Kapitola:
Pridaná: 6.3.2011, 13:48:18
Čítaná: 3067×
Hodnotenie: (počet hlasov: 18)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Lilly Evans, James Potter

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Kapitola: 1 » 1 2 » 2 3 » 3

Keďže sa mi dnes podarilo dopísať záver a hneď som si ho so svojou šikovnosťou aj vymazala (to sa môže stať len mne!), na poslednú kapču si asi trošku počkáte... Ale budem sa snažiť ponáhľať! :)

Prešiel okolo jej kupé. Na moment zastal, akoby sa chcel niečo spýtať, potom však len potriasol hlavou a pokračoval v ceste.

„Ešte stále sa spolu nebavíte?“ spýtala sa Daniela nevinne.

„Ako si si mohla všimnúť, nie,“ odvetila Lily trochu roztrpčene. James jej chýbal, ale až teraz, keď s ním nechodila, začala si naplno uvedomovať, ako sa k nej správal. Dievčatá mali pravdu. Nemalo význam zotrvať vo vzťahu, kde obaja milujú jednu a tú istú osobu - Jamesa. Len keby rozchody tak neboleli. Keby nemala pocit, že si zničila vlastné šťastie, bolo by to oveľa jednoduchšie. Veľký sen o neskutočnej láske, ktorú si James vybojoval a potom sa kvôli nej od základu zmenil - len kvôli nej... ten sen sa skončil a zostala po ňom len hlboká priepasť, ktorá rozdeľovala dvoch bláznov. „Naivne som si myslela, že sa zmení.“

„Ale nezmenil sa.“ Alice to brala ako výhru. Teraz mala kamarátku opäť celú len pre seba.

„Zrejme som nebola dostatočnou motiváciou, na to, aby niečo menil,“ snažila sa tváriť, že ju to v podstate netrápi. „Jednoducho na to nemám. Nezáleží na tom, koľko ráz som odmietla jeho pozvanie na rande, keď napokon... Som rovnaká hus ako každá iná, čo sa zaplietla s Potterom.“

„A možno o niečo väčšia,“ podpichla ju Alice s dobromyseľným úsmevom. „Žiadna iná s ním na tréningy nechodievala!“

Na kolená mu vykĺzlo niečo ťažké. So svojimi dobre vypracovanými reflexami stíhača to zachytil pod stolom.

„A Sirius, ty si musíš kúpiť aj nové habity,“ nerušene hovorila pani Potterová, kladúc na stôl misu so zemiakmi. „Zase si vyrástol. Kedy s tým chceš skončiť? James bude o chvíľu ako tvoj mladší brat.“

Sirius sa zaškeril. „Možno to potiahnem ešte pár centimetrov. Čo tam máš, James?“

James zamyslene pozeral na predmet, ktorý vypadol z obálky. Bol to prefektský odznak. Urobili z neho hlavného prefekta! Dumbledore sa musel zblázniť. „Nič,“ zaklamal a šikovne si ho strčil do vrecka. „Aj ja potrebujem nové habity.“

Pani Potterová sa zamračila. „Ty si za posledný rok nevyrástol ani o pol centimetra!“

„Sú aj iné dôvody, prečo sa kupujú nové habity,“ ohradil sa James.

„Zase si si zničil všetky veci? Kedy z toho vyrastieš?“ krútila hlavou a unavene si sadla na stoličku.

„Ja už neporastiem,“ odpovedal James, naložil si na tanier kopu zemiakov a zaškeril sa na mamu. „Netvár sa tak tragicky, mami, je to len pár habitov.“

„Všetko vám pokúpim, len mi dajte tie zoznamy,“ požiadala ich. „Zajtra idem do Londýna. Vy zostanete doma.“

„Dobre,“ povedal James a vstal.

„Dobre?“ zamračil sa Sirius. „Čo je na tom dobre? Chceli sme predsa ísť...“

„Zabudni na to, Sirius,“ povedal a odišiel.

Zašil sa do svojej izby a vytiahol z vrecka prefektský odznak. On a prefekt. Hlavný prefekt. James Potter kapitán metlobalového družstva a hlavný prefekt? Toto vôbec nie je dobré!

Hodil odznak do zásuvky stola, no vzápätí si spomenul, že ho tam môže niekto nájsť, vytiahol ho a strčil do ponožiek, ktoré si ukryl naspodok školského kufra.

Ani najmenej sa mu to nepáčilo.

Čo by na to povedal Sirius, pre ktorého je prefektstvo najvyššie ocenenie bifľošov? Ako by sa zatváril Remus, ktorý zastával pozíciu prefekta? A čo by povedala Lily Evansová...? Prefektka Evansová, ktorá si myslí, že je hlupák a nikdy to nedotiahne ďalej ako na metlobal. Evansová, ktorá ho nechala, lebo nesplnil, o čo ho požiadala...?

Siahol po čistom pergamene, ale jeho prsty sa ho ešte ani nedotkli, keď ich odtiahol. Jemu predsa viac nezáležalo na tom, čo si ona myslí. Skončil s ňou a nadobro.

Lily si hrdo pripla na hruď prefektský odznak. Bol to odznak hlavného prefekta. Už o chvíľku musí ísť do prefektského kupé, aby odovzdala pokyny začiatočníkom. Jej kamarátky si zaniesli veci do expresu a prišli sa rozlúčiť s rodičmi. Aj ona objala svoju mamu a otca, chytila rúčku kufra a pobrala sa k prednému vagónu.

„To je odznak hlavného prefekta?“ zastavila ju mocná ruka z davu.

„Ahoj, Remus!“ usmiala sa, pretože toho jediného z bandy Záškodníkov mala vždy rada. „No, áno, je. A čo ty? Nedostal si...?“

Pokrútil hlavou, ale stále sa dobrosrdečne usmieval. „Gratulujem.“

„A nevieš, kto je druhý hlavný prefekt?“ spýtala sa trochu sklamaná. Potajomky dúfala, že to bude Remus.

„Netuším,“ odvetil a v tej chvíli sa vedľa neho zjavil James.

„Čau, Evansová,“ uškrnul sa, hoci nie tak frajersky ako zvyčajne a tiež si hneď všimol odznak na jej hrudi. „Hlavný prefekt?“

„Áno,“ povedala oveľa chladnejšie, ako keď sa na to spýtal Remus a vytrčila hrdo hlavu k stropu stanice. „A čo ty? Stále kapitán?“

„Ako inak,“ odpovedal. „Ak si si to so mnou rozmyslela, Evansová, ja...“

„Musím ísť,“ skočila mu do reči. „Maj sa, Remus.“

Predrala sa davom k prefektskému kupé. Bola tu už väčšina študentov s odznakmi na hrudi, no ani jeden z nich nebol taký, ako Lilin. Ani jeden nebol hlavný prefekt.

Vlak sa pomaly pohol a kupé sa naplnilo. No niekto stále chýbal. Decká netrpezlivo čakali, kedy sa dozvedia, čo treba a budú môcť ísť za kamarátmi. No ona nemohla začať.

„Mali by sme počkať na druhého hlavného prefekta,“ oznámila Lily, stojaca pri okne, na ich spýtavé pohľady.

„A to je kto?“ spýtal sa jeden z piatakov.

Lily pokrčila plecia a pozrela z okna, zabíjajúc čas. Londýn sa už dávno stratil z dohľadu. Chcela práve prejsť vlakom s spýtať sa spolužiakov, či o tom niečo nevedia, keď sa ozval známy hlas: „Ja.“

Pozrela na dvere a prevrátila oči v nemej prosbe k nebesiam. „Zmizni, Potter, toto je prefektské kupé.“

„Myslel som, že čakáš len na mňa,“ uškrnul sa.

„To určite,“ odvetila sarkasticky. „Strať sa.“

„Možno by sme to mali skúsiť ešte raz, Evansová,“ nedal si povedať. „Minulý rok nám to nevyšlo, ale to neznamená, že nemôžeme dostať druhú šancu, že?“

„Potter, strať sa,“ zopakovala nahnevane sa červenajúc.

James sa uškrnul, a tentoraz to bol naozaj ten frajerský úškrn. „Ako myslíš.“

Odišiel. Dosiahol, čo chcel. Vyhodila ho a či sa už dozvie, že on je naozaj hlavný prefekt, alebo nie, nemôže ho obviniť, že neprišiel.

Slávnostná hostina skončila. Študenti sa v zástupe hrnuli von z Veľkej siene, no Lily zostala sedieť.

„Nejdeš dnes spať?“ spýtala sa Daniela, vstávajúc spolu s ostatnými.

„Musím ešte niečo vybaviť,“ odvetila a keď sa už všetci uberali ku vchodu, zamierila k profesorskému stolu, kde ešte stále prebiehala živá debata.

„Profesorka McGonagallová, môžem vás na chvíľu vyrušiť?“ spýtala sa opatrne. Bolo jej maximálne trápne privtrieť sa tam.

„Čo potrebujete?“ spýtala sa ochotne a pri pohľade na odznak hlavného prefekta sa zhovievavo a hrdo usmiala.

„Neviem, kde nastala chyba, ale zdá sa, že druhý hlavný prefekt neobdržal odznak,“ povedala opatrne, pretože si všimla, že počúva aj riaditeľ a nechcela ho len tak obviniť z nedbanlivosti.

„Ako to myslíte?“ požiadala ju profesorka McGonagallová o objasnenie.

„Tak, že som zatiaľ sama. Nikto sa neukázal a hlavní prefekti sú predsa vždy dvaja, však? Tak som si myslela, že ste možno zabudli vložiť ho do obálky, alebo...“

Profesorka si vymenila rýchly pohľad s riaditeľom a potom zamračene povedala: „Som si istá, že pán Potter svoj odznak dostal.“

„Potter?“ vyhŕkla Lily prekvapene. „Myslíte JAMESA Pottera?“

„Samozrejme, že myslím Jamesa Pottera, slečna,“ uistila ju profesorka.

„Ale... ale on nemôže byť prefekt!“ lapala Lily po dychu v úplnom šoku. „On je predsa úplne... Pani profesorka!“

„Upokojte sa, slečna Evansová,“ chladne ju požiadala. „Upozornite pána Pottera, aby si plnil svoje nové povinnosti a v prípade, že vašu žiadosť nebude akceptovať, vybavím si to s ním osobne.“

„Ale, pani profesorka! James Potter a hlavný prefekt!“ zastonala, ale jej prísny pohľad ju donútil, aby sklonila hlavu a bez ďalších slov odišla.

Potter prefekt. Ako to mohli urobiť? Úplne sa zbláznili, alebo čo? Zamierila do Chrabtomilskej veže, nie však do svojej izby. Šla na chlapčenský internát, aby bez zaklopania vbehla do jeho izby.

„Potter! Kde je ten idiot?“ zrúkla na Petra.

„Sprchuje sa,“ odvetil a Lily šmahom ruky namierila prútik na dvere do kúpeľne.

„Alahomora!“ Zámok cvakol a ona vošla dnu. „Potter?“

James, mokrý ako myš s uterákom omotaným okolo pásu, sa ani len nezačudoval jej nečakanému vpádu. Pozrel na ňu hnedými očami bez okuliarov a úplne flegmaticky sa uškrnul. „Ale keď sme spolu chodili, nechcela si ani počuť o tom, že by sme boli spolu nahí.“

Ona ho však nepočúvala. Nahnevane po ňom šľahla pohľadom, treskla za sebou dverami a spustila hlasnejšie, než sama tušila... „Ako mohol taký totálny zadubenec ako TY dostať miesto hlavného prefekta?! Veď ty si... ty si totálny IDIOT!“

V zlosti očervenela až po uši. Toto bolo predsa to, čo ich tak veľmi líšilo! Toto bol dôvod, prečo sa k sebe nehodili. On bol veľký metlobalový hrdina a ona slušná hlavná prefektka, ktorá vie, že má na viac. A zrazu to bolo všetko preč. Akoby niekto zbúral jej ochrannú škrupinku a ona nevedela, kam sa skryť. Zvolila teda jedinú možnú ochranu a tou bol útok.

Tentoraz sa zdalo, že dokázala Jamesa prekvapiť. Nasadil si okuliare, ktoré čakali na umývadle a neskrývajúc prekvapenie sa ju snažil utíšiť: „Nekrič! V pohode, Evansová, nič sa nedeje, nevrieskaj, dobre?“

„Nehovor mi, čo mám robiť!“ ziapala rozčúlená do nepríčetnosti. „Ako si sa mohol stať HLAVNÝM prefektom, Potter!“

„Veď už neziap, čo si sa zbláznila?“ zavrčal hľadajúc svoj prútik, aby ju v prípade neutíchajúceho hysterického záchvatu mohol bezpečne omráčiť. „Ja som o tej debilný odznak vážne neprosil. Ak chceš, hneď ti ho dám a môžeš si s ním... Môžeš ho dať Ufňukancovi, ty hysterka!“

„Nechcem, aby si mi dával odznak... !“ zaškriekala, ale nemohla pokračovať. Do hrdla jej skočila zvláštna hrča, ktorá vtlačila slzy do očí. Nechcela plakať a predsa, tá porazená časť z nej, ktorá videla ako nemožne sa správa by sa najradšej zrútila a rozplakala. Rukami si objala plecia a keď prehovorila, hlas mala od predošlého kriku trochu chrapľavý. „Keby si vedel, ako ťa neznášam...“

Jamesovo obočie vyletelo do vlasov. „Neznášaš ma? Kvôli jednej hlúpej metlobalovej finte?“

Pocítila, ako jej dolu tvárou steká slza. Rýchlo si ju zotrela. Nebude plakať pred ním! „Odkedy mňa zaujíma nejaký metlobal?!“ vyprskla pohŕdavo. „Pretože si ma podviedol, Potter. Sľúbil si, že sa zmeníš a zostal si rovnako arogantný a sebecký ako vždy!“

„Jasné, ja som ten zlý, ja som všetko pokazil! Niekedy si myslím, že som ťa nikdy nemal pozývať na rande, od samého začiatku to s tebou nebolo normálne,“ vmietol jej do tváre.

„Fajn!“ opäť vrieskala. „JA teda nie som normálna, pretože nerobím všetko, čo sa TEBE páči? Ak si si nevšimol, ja som tiež človek a viem sa sama rozhodnúť, čo budem a nebudem robiť! A keď sme pri tých pozvaniach na rande, dnes vo vlaku si si myslel niečo iné, nie?!“

„Nie,“ pokrútil rezolútne hlavou a natiahol sa po veci, aby sa konečne obliekol. „Dnes to nemalo nič spoločné s nami dvomi. Len sa mi nechcelo tvrdnúť v kupé s bandou bifľošov!“

Do očí jej opäť vystúpili slzy. „Očakávam, že požiadaš profesorku McGonagallovú, aby vymenovala iného hlavného prefekta.“

„O tom nepochybuj,“ zavrčal.

Trhnutím otvorila dvere. Jej zaslzené oči a červená tvár narazili na začudované pohľady Jamesových spolubývajúcich. Boli tam všetci a s neskrývaným záujmom pozerali na dvere. Určite počuli každé slovo, ale jej to bolo jedno. Vybehla izby skôr, ako jej niekto z nich stihol niečo povedať.

Na druhý deň sa ani len nepozdravili. Obaja horeli hnevom a čakali na ospravedlnenie od toho druhého. Ako James sľúbil, zašiel za profesorkou McGonagallovou. A to hneď ráno. Po prvý raz vo svojom živote dobrovoľne zaklopal na jej kabinet a vošiel dnu.

„Potter,“ stisla pery a ukázala na prázdnu stoličku. „Upozornila vás slečna Evansová... ?“

„Áno,“ nenechal ju dopovedať ignorujúc nemú ponuku, aby si sadol. „Včera bola za mnou, pani profesorka. A preto som tu.“

„Sadnite si konečne a povedzte mi, čo presne vás sem priviedlo,“ požiadala ho a James poslúchol.

Usadil sa oproti nej, zložil si tašku vedľa nôh stoličky a bez najmenšieho zaváhania pokračoval: „Zdá sa, že je úplne nemožné, aby sme boli hlavní prefekti práve my dvaja. Je to trochu trápne, ale nikdy nebudeme spolupracovať tak, ako je pri tomto potrebné. Nevydržíme spolu ani dve minúty, aby sme sa nepohádali, pani profesorka. Naozaj to nepôjde. Vymenujte na to miesto niekoho iného.“

Profesora McGonagallová sa prísne zamračila. „To nie je len tak, Potter. Prefektov vymenúva riaditeľ, nie je a je pre našu fakultu veľkou poctou, že toho roku sú obaja hlavní prefekti z našej fakulty.“

„Áno, áno, ja viem...“ prikývol netrpezlivo. Siahol do vrecka a vytiahol malý kovový odznak s vyobrazením znakom školy. „Ale toto sa nemôže skončiť dobre. Neviem si predstaviť, že by sme sa mali stretávať viac, ako je nevyhnutné! Pokiaľ si neželáte, aby došlo v Rokforte ku vražde, vezmite si ten odznak a dajte ho... hocikomu inému.“

Plesol odznak na stôl. Výraz jej tváre sa nezamenil, ale odznak na stole posunula späť k nemu. „Dobre teda. Porozprávam sa s riaditeľom. Zatiaľ si ho nechajte.“

„Ďakujem,“ zahundral James a strčil ho odznak späť do vrecka.

„Pripnite si ho,“ upozornila ho.

„To je zbytočné, pani profesorka,“ uškrnul sa. „Aj tak sa ho čoskoro zbavím.“

Odišiel s ľahším srdcom. Keby bolo podľa neho, bol by najradšej, keby mu McGonagallová vzala odznak hneď, no musel čakať ešte týždeň, kým dostal odkaz, aby sa dostavil do jej pracovne. Čakal, že len príde a dá jej, čo mu netreba, no keď vošiel dnu, sedela tu už Lily s maximálne povýšeneckým výrazom na tvári.

„Sadnite si, Potter,“ vyzvala ho profesorka, ale James pokrútil hlavou.

„Ja postojím,“ povedal, na čo si Lily pohŕdavo odfrkla.

Profesorka McGonagallová nevychádzala z údivu. Ten chlad a zášť, ktoré naplnili izbu mu zarazili. „Vidím, že moje rozhodnutie porozprávať sa s profesorom Dumbledorom bolo správne.“

Lily rozhodne prikývla.

„Čo povedal?“ vyzvedal James, ktorý sa už nevedel dočkať, kedy odtiaľ vypadne.

„Pán riaditeľ súhlasil. Vymenuje nového hlavného prefekta, ale musím povedať, že ste nás obaja veľmi sklamali. Mali ste byť príkladom pre ostatných študentov a namiesto toho ste zahanbili celú našu fakultu,“ oznámila im chladne. Prebodla ich pohľadom.

Jamesa sa to však priveľmi nedotklo. Doloval odznak z vrecka s takou energiou, až hrozilo, že si roztrhne nohavice.

„Čo to robíte, Potter?“ nadvihla profesorka začudovane obočie.

„Nemôžem nájsť ten odznak...“ odvetil, na čo sa jej obočie dostalo ešte vyššie.

„Ale vy si ho predsa nechávate. Odovzdajte mi váš odznak, slečna Evansová,“ otočila na Lily prísnu tvár.

Lily sa od prekvapenia zastavil dych v pľúcach. „ČOŽE?!“ vyhŕkla, no nebola sama. James s rukou ešte vždy ponorenou hlboko do vrecka sa zasekol.

„A čo ste čakali?“ pobúrene zvolala profesorka McGonagallová a od rozhorčenia nad ich hlúposťami vstala zo stoličky. „Potter dostal odznak za zásluhy o rozvoj školy, musí mu zostať. Vy ste bola vyznamenaná za prospech a správanie, slečna Evansová. Ak má jeden z vás prísť o odznak, tak to budete jedine vy.“

„Ale to nejde...“ zaprotestovala.

„Ja ten odznak nechcem, tak prečo nevezmete môj? Nechcem ho, vzdávam sa ho!“ trval na svojom James, no profesorka McGonagallová bola neoblomná.

„Buď mi odovzdá odznak slečna Evansová, alebo si ich necháte obaja,“ zavelila. „Rozprávala som sa o tom s profesorom Dumbledorom a nebudem o tom diskutovať s vami!“

Lily sa obzrela celkom vyplašene. Musia sa pokúsiť o zmier, inak príde o to, čo bolo jej pýchou a celoživotnou výhrou. A práve vo chvíli, keď takmer nebadane prikývla rozhodnutá povedať, že to spolu skúsia, James pokrútil hlavou: „Nie. Nech odovzdá odznak.“

Keby na ňu uvrhol Cruciatus, nemohol by jej ublížiť krutejšie. Jediná sila, ktorú ju držala v tej chvíli na nohách bola jej hrdosť.

„Váš odznak, slečna,“ požiadala ju profesorka stroho.

Lily si meravými prstami odopla pýchu svojho života z hrude. Len veľmi neochotne ho odovzdala, vstala a so slzami hnevu a skrúšenosti v očiach zamierila von. Na Jamesa ani len nepozrela.

Zdalo sa, že dobrým vzťahom je nadobro koniec. Odkedy Lily prišla o odznak, (ktorý teraz hrdo nosila čiernovlasá Bifľomorčanka, hrdá predovšetkým na to, že spolupracuje s Jamesom) neprehovorili spolu ani pol slova. Nezdravili sa, nehádali sa, dokonca na seba ani nepozreli, keď prechádzali okolo. Nevraživosť medzi nimi bola taká očividná, až by ste sa mohli domnievať, že na seba do konca života budú len zazerať.

„Mne by to neprekážalo až tak veľmi, keby si to Potter zaslúžil!“ obhajovala sa Lily pred Danielou, ktorá vyhlásila, že nebude ďalej znášať jej mrzutosť. „Ale veď on veľmi dobre vedel, čo to pre mňa znamená!“

„Je to blbec, Lily, ale tým, že budeš naňho nadávať aj tak nič nezmeníš. Nech to už tak. Stále si predsa prefektka,“ dohovárala jej.

Lily však nahnevane zmraštila tvár a znechutene odhodila učebnicu, ktorú až doposiaľ držala v ruke. „Ty to nechápeš. On mi zničil život! Vzal mi všetko, v čo som verila. Podviedol ma v láske a...“

„Nepodviedol.“

„Oklamal ma! Sama si to videla. A teraz maz čírej zlomyseľnosti pripravil o to, čo pre mňa znamenalo najviac na svete!“ rozhorčovala sa a keďže hrozil ďalší nahnevaný výbuch, Daniela jej radšej dala za pravdu.

„Nikdy mu to neodpustím,“ zavrčala ešte, vstala a začala si zbierať veci.

James ma sám k sebe úplne iný postoj. Nevidel svoje počínanie ako krivdu, alebo zlomyseľnosť, bol to jeho spôsob ako sa Lily zbaviť raz a navždy. Jej odmeranosť a zlosť mu spôsobovali väčšie uspokojenie ako tajné nočné potulky školským areálom. Teraz, keď už hrdo nosil odznak hlavného prefekta - pretože bol za zásluhy o rozvoj školy, nie za učenie - veľmi mu vyhovovalo, ako mu všetci venujú ešte väčšiu pozornosť. Všetci, okrem nej. Pretože ona sa naňho nedokázala ani pozrieť. A kým nevidel jej oči, nemusel si nič vyčítať. Nemusel myslieť...

„Už sa nemienite nikdy rozprávať?“ spýtal sa Sirius, keď raz Lily s chvatom odišla len čo sa usadili vo Veľkej sieni.

„Ja ju k životu nepotrebujem,“ zaškeril sa James, bez najmenších výčitiek si nabral kopec šalátu s kuracím mäsom a prešiel na inú tému. „Dnes vás na tréningu nenechám vydýchnuť. Zničím vás.“

Sirius sa pridal k jeho nekontrolovateľnému prejedaniu sa s takou vervou, akoby to malo byť posledné jedlo, ktoré v tomto živote okúsi. Ani to mu však nezabránilo pokračovať v rozhovore. „Mám dojem, že čaká, či sa jej ospravedlníš.“

„Nemám sa jej za čo ospravedlňovať,“ škeril sa James. „To ona chcela, aby bol vymenovaný za prefekta niekto iný.“

Po krátkej pauze Sirius len mykol plecom, pretože ho to v podstate veľmi nezaujímalo a ďalej sa venovali jedlu. Keď skončili s páchaním obžerstva, zamierili do klubovne, aby si vyzdvihli metly. Vonku sa pod zamračenou jesennou oblohou vznášal výnimočne suchý jesenný deň. Ako stvorený na metlobalový tréning! James si mohol len gratulovať, že vybral práve tento víkend na špeciálny tréning. Len minulý týždeň doplnili svoje rady o dvoch nováčikov a ako víťazi minuloročného medzifakultného súboja o metlobalový pohár mali otvárať sezónu v zápase proti Bystrohlavu, ktorý si s zachoval všetkých členov družstva.

„Budú perfektne zohratí,“ usúdil James trochu žiarlivo, keď opäť schádzali dolu, aby sa mohli pridať k zvyšku družstva čakajúceho vo vstupnej hale. „Polovica družstva spolu hráva už tri roky, nemajú žiadneho nováčika!“

Sirius sa povzbudivo zaškľabil. „Ale my máme najlepšieho stíhača všetkých čias! Kým máme teba, Paroháč, nemajú šancu. Kto iný na tento škole predviedol Vronského fintu a zároveň chytil ohnivú strelu v prvej hodine zápasu?!“

Aj James sa už spokojne uškŕňal.

„Ukážeš tejto škole, kto je tu pán,“ podčiarkol Sirius ešte raz svoje slová.

James, akoby chcel demonštrovať jeho slová do skutkov, prehodil nohu cez metlu. „Nech sa teda pozerajú, ak chcú vidieť víťaza!“ zaškeril sa a za Siriusovho nadšeného, rebelského smiechu, vyrazil chodbou vpred. Prepletal sa ponad hlavy študentov, ktorí zastavovali a ukazovali si na jeho obratné manévre. Niektorí, menej dôverčiví sa pri jeho prelete prikrčili, akoby sa báli, že dostanú metlou po hlave, ale James sa o nich nešuchol ani len odstávajúcou vetvičkou. Asi preto, že na jeho dokonalej metle žiadna nebola.

Preletel na koniec chodby a chcel práve zosadnúť, aby počkal na Siriusa, keď chodbou zarezonoval prísny hlas profesorky McGonagallovej: „Potter!“

Jamesa na okamih zamrazilo. Automaticky sa zošmykol z metly a previnilo ju skryl za chrbát, ako vzácny poklad, ktorý sa mu nieto snaží ukradnúť.

Profesorky McGonagallová už za všeobecnej pozornosti kráčala k nemu. A po jej pravici, s neidentifikovateľným výrazom na tvári, rovnako striktnou chôdzou prichádzala Lily. Zrejme spolu práve niečo preberali, pretože Lily nadobúdala takto premudraný povýšenecký pohľad len po rozhovoroch s vedúcou Chrabromilskej fakulty.

„Ako sa opovažujete lietať na metle v priestoroch školy, Potter?“ zablýskala na neho očami profesorka. „Nemáte snáď dosť miesta v školskom areáli?“

„Už sa to nestane,“ zahundral James. Najviac zo všetkého ho naštval Lilin, takmer nebadateľný škodoradostný úškrn.

„To považujem za samozrejmosť,“ odpísala ho profesorka. Pery mala od zlosti prísne stisnuté a v očiach jej neprestávali poskakovať iskričky hnevu. „Ste hlavný prefekt, Potter, správajte sa podľa toho, inak sa budem musieť opäť porozprávať s riaditeľom. A za toto dostanete trest ako ktokoľvek iný.“

James sa jemne zamračil. „Ale, pani profesorka...“

„Nemôžete mu vziať odznak,“ zasiahla nečakane Lily. Prekvapenie sa dalo čítať aj na tvári samotnej profesorky. „Dostal za zásluhy o rozvoj školy, myslela som, že mu nemôže byť odobratý...“ počkala, kým profesorka súhlasne pokynula hlavou. „Ale keďže Potter zjavne nezvláda toľko rôznych požiadaviek, ktoré naňho kladiete...“

Pozreli na seba v tichej vojne. Bolo to na nej. Rovnako ako James rozhodol o jej zvrhnutí z postu hlavnej prefektky, všetci podvedome očakávali, že jej slová budú v tejto veci rozhodujúce. A Lily, chladne pozorujúc Jamesovu tvár, pokračovala: „Mal by sa vzdať svojho miesta v družstve.“

„Nie!“ vyhŕkol s hnevom a prosbou zároveň.

Prizerajúci sa dav, zašumel.

Profesorka McGonagallová stisla pery ešte viac, takže teraz z nich zostala len tenučká bledá čiara. „Ďakujem za návrh, slečna Evansová.“

„To nemôžete urobiť!“ podráždene zvolal a teraz už neskrývane zazeral na Lily s neskutočným hnevom. „Šibe ti, Evansová?“

„Vážte slová, pán Potter!“ upozornila ho profesorka a po krátkom nádychu dodala: „Slečna Evansová má pravdu. Krátka metlobalová prestávka vám môže len prospieť.“

„Ale... !“

„Žiadne ale, Potter! Nasledujúci zápas vynecháte. Či si ešte vôbec niekedy zahráte metlobal bude záležať len na vás. Je vám dúfam jasné, že si za to môžete sám?“

Trvalo hodnú chvíľu, kým cez napevno stisnuté zuby precedil: „Áno.“ Pevnejšie zovrel rúčku metly a stále odporne zazerajúc na uškŕňajúcu sa Lily, nahnevane odišiel späť do veže.

Kým sa stihol ohúrený dav rozhýbať, profesorka McGonagallová sa otočila na Siriusa. „Dočasne preberiete funkciu kapitána, pán Black.“

Sirius bol v takom šoku, že mu ani nenapadlo poďakovať.

[ » na začiatok « ]