Kapitola:
Pridaná: 3.3.2011, 22:01:53
Čítaná: 2518×
Hodnotenie: (počet hlasov: 17)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Lilly Evans, James Potter

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Kapitola: 1 » 1 2 » 2 3 » 3

Venujem všetkým, ktorí čakajú na ďalšiu L&J poviedku, predovšetkým Mii, ktorá mi píše nedočkavé e-maily :) Ďakujem!

Blížil sa máj. Máj lásky čas. Máj, mesiac zaľúbených. Všetko kvitne, všade cítiť radosť, všetci sa ľúbia. Prečo je potom Valentín vo februári? Ľudská spoločnosť je veľmi nedokonalá... Ale o tom som nechcela hovoriť. Aj v Rokforte sa máj spájal s láskou. Stredná škola plná pubertálnych deciek s rozbúrenými hormónmi, ktoré sa nevedia dočkať, kedy si nájdu toho svojho / tú svoju, akoby sa v máji prebrala po veľmi dlhom zimnom spánku. V týchto dňoch bolo zvýšené riziko, že sa niekto bezodkladne zamiluje, alebo sa len tak, bezhlavo vrúti do vzťahu, len aby „to skúsil“. A tých, ktorých nevzpružilo ovzdušie nabité očakávaním, určite prebrali blížiace sa skúšky.

„Už len niečo menej ako dva mesiace,“ bedákala Daniela nad učebnicami, zatiaľ čo Lily sa snažila odreagovať pri romantickej knihe. „Ako môžeš byť taká pokojná? Máme toho tak veľa!“

„Nemala si si vybrať toľko predmetov,“ usúdila Lily pokojne. „Keby som ich mala toľko ako ty, tiež by som tu len tak nesedela.“

Daniela sa nervózne prehrabala v učebniciach nevediac, ktorú otvoriť ako prvú. Naozaj si toho naložila veľa na plecia. Minulý rok získala na VČÚ všetky vynikajúce a nahlásila si toľko predmetov, že by sa potrebovala minimálne rozdvojiť, aby to všetko stihla. „A ešte k tomu tie hnusné elixíry! Nerozumiem tomu! Ako mám vedieť, čo dať do protilátky, keď netuším, čo je v tej otrave?“

„Nos pri sebe vždy bezoár,“ odvetila Lily pokojne, no odložila svoju knihu a siahla po učebnici elixírov, aby to kamarátke vysvetlila.

V tej chvíli sa portrétový otvor preklopil a miestnosť naplnil hlasný smiech. A Lily vedela, kto vojde skôr, než sa vo dverách objavila jeho strapatá hlava. Srdce sa jej rozbúšilo.

„Musíš skúsiť Vronského fintu aj na zápase,“ hovoril práve Sirius Black úplne nadšeným tónom, akoby vidieť Jamesa letieť strmhlav k zemi bolo to jediné, pre čo sa oplatí žiť.

Prešli cez klubovňu a ako boli, celí premočení a špinaví, sa zvalili na kreslá vedľa Lily a Daniely.

„Určite to spravím,“ vystatoval sa James spokojne.

„A to hneď teraz, proti Slizolinu,“ pokračoval Sirius v totálnom vytržení. „Môj braček sa bude hanbiť zostať na ihrisku, keď ho takto pošleš k zemi!“

Obaja sa rozosmiali.

Lily vstala, podišla k Jamesovi a pobozkala ho na líce. „O čo ide?“

„O metlobal, Evansová. Vždy ide o metlobal,“ zaškeril sa a odložil metlu bokom. „Poď sem.“

Lily nelietala zle. Vlastne, na tých jej pár pokusov sadnúť si na metlu bolo až prekvapujúce ako obratne vie s týmto vzdušným dopravným prostriedkom narábať, ale metlobal ju nikdy nezaujímal.

„Si mokrý,“ odporovala, ale keď si ju pritiahol na hruď, prestala protestovať. Už celé dva týždne spolu chodili tak, ako si to James vždy predstavoval. Hoci ešte minulý rok si nevedela predstaviť, že by s ním niečo mala, presvedčil ju. A možno ju k tomu dohnal. V každom prípade napokon súhlasila, že s ním pôjde na rande. Odvtedy boli spolu.

Pobozkal ju na čelo a opäť sa pozrel na Siriusa. „Ale nikomu to nehovor. Bude to naša tajná zbraň. Čerešnička na torte.“

Lily mu poklepkala prstami po krku. „O čom hovoríte?“

Opäť sa uškrnul. „O metlobale. Stále o metlobale. Prečo si sa nebola pozrieť na tréning?“

„Dosť tam prší. Bojím sa, že prechladnem, keď budem sedieť na tribúne,“ vysvetlila s úsmevom a zbožne naňho pozerala. „Čo sa chystáš urobiť na zápase?“

„Príď sa pozrieť.“

„Jasné, že prídem,“ uistila ho a chcela niečo dodať, keď jej skočil do reči: „To dúfam. Neviem totiž, či nebude ešte stále pršať. Aby si náhodou neprechladla.“

Odtiahla sa od neho. Tón, akým to povedal, tá chladná irónia a bodavý sarkazmus, jej pripadali ako facka. Prečo jej to robí? Tak vytrvalo jej dokazoval, že ju má rád, kým spolu nezačali chodiť, no odkedy sú spolu, každým dňom sa jej vzďaľuje. Ona ho pritom tak ľúbi. Mal by byť šťastný. Mal by si ju vážiť. Mal by jej vyznávať lásku a nosiť kvety, nie hnevať sa, keď sa nepríde pozrieť na hlúpy metlobalový tréning!

A predsa tušila, že má pravdu. Mala tam byť. Je to jej priateľ, mala ho prísť podporiť. Preňho to muselo byť sklamanie, keď neprišla. Ukázala mu, že jej na tom nezáleží. Ako inak sa má k nej správať, keď je taká sebecká?

„Tak prepáč,“ zašepkala a do očí sa jej nahrnuli slzy, akoby skutočne ona bola tá, čo sa previnila. „Myslela som, že si ani nevšimneš, keď tam nebudem. Vždy si taký zaneprázdnený...“

„Mohla si sa ma aspoň spýtať,“ zavrčal. Pozeral na ňu vyčítavo, tvrdo a chladne, napriek tomu, že už takmer plakala. „Čakal som, že prídeš. Chcel som ti ukázať Vronského fintu.“

Lily statočne prehĺtala slzy. Nehovorila nič. Bála sa, že keď sa pokúsi niečo povedať, naskutku sa rozplače a to by sa mu nepáčilo. James nemal rád, keď niekto bezdôvodne podliehal sebaľútosti.

Daniela, ktorá si pomaly spratala knihy do tašky sa pobrala do spálne. Ani Siriusa nezaujímal pohľad na tých dvoch bláznov. Pridal sa ku skupinke piatakov, ktorí s očakávaním rozoberali nasledujúci zápas. Mal sa odohrať už tento víkend a rozhodnúť o tohoročnom víťazovi.

„Zajtra máme zase tréning,“ povedal James, keď stále mlčala. „Prídeš?“

Rýchlo prikývla.

Uškrnul sa a pohladil ju po vlasoch. „Netvár sa tak tragicky. Viem, že nie si dokonalá a takéto veci ti vždy odpustím.“

Jeho dotyky ju upokojovali. Vháňali jej do tela teplo a šťastie, ktoré jej rozžiarilo tvár. Pomaly sa k nemu opäť pritúlila. „Zajtra prídem. Sľubujem, že prídem, aby si mi ukázal tú fintu. Určite budeš úžasný.“

Pevne ju objal oboma rukami, akoby sa bál, že mu vykĺzne.

Keď sa dostatočne vybozkávali a vyobjímali, Lily si pobrala veci a odišla do izby. Vzhľadom na pokročilejšiu hodinu očakávala, že ostatné dievčatá budú už spať, mýlila sa však. Všetky do jednej: Daniela, Honey, Kate aj Alice, sedeli na posteliach pri rozsvietenom svetle a o niečom vášnivo diskutovali. Počula ich hlasy až na chodbu, ale keď vošla, všetky stíchli.

„Dnes nejdeme spať?“ spýtala sa so smiechom a vyzliekla si habit.

Alice vstala z postele a pristúpila k nej. „Nie, kým ti nepovieme, čo máme na srdci.“

„Hovor za seba,“ zamračila sa Kate odišla do kúpeľne. „Mňa sa to netýka.“

Alice prevrátila oči a opäť sa upriamila na Lily. „Tebe vôbec nevadí ako sa k tebe Potter správa?“

Lily prekvapene zmraštila obočie. „Ako sa ku mne správa?“

„Akoby si bola nikto,“ zavrčala drsne a prekrížila si ruky na hrudi.

„Alice tým chcela povedať, že ťa neakceptuje,“ zasiahla Daniela, no Lily sa už sústredene mračila do Aliciných hnedých očí.

„James ma miluje,“ ohradila sa.

„Tak to si sa pekne namotala. Čo sa to s tebou stalo, Lily? Všetky tie pozvania na rande si odmietla, pretože si sa bála tohto. A teraz, keď sa to deje... ?“ rozhodila rukami. Bola taká vyvedená z miery, že nevládala pokračovať.

„Čo konkrétne sa podľa teba deje?“

„Vôbec si ťa neváži! Tvári sa, akoby mu patril svet... Vyžaduje, aby si ho uctievala ako modlu, prototyp dokonalého muža! A ty to robíš!“

Lily zažmurkala. „Vážne?“ spýtala sa chladne. „Možno by ste si tiež mali viac všímať jeho kvality. Možno sa občas správa zvláštne, ale kto nie?“

„Nespráva sa zvláštne,“ pokrútila Daniela hlavou. „Správa sa hrozne.“

„Je toho naňho priveľa,“ obhajovala ho Lily. „Metlobal, škola, skúšky... Mám šťastie, že si vôbec nájde na mňa čas...“

„To NEMYSLÍŠ VÁŽNE!“ zrúkla Alice a tak vypučila oči, až sa zdalo, že jej vylezú z jamôk. „Vždy si hovorila, že ak by mal k tebe správať ako k hlúpej husi, necháš ho, ale teraz si napriek tomu stále s ním! Čo sa s tebou stalo? Kde si nechala rozum? Dosiahol čo chcel, keď si s ním šla na rande! Prvé dni sa tebou vystatoval, akoby si bola trofej, ktorú vyhral a teraz, keď si už dostatočne okukaná, keď každý videl, že Potter dosiahol, čo chcel, sa k tebe správa NECHUTNE!“

Lily krútila hlavou na každé jedno Alicino slovo. „Nie. On... má toho len veľmi veľa. Vy to nechápete! On sa veľmi zmenil. Veľmi sa zmenil! Ja by som sa mu nenechala využívať! Vedela by som, keby prekročil hranicu! Ja by som to videla!“

Daniela sa pohŕdavo zasmiala, kým povedala: „Nemôžeš to vidieť, keď máš tuho zavreté oči a mlátiš okolo seba palicou, aby to nevideli ani ostatní a náhodou ťa nedonútili otvoriť oči. Ale ja som ti tú palicu vzala, Lily a teraz ťa prosím... Otvor oči, kým je čas!“

„Takže podľa vás ma James neľúbi?“ spýtala sa s hrčou v hrdle. Prečo jej to robia?

„Nie,“ prísne odvetila Alice.

„Fajn. Tak ja vám dokážem, že sa mýlite,“ sľúbila s hrdo vztýčenou hlavou. „Dobrú noc.“

Na druhý deň ju čakal vo Veľkej sieni, kým sa naobeduje. Poobede už nemali žiadnu hodinu a tak sa mohli vydať na ihrisko spolu so Siriusom, ktorý hral ako triafač. Z čarovného stropu Veľkej siene opäť mrholilo. Dnes však už bola pripravená, poistila sa dlhou žltou pláštenkou, ktorá teraz ležala vedľa nej na lavičke.

„Prečo tam musíme ísť hneď poobede? Aj tak tam ešte nebudete všetci,“ spýtala sa zvedavo.

„Musíme so Siriusom prebrať taktiku,“ vysvetlil James akoby to bola samozrejmosť.

Zhovievavo sa usmiala. „A to nemôžete urobiť tu? Alebo v klubovni? Kvôli tomu nemusíte ísť na štadión.“

„Nie, Evansová. Niekto by to mohol počuť,“ zavrčal. „Ak s nami nechceš ísť, mohla si to povedať rovno...“

„Ja chcem,“ uistila ho rýchlo a aby ukázala, že to myslí vážne, hádzala do seba kuracie soté ešte rýchlejšie.

James sa spokojne uškrnul. „Takmer som zabudol. Počul som, že o dva týždne bude Slugyho rozlúčkový večierok. Pôjdeš so mnou?“

„Veľmi rada,“ žiarivo sa usmiala. Jasné, že ju ľúbi.

„Ja viem,“ odvetil rovnako s úškrnom a vstal. „Ideme konečne?“

Odložila vidličku. Aby nebol nervózny, že musí stále čakať, obliekla si ju za chodu a spolu vyšli do dažďa. James niesol svoju metlu na pleci a voľnou rukou si pritisol k sebe Lily v šuštiacom pršiplášti.

„Si v tom ako v stane,“ zasmial sa.

„Tiež mám ten pocit,“ odvetila hlasno, aby ju v buchotajúcich kvapôčkach dažďa počul. Oproti nim sa zo skleníkov ponáhľala skupinky štvrtákov. Hlavy si kryli dáždnikmi, tí menej šťastní sa snažili ukryť pod taškami. Niektoré z dievčat, ktoré vládali pozerať cez dážď dopredu sa začali červenať a chichotať. Boli tu predsa James Potter a Sirius Black, dvaja najúžasnejší chalani na škole, síce jeden z nich je momentálne zadaný.

„Pozerajú na teba,“ žiarlivo povedala Lily, no oči jej hrdo zažiarili.

„Čuduješ sa im?“

„Nie,“ zastavila ho a pozrela mu proti dažďu do tváre. „Ale ty si len môj.“

Pobozkala ho, aby označkovala svoj osobný majetok pred očami čo najviac jamesachtivých štvrtáčok. Keď ho pustila, spokojne sa uškŕňal.

Zašili sa v šatni. James so Siriusom rozložili na stole náčrty ihriska a James dokonca vytiahol aj akúsi knihu o metlobale a zahĺbili sa do rozhovoru. Lily sa utiahla k oknu. Kvapky stekali po matnom skle a rozmazávali jej krajinu pred očami. Sľúbila, že to dokáže. Bude im stačiť skutočnosť, že s ňou pôjde na Slugyho večierok? Asi nie. Musí nájsť niečo, čoho sa James len tak nevzdá. Musí urobiť niečo len pre ňu.

Prstami chytala obraz sĺz z oblakov vytvárajúci sa na skle. Predstavovala si, že jej chladivé perly padajú priamo na pokožku. Možno je to rovnako aj s Jamesom. Chcela by „chytiť“ jeho podstatu, ale zatiaľ vidí len obraz. Musí sa dostať cez to sklo, ktoré jej bráni dotknúť sa ho naozaj.

James zatiaľ nerušene vylepšoval plán zdvojeného útoku na slizolinské bránkovisko v domnienke, že všetko je tak, ako má byť. Vedel, že to tak dopade. Nech sa Lily tvárila akokoľvek odmietavo, musela mu raz podľahnúť. Bola ako všetky ostatné. Milovala ho rovnako - bezhraničnou, slepou a zbožňujúcou láskou. Šla by za ním aj na koniec sveta a stále by verila, že je úžasný. Všetko bolo tak, ako čakal.

Konečne prišiel zvyšok družstva a mohol sa začať tréning. Lily si prehodila cez plecia pláštenku a vyšla na tribúnu, aby si pozrela slávnu Vronského fintu. Keď sa predrala kvapkami, ktoré boli teraz už veľké ako mince. Dúfala, že v tom nečase niečo uvidí. Veď si to nacvičil pre ňu. Aby mohla byť naňho hrdá. Alebo to bolo inak? Nerobí to kvôli tomu, aby sa pozerali všetci? Aby si ho všimli všetky dievčatá? Potom by to bolo naopak. Skutočný dôkaz toho, že chcel len ju by bol, keby to neurobil.

Sledovala, ako James vyšiel vysoko medzi oblaky. Na okamih sa jej stratil z dohľadu. Potom ho uvidela rútiť sa dolu k zemi spolu s kvapkali dažďa, akoby bol jednou z nich.

Vyskočila zo sedadla a v strachu zovrela tyč zábradlia. Určite narazí! Práve vo chvíli, keď chcela v hrôze odvrátiť zrak, James zvrtol metlu na stranu, preletel kúsok nad zemou a opäť vyrazil smerom hore. Urobil elegantnú otočku a za pochvalného pokriku zvyšku družstva zamieril na tribúnu. Zastal kúsok od Lily. Uškŕňal sa od ucha k uchu.

„Tak?“ spýtal sa a naklonil sa bližšie, aby ju mohol pobozkať. „Páčil sa ti darček?“

„Zbláznil si sa?!“ vyhŕkla celá bledá od strachu. „Skoro si sa zabil!“

Natiahla ruku za jeho tvárou, aby sa uistila, že je všetko tak, ako má byť. Spokojne sa uškŕňal, keď ho hladila po tvári. „Nepáčil sa ti? Trocha adrenalínu...“

„Nepáčil!“ vmietla mu do tváre, nečakajúc na jeho slová, a náhle ho pustila. „Ak ma naozaj ľúbiš, James, tak to už nikdy nezopakuješ. Už nikdy, rozumieš?“

„Ale...“

„Chcel si to použiť v zápase proti Slizolinu? A čo keby ti to vyšlo?! Sirius ťa nabádal, aby si prizabil jeho brata! Vy nie ste normálni?! Asi si vôbec neuvedomuješ, čo sa mohlo stať?! Ste ako deti!“ kričala v záchvate zúfalstva a zúrivosti.

„Nerozumieš tomu, Evansová,“ vyhlásil. „Tu nejde o Regulusa, ani o nás dvoch. Je to metlobal. Ak bude taký hlúpy a pustí sa strmhlav za mnou, bude to jeho problém.“

„A ak sa doláme bude to tvoj problém, pretože v momente ako na zápase zamieriš kolmo k zemi už nebudem tvoje dievča!“

Zamračil sa. „Ako myslíš, Evansová. Len aby si to ešte neľutovala.“

Zvrtol metlu a zamieril späť na ihrisko.

Lily sa schúlila do pláštenky a pobrala sa do hradu. Už nemá význam, aby tu bola.

Remus si pozorne premeral priateľov profil. Takého tichého a zachmúreného ho ešte asi v živote nevidel. Pozoroval Jamesa ako sa hrabe vo svojej praženici bez štipky záujmu. Nešlo mu to do hlavy. Po tréningu býval vždy taký hladný, že by si dal celého hipogrifa len ako predjedlo.

„Stalo sa niečo?“ spýtal sa napokon.

James pustil vidličku a tá zvonivo zacengala o okraj taniera. „Evansová,“ vyhŕkol ale nevedel ako pokračovať. Ešte nikdy sa mu to nestalo. Pohádal sa so svojím dievčaťom a napriek tomu s ňou stále chcel byť. Dokonca ho to aj trochu mrzelo.

„Pohádali ste sa?“ vyzvedal Remus ďalej.

„Jej sa nepáči, že chcem použiť...“ stíšil hlas, aby ho niekto nepočul a neodhalil veľké prekvapenie. „ ...Vronského fintu. Ak sa jej nepáči, že hrám metlobal, tak prečo je so mnou? Potom vôbec nemala ísť so mnou na rande.“

Remus sa nebadane uškrnul a pokrčil plecia. „Možno s tebou chodí z iného dôvodu. Vždy som mal dojem, že tvoja úžasná schopnosť chytiť do ruky loptičku, ju nijak zvlášť neohurovala.“

„Z iného dôvodu,“ zahundral James nespokojne. „Všetky ma chcú kvôli metlobalu. Prečo by ona mala byť výnimka? Nie je snáď normálna?“

Odpovede sa od Remusa nedočkal. Vedel totiž, že nemá význam niečo teraz Jamesovi vysvetľovať. Mal svoju pravdu a nikto by mu ju nevytĺkol z hlavy tvrdým klinom. Musel na to prísť sám. Snáď to nepotrvá dlho.

„Nie som ako ostatné,“ tvrdila Lily rozosmiata od ucha k uchu, keď sa hráči vzniesli do vzduchu. Mala z toho dobrý pocit. James síce chodil chvíľu ako bez ducha, ale potom sa začal správať ešte milšie a pozornejšie ako kedykoľvek predtým. Pokladala to za dobré znamenie. Určite sa už rozhodol, že jej dokáže svoju lásku aj na zápase. „James chcel dnes vyskúšať istý metlobalový manéver, ale povedala som mu, že keď to urobí, stratí mňa.“

„To má byť dôkaz lásky?“ uistila sa Alice, či to pochopila správne.

„Áno. Je to nebezpečný a ťažký manéver. Asi ho dosť dlho cvičil...“

„Stavila si vyššie, než som čakala,“ usmiala sa spokojne. „Je to buď ty, alebo metlobal? James sa dnes poriadne zapotí.“

Na zázrak v ten deň nepršalo. Mohutné kovovosivé mračná sa ťažkopádne prevaľovali po oblohe, no zatiaľ z nich nepadla nich kvapka. Hráči lietali ľahko a tváre divákov sa odvážne dvíhali smerom k oblakom, akoby vyzývali oblohu, nech spustí závoj kvapiek, ak je taká odvážna.

Po pol hodine viedol Chrabromil 40:20. James krúžil vysoko nad ostatnými a pohľadom prečesával zem. Regulus sa držal kúsok za ním. Urobili pár koliečok okolo ihriska, keď James zaostril zrak na nejaký bod na zemi.

„Neurobí to,“ zašepkala Lily prosebne. „Má ma príliš rád. Neurobí to.“

V tej chvíli sa James spustil strmhlav k zemi. Diváci vyskočili na rovné nohy, hučali ako turbíny v divom ošiali povzbudzovania. Hlas komentátora prenikal cez ten hluk len ťažko: „A Potter sa vrhol k zemi! Vidí strelu?! To je neuveriteľný manéver!“

„Nevidí ju. Nie je tam,“ sklamane povedala Lily, keď už bol len kúsok od zeme. Nevstala spolu s ostatnými. Zostala sedieť so stiahnutým hrdlom a snažila sa nepozerať na Danielu, ktorá na ňu hľadela akosi povýšene.

Regulus sa hnal za ním rovnakou šialenou rýchlosťou.

„Narazia!“ zvolal komentátor vzrušene práve vo chvíli, keď James zvrtol metlu hore. Bolo priam neuveriteľné s akou obratnosťou zmenil smer a stúpal k oblohe. Regulus si včas uvedomil o čo Jamesovi ide a spomalil ešte skôr ako sa dostal nebezpečne blízko k zemi. Teraz prelietal cez ihrisko v malých kruhoch tesne nad zemou, akoby hľadal niečo, čo tam James stratil.

Bystrohlavskí, bifľomorskí, ale najmä chrabromilskí fanúšikovia jačali ako o život. Niekoľko Bifľomorčanov skandovalo Jamesovo meno. Aj niektorí profesori sa pridali k nadšeniu, iní len zdvorilo tlieskali. Zdalo sa , že jediný, kto sa neraduje z pohľadu na Jamesovu svižnosť sú Slizolinčania a Lily.

Sledovala, ako James špirálovito stúpa do oblakov. Za toto ju vymenil? Za okamih, kedy ho pochabo milujú desiatky hlúpych dievčat zapredal jej lásku ochotnú objímať ho na večnosť?

A v tom, skôr, ako si to stihol niekto uvedomiť a oveľa skôr, ako nadšenie davu utíchlo, komentátor skríkol: „On ju má! Potter chytil OHNIVÚ STRELU! Chrabromil vyhráva!“

Tentoraz vyskočila aj Lily. Cítila, že Alice jej silno zovrela ruku a počula ju prekrikovať dav: „Vrhol sa po strelu! Nebola to Vronského finta, Lily! Naozaj ťa ľúbi! Vrhol sa po STRELU!“

Študenti z tribúny sa pohli ako živá prívalová vlna sa rútili na ihrisko, kde už stáli hráči chrabromilského metlobalového družstva so šťastnými úsmevmi na tvárach a James s rukou vysoko nad hlavou poskakoval na mieste a kričal: „Vyhrali sme! Kto je pán sveta? KTO JE PÁN SVETA!“

Lily sa predierala cez až celkom k nemu. Dav ich oboch hádzal zo strany na stranu v divokom ošiali. Ona však zostala pokojná a pevná ako skala.

„Bola to Vronského finta?“ spýtala sa a kvôli hluku okolo musela kričať.

James pozrel na ňu s rozžiarenými očami. Nestihol ani poriadne otvoriť ústa, keď sa mu Sirius zavesil na plecia a z plné hrdla vrieskal: „Jasné! Bola to Vronského finta! James spravil perfektnú Vronského fintu!!“

Lily však hľadela na Jamesa. Potrebovala to počuť od neho. Nikto iný to nevedel určite, len on. „Tak bola?“

Zaškeril sa od ucha k uchu a prikývol. Dav ho začal unášať k hradu a tesne predtým, než ju stratil z očí, skôr vyčítal z jej pier ako počul posledné slová, ktoré povedala: „Tak potom vieš, čo to znamená!“

Viac ju nevidel. Pohltilo ich more tiel. Pamätal si však, čo hovorila. Ak urobí Vronského fintu, bude to ich koniec. Neveril tomu. Urobil predsa všetko, čo chcela. Robil ju šťastnou presne tak, ako to sľúbil, a preto jej vyhrážku nebral vážne. Ženy sú predsa len tvory náladové a možno práve nemala najlepší deň... veril, že keď ho zazrie milovaného davom vo večnej sláve metlobalového hrdinstva, veľmi rýchlo si svoju vyhrážku rozmyslí. Mýlil sa však a nevedel v čom spravil chybu. Toto sa mu ešte nestalo. Nemal veľa dievčat, zvyčajne na ne nemal náladu, ani čas, ale aby ho niektorá opustila kvôli metlobalu? Nie, to tu ešte nebolo!

Ak si myslíte, že to mala byť pôvodne jadnorázovka, myslíte si správne! :) Cez víkend pridám ďalšie časti, tak si zatiaľ vychutnajte prvú a, ak je to vo vašich možnostiach, netrpezlivo čakajte na pokračovanie :)

L&J 4ever!

Alebo, ak chcete po slovensky:

L s J na furt!

[ » na začiatok « ]