a cez záchvat smiechu a zvyšní dvaja tiež vybuchli do hlasného rehotu. Lilli, ktorá si ešte stále zakrývala ústa rukou, stiekla po líci slza. Teraz mu už určite neodpustí, pomyslela si a chcela odísť, ale rukáv sa jej zachytil o kľučku. Keď sa otáčala, ozval sa trhavý zvuk a rukáv sa odtrhol. To upútalo trojicu za ňou, okamžite k nej priskočili a Severus, ktorého oči boli podliate krvou, ju zdrapil za ruku.

„Takže počúvať naše rozhovory sa ti zachcelo, čo? Ty malá humusáčka!“ skríkol a hodil ju na zem. Keď sa zdvíhala zo zeme, ozval sa nový, štvrtý hlas.

„Nechajte ju na pokoji!“ zakričal niekto a Lilli ten hlas okamžite priradila správnej osobe. Zjavil sa modrý záblesk a Severus zajačal.

„Ty špina!“ vravel, keď vstával zo zeme a zdvíhal prútik.

„Radšej zdrhneme,“ zašepkal James a pomohol jej na nohy. Rýchlo sa pozviechala a utekali von. Na tunel nebol čas, tam by ich dobehli, tak rozrazili dvere a utekali nocou smerom k Rokvillu. Tesne za nimi vybehli z búdy tri postavy a vrhali na nich zaklínadlá, jedno za druhým.

„To nikdy nestihneme,“ zúfala Lilli a pozrela sa na Jamesa. Ten zrazu zastal, vyzeral že, váha. „Čo robíš? Utekaj!“ kričala Lilli a ťahala ho za ruku. James však namiesto behu skočil pred ňu a vyložil si ju na chrbát tak rýchlo, že nestihla protestovať. Keď jedno zaklínadlo dopadlo nebezpečne blízko nich, dal sa do behu.

„Nikomu nehovor,“ zamumlal a zrazu miesto Jamesa držala okolo krku obrovského jeleňa, ktorý neskutočnou rýchlosťou utekal k Rokvillu. James je animágus, uvedomila si Lilli a nepochybovala, že je to bol ten istý jeleň, ktorý ju sledoval pri Zúrivej vŕbe.

„Snáď si nebudú nič pamätať,“ zamrmlala Lilli a pritisla sa bližšie k jeho krku, zatiaľ čo uháňali nocou.

Priemer užívateľov: 12,98 / 20

HODNOTENIE (gramatika – obsah – dodržanie zadania – originalita – rozsah – celkový dojem)

Richio: 1 – 3 – 0 – 3 – 5 – 0; spolu 12

Veľmi si ma sklamal, vzhľadom na to, že som od teba čítal oveľa lepšie spracovania. Všetky zásady správneho písania mi chýbali, čiarky zlé, preklepy, štylistika, odseky absentovali absolútne, rozprávanie malo byť z pohľadu jedného zo Záškodníkov, Snape veľmi zvláštne vykreslený, aj keď ty by si ho takého mať chcel, trebalo to podať presvedčivejšie... Nemám čo viac k tomu dodať.

Cuca: 3 – 2,5 – 2 – 3,5 – 5 – 2,5; spolu 18,5

Joj... škoda... mne sa veľmi páčil ten nápad! Nesmierne ma pobavilo to, že Severus tam dával do seba nejaké výpary. Páčilo sa mi aj to, ako sa Lily (škoda aj chyby v mene) vozila na jeleňovi... Malo to prosto pár vecí, ktoré by som si v dobrej poviedke priam vychutnala. Musím však povedať, že tu bola slabšia gramatika, aj celková stavba poviedky a bohužiaľ, nebolo dodržané zadanie. Takže bodíky pôjdu dole... No, ako hovorím, mne sa ten nápad páčil... Nabudúce skús k dobrému nápadu pridať aj dobré spracovanie a bude to úžasné! :)

Kira: 0 – 3 – 0 – 3 – 5 – 2; spolu 13

Príbeh mal byť z pohľadu jedného záškodníka. Nemám pocit, že Lily patrila medzi nich. Aj keď, Lilli možno áno. Keď však odhliadnem od toho, ako si nedodržal/a tému, tak ten príbeh nebol až taký zlý. Ten záver ako-tak zachránil celý dej, pretože sa tam konečne stalo čosi akčné, čosi zaujímavé. No pár odstavcov nedokáže zmeniť celú poviedku k lepšiemu.

Čiarky boli aj na miestach, kde neboli absolútne potrebné. Chýbali medzery po interpunkčných znamienkach. Preklepy. Malé písmeno na začiatku vety je celkom neúctivé gesto, aspoň keď je to v súťažnej poviedke. Na niektorých miestach ti vypadli slová a potom tie vety nie tak úplne dávali zmysel.

A žiadalo si to aspoň nejaké rozdelenie myšlienok.

Micho: 4,5 – 3 – 2,5 – 4 – 5 – 3; spolu 22

Snapo: 3 – 3 – 3 – 3,5 – 5 – 4; spolu 21,5

Z tejto poviedky som asi najviac smutný... Ten nápad sa mi veľmi páčil, štýl písania skvelý. Ale to nedodržané zadanie, chyba v mene... Veľká škoda. Dúfam, že sa ešte udržíš, lebo mám pocit, že vieš dobre písať. Toto si asi písal dosť narýchlo, tak sa tomu nabudúce (ak nejaké bude) vyhni.

Body celkom: 99,98

Umiestnenie: vypadnutý finalista (9.)

[ » na začiatok « ]