Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania
do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich
fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil,
ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom
môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať
Sprievodcu Fan Fiction.
Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Lilly Evans, James Potter
Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)
Tak a je tu posledná časť, dúfam, že sa bude páčiť a prajem úspešný a (na rozdiel odo mňa) zdravý týždeň!
James chodil po izbe a kopal do všetkého, čo mu prišlo pod nohu. Svetlo sa už stratilo v objatí noci, ale on akoby ešte stále videl malé bodky lietajúce nad metlobalovým ihriskom. Dnes vyberali náhradu. Kto však mohol byť natoľko dobrý, aby nahradil Jamesa Pottera? Nájde sa vôbec na tejto škole jediná živá duša, ktorá by sa mu mohla v lietaní aspoň vzdialene priblížiť?
Veľmi o tom pochyboval. Nikdy v živote nebol taký nahnevaný, ako vo chvíli, keď dostal zákaz hrať. To ešte netušil, že čoskoro dosiahne jeho hnev stupeň absolútneho šialenstva.
Konečne sa dvere otvorili a dnu vošiel Sirius mokrý ako myš. Vonku celý deň jemne mrholilo a výber nového stíhača zabral viac ako hodinu.
„Tak?“ spýtal sa James podráždene čakajúc na verdikt. Kto ho teda nahradí?
Sirius sa previnilo pousmial a pokyvkal hlavou, kým odvetil. Jamesovi sa ten moment, medzi Siriusovým nádychom a vyslovením mena toho šťastlivca zdal nekonečne dlhý.
„Evansová,“ povedal napokon potichu, ale rozhodne.
James sa naklonil dopredu, akoby neveril, že počul správne. „EVANSOVÁ?“
Na jeho výkrik Sirius nemo prikývol. „Bola fakt dobrá.“
„Ale... veď ona neznáša metlobal!“ namietal, akoby to bola najväčšia absurdita, akú kedy počul. Na okamih sa uškrnul v očakávaní, že Sirius sa rozosmeje, ale jeho priateľ zostal vážny.
„No,“ Sirius zasunul svoju metlu pod posteľ a začal sa vyzliekať z mokrých šiat. „To je možné, ale lieta tak, že by si sa od nej pokojne mohol učiť.“
James sa zamračil. Zlosť sa v ňom vystupňovala. Netušil, že sa dokáže rozzúriť do nepríčetnosti, pokiaľ nenadišla táto chvíľa. Keby mu teraz prišla Lily pod ruku, bez váhania by sa do nej pustil a nijak príjemne by to určite nedopadlo! Keďže nemal po ruke nikoho, koho by zmlátil - Sirius sa prezieravo pobral do sprchy - pustil sa do nábytku. Krv mu búšila v sluchách a podnecovala ho k výbuchu, aký ešte nikdy nezažil. Donútila ho hodiť o zem všetky Remusove knihy, ktoré mal v úhľadných radoch rozložené na policiach a strhnúť závesy na svojej posteli.
Ona, práve ONA! Najprv sa s ním zahrala minulý rok, pretože jej nebol dosť dobrý. Nespĺňal väčšinu jej predstáv o dokonalom mužovi a pritom sa mohol pretrhnúť! Ona, čo mu vyčítala jeho lásku k metlobalu má teraz hrať, kým on bude sedieť na tribúne? Práve Evansová, ktorá mala hlavnú zásluhu na jeho zákaze hrať a pritom vedela, že metlobal je preňho to najcennejšie. Vzala mu jeho slávu, jeho celoživotné úsilie mu pripla na habit prefektským odznakom, po ktorom vôbec netúžil!
Keď sa dostatočne vyzúril na zariadení izby, vyrútil sa na chodbu. Prvá vlna rozhorčenia ho už prešla, ale hnev mu stále nakopával srdce do vražedného rytmu. Jeho vpád do klubovne bol neprehliadnuteľný. Vbehol tam, ako rozzúrený drak pripravený šľahať plamene... a našiel, čo hľadal.
Lily si práve sadla do kresla blízko pri ohni. Mala mokré vlasy, zrejme sa bola, rovnako ako Sirius, zohriať horúcou sprchou a teraz sa chystala kamarátkam porozprávať, ako ju prijali do družstva a už o pár dní sa ukáže pred celou školou, aby tým pokorila Jamesa ešte väčšmi!
„Evansová!“ zavrčal na ňu, neschopný ďalších slov. Prirútil sa k jej kreslu, pričom vôbec nedbal o to, že takmer prevrátil nízky stolík na druháka sediaceho na zemi.
„Už sa so mnou rozprávaš?“ celkom pokojne sa spýtala Lily a rukou si prečesala mokré vlasy. To, že nahradila Jamesa na poste stíhača bola pre ňu len čerešnička na torte, ktorú si vychutnávala ako posledného kúska. Vedomie, že mu vrátila úder pod pás jej dodávalo energiu a dopovalo ju zvláštnym, doposiaľ neznámym druhom endorfínov. Nebála sa jeho hnevu. Mal naň rovnaké právo ako ona za to, čo spravila. „Myslela som si, že so mnou do konca života neprehovoríš.“
„Čo z toho máš, Evansová? Robí ti to až takú radosť, že mám zakázané hrať... ?!“ To, ako pri jeho otázkach vyskočilo jej obočie prekvapene do vlasov ho podráždilo. Srdce mu udieralo o rebrá takou silou, až ho to bytostne bolelo. Krv divo pulzujúce v žilách ho priam nadnášala a dych sa mu tak zrýchlil, že nedokázal plynule rozprávať, hoci na jazyku mal toho veľa...
„Oh, myslela som si, že teraz, keď sa tak vehementne venuješ svojím povinnostiam hlavného prefekta, ťa ani nebude trápiť, kto dostal to miesto,“ odvetila, akoby nad tým vážne ani neuvažovala.
„Ty predsa vieš...“ začal, ale znovu vetu nedokončil.
Keby Lily opäť odvetila s tou chladnokrvnosťou a hranou hlúposťou, asi by ju na mieste prizabil, no tentoraz sa zdvihol adrenalín aj v jej krvi a jemne sa zamračila. „Ó áno, ja viem, Potter. Vzala som ti všetko, čo ťa poháňalo ďalej, a nikto ti nemôže zaručiť, že to ešte niekedy dostaneš späť. Aký je to pocit, hmm? Budeš mať vôbec motiváciu vstať zajtra z postele?“
„Aký máš problém?“ precedil cez zuby, nakláňajúc sa k nej. Zdalo sa, že čoskoro ju pohryzie, len aby jej spôsobil bolesť.
„Ty si môj problém, ak si si nevšimol, ja ti len hádžem späť rozdané karty,“ povedala. „Ty si mi vzal odznak, ja tebe metlobal. Sme si kvit.“
„Ty si zaujala moje miesto!“
„A ty zase MOJE!“
„Rozišla si sa so mnou!“
„Správal si sa odporne!“
„Zničila si mi život... !“
„Ty si zabil moje sny!“ odsotila ho od kresla, silou, ktorú by ste od takej krehkej dievčiny neočakávali, vstala a rýchlo vykročila preč, skrývajúc slzy, ktoré jej zaplavili tvár.
„Daj sa vypchať, Evansová!“
„Trhni si, Potter!“ odsekla a rozbehla sa hore schodmi do dievčenského internátu.
Všetci, ktorí nemali toľko inteligencie ako Lily a zostali s Jamesom v jedenej miestnosti previnilo klopili zrak v túžbe, aby sa jeho zlosť nepreliala na hlavu niekoho iného. James však nemienil pokračovať vo svojom výstupe. Kopnutím preklopil portrétový otvor a stratil sa na chodbe. Pomedzi návaly zlosti a urputnej túžbe niekomu ublížiť ho miatla len jedna myšlienka: Prečo, premerlina, napriek všetkému túži opäť bozkávať jej mäkké pery?
Ak existovala možnosť, že sa tí dvaja uzmieria, bola taká mizivá, že ju nikto ani nevidel, alebo aspoň nebral do úvahy. Lily a James sa stali nepriateľmi na život a na smrť a jediné, čo im bránilo vraždiť bolo... čo vlastne? Celé týždne po sebe vrčali a hľadeli si navzájom do tváre s takou nevôľou, akoby ich pohľady pálili.
Nech si mysleli čokoľvek, nikomu sa s tým nezverovali a nikto nebol taký hlúpy, aby sa ich na to pýtal, pretože by sa stal terčom zlosti s takou pravdepodobnosťou, s akou sa Lily už nikdy nestane hlavnou prefektkou.
Zdalo sa však, že vzájomná nedôvera ich podnecovala robiť to, čoho sa dovtedy stránili, naplno. Lily nevymeškala ani jeden metlobalový tréning, požičala si z knižnice príručky, aby si objasnila pravidlá a Sirius takmer nevychádzal z údivu, keď podávala stále lepšie športové výkony. James zatiaľ vo veľkom pomáhal Elizabeth, ktorá sa stala novou hlavnou prefektkou, organizovať víkendy v Rokville a iné školské akcie. Vďaka jeho hlave plnej nápadov - aj keď často až príliš bláznivých - šlo všetko akosi ľahšie a hravejšie. James prefekt bol proste okúzľujúci. Ich vzájomné dokazovanie si, že na to majú, prinášalo teda veľmi priaznivé výsledky, čo sa však týka ich vzťahov, ťažko povedať, kto z nich bol tvrdohlavejší. Obaja sa cítili byť obeťami, ktoré si zaslúžia rozsiahle ospravedlnenie. A pritom tušili, že ani jeden nemá väčšie právo počuť tie slová. Zašli priďaleko, príliš si navzájom ublížili, aby sa ešte vždy dal rozoznať vinník.
Zápas, na ktorom mala Lily predviesť svoje metlobalové umenie sa blížil takou rýchlosťou, až sa jej zdalo, že niekto pretočil dni v kalendári celkom nelogicky, dopredu.
V deň zápasu vstala o niečo skôr. Žalúdok jej zvierala zvláštna nervozita. Ak dnes nechytí strelu, celý Chrabromil ju bude nenávidieť. Už teraz si o nej šuškali a ohovárali ju poza chrbát, akoby už pripravila Chrabromil o pohár. Ale ak ju chytí... čo bude potom? Čo jej povie? Príde ju pochváliť za pekný zákrok? Alebo sa nahnevá ešte viac?
Prudko vstala z postele. Prečo by jej malo na to záležať? Ona tiež nehodnotí všetky jeho prefektské činnosti piatimi hviezdičkami!
Jej prudký pohyb vyrušil Alice, ktorá zrejme tiež nespala, ale rovnako, ako Lily uvažovala, čo bude dnes po zápase. Sadla si na posteli a uprela na ňu vzrušený, zvedavý pohľad. „Budeš vracať?“
„Čo?“ zamračila sa Lily.
„Od nervozity. Mňa by asi najskôr porazilo... byť na tvojom mieste.“
Lily sa nervózne zasmiala. „Ja nemám to šťastie, aby ma tu kleplo o zem. Ale brala by som to.“
Alice chápavo prikývla. Pomaly vstala a po špičkách pricupkala k nej. Objala ju. Bez zbytočného vysvetľovania a otázok. „Neboj sa, zlatíčko,“ upokojovala ju. Už dávno oľutovala, že ju prinútila otvoriť oči a vidieť Jamesove zlé stránky. Tak veľmi sa kvôli tomu trápila. Bolo to už niekoľko mesiacov, počas ktorých boli tí dvaja takmer neprestajne odlúčení a napriek tomu Lily vždy odvrátila smutne pohľad, keď sa spomenulo Jamesovo meno. Možno si boli predsa len súdení. Možno by sa James dokázal zmeniť. Kvôli nej. Ale to už nikdy nezaistia a ona videla, že Lily to vzalo chuť do života. „Nech to dopadne akokoľvek, sme s tebou.“
„Ja viem,“ odvetila opätujúc jej silné objatie. „Ďakujem. A nevieš či sa Potter chystá...?“
„Príde,“ nenechala ju Alice dohovoriť, no sama nevedela, či jej to má zvestovať ako dobrú správu, alebo ju psychicky podporiť. „Včera som sa ho pýtala. Príde sa pozrieť.“
Lily prikývla. „Fajn,“ pousmiala sa a zamierila do kúpeľne. „Máš pravdu, asi budem vážne vracať.“
Alice sa so súcitným povzdychom vrátila do postele. „Ale rob to potichu. Ešte som neraňajkovala.“
Štadión praskal vo švíkoch ako keby sa hralo finále. Všetci boli náramne zvedaví, či sa Lily podarí chytiť strelu a či sa James vydrží pozerať až do konca, ak by Chrabromil pohorel. Bola to priam udalosť.
„V pohode?“ spýtal sa Sirius, keď Lily vykúkala zo šatne zvierajúc v ruke metlu. Bola to jedna z nových školských metiel, nie najhoršia, ale existovali aj oveľa lepšie kusy.
„Bolo už aj lepšie,“ odvetila úprimne a pohľadom naďalej prečesávala tribúny. Nevidela ho.
Kde len môže byť? Príde, alebo si to nakoniec radšej rozmyslel?
„Kontroluješ nás?“
Lily sa zamračila. Čo sa Sirius zbláznil? Ako prišiel na takú otázku? Prečo by ich mala kontrolovať, premerlina? Otočila sa s jemnou vráskou pri koreni nosa pripravená niečo pikantné mu odpovedať, keď zistila, že Sirius sa už nerozpráva s ňou.
Bol tu James.
Atmosféra v šatni zhustla, akoby sa zastavili všetky molekuly vzduchu. Nikto sa neodvažoval pohnúť, alebo prehovoriť. Len čakali, čo sa bude diať.
James zvieral v ruke svoju metlu. A tváril sa tak odhodlane, akoby mu teraz nikto nemohol prekaziť plány.
Chvíľu si s Lily hľadeli do očí, potom skĺzla pohľadom na metlu v jeho ruke. „Nemôžeš hrať, McGonagallová je v hľadisku.“
„Viem,“ odvetil a tiež pozrel na svoju metlu. „Ale myslím, že na tamtej haraburde nemáš proti Joelovi šancu.“
Lily spýtavo pozrela na metlu vo svojej ruke. Bola pravda, že už na nej boli jasne rozoznateľné známky jemného opotrebovania, ale zase nebola až taká hrozná!
„Vezmi si moju,“ ponúkol jej James veľkoryso. Pristúpil, aby jej ju mohol podať, ale Lily sa nehýbala. Upierala naňho prekvapené zelené oči ako dva lodné majáky snažiace sa nájsť breh.
„Prečo?“ spýtala sa napokon, nejaviac o metlu žiadny záujem.
„Musíte vyhrať,“ povedal so zanietením.
„Ale tvoja metla...“
„Je to najrýchlejšia metla na škole, Evansová, ak si naozaj taká dobrá, ako hovorí Sirius, dobrá metla je jediné, čo ti chýba k víťazstvu,“ presviedčal ju.
Lily jemne podvihla obočie. „Metlobal,“ zavrčala takmer nečujne a s rovnako tichým poďakovaním prijala jeho metlu.
James sa poobzeral po ostatných. „Neurobte mi hanbu. Nechám vás všetkých po škole, ak prehráte. A, Evansová...“
Opäť pozreli na seba. „Ak urobíš Vronského fintu,“ uškrnul sa a prehrabol si rukou vlasy. „Budeš lepšia ako ja.“ Žmurkol na ňu a vycúval zo šatne.
Ešte jej tie slová celkom nedošli a nemala čas nejako zareagovať, pretože Sirius jej buchol do ramena a zahučal: „Ideme na to!“
Družstvo vyšlo na ihrisko. Známy hlas komentátora sa už rozliehal okolím a zdalo sa, že zo sivých mračien každú chvíľku padnú prvé kvapky. Odpoja sa od nekonečnej čierňavy na oblohe a vrhnú sa k zemi, aby sa rozprskli v tisíce drobných kvapôčok.
Kapitáni si podali ruky. Zaznel hvizd a Lily sa odrazila od zeme spolu s ostatnými. Jamesova metla bola skutočne vynikajúca. Stúpala o trochu rýchlejšie, než ostatné a jej hladká rúčka zareagovala na Lilin pokyn oveľa plynulejšie. Až keď vystúpila nad všetkých ostatných hráčov, uvedomila si, ako okolo nej zavíja vietor. Naozaj sa blížila búrka. Začala krúžiť ihriskom, aby našla strelu čím skôr. Túžila len po jedinom... Aby zápas skončil čím skôr. V duchu si podvedome spájala koniec zápasu s koncom studenej vojny, ktorú s Jamesom videli a nech už to dopadne akokoľvek, chcela to mať za sebou.
Oblohu preťal blesk. Podvedome pozrela hore a v tej chvíli jej na tvár padlo niečo studené. Pršalo. A vtedy jej tá myšlienka vyskočila do vedomia a pohltila ju ako obluda roztvárajúca zubatú papuľu.
James nespravil Vronského fintu!
Stále pršalo, akoby sa obloha chcela vybúriť. Čo jej vadilo?
Lily sa konečne podarilo odpojiť od davu spolužiakov, ktorí ju obklopovali a vytratila sa z klubovne. Chcela byť sama. Dúfala, že James si ju po zápase nájde, aby jej povedal... Ale neprišiel a celý zápas pre ňu stratil váhu.
Túlala sa chodbami premýšľajúc, prečo si neprišiel aspoň po svoju metlu. Čakala na to celé hodiny, až ju napokon dala Siriusovi a požiadala ho, aby mu ju vrátil.
Po tomto zápase sa James určite vráti na svoje miesto stíhača, pretože sa správal vzorne a ona si bude musieť zvyknúť na svoj nový život. Život bez odznaku, bez vzrušenia, bez Jamesa. Už jej bolo jasné, že žila v nereálnych snoch.
„Neoslavuješ?“
Strhla sa. Bola natoľko pohrúžená do myšlienok, že vôbec nezaregistrovala jeho prítomnosť a teraz, keď sa v tme sľubne črtala jeho napoly chlapčenská, napoly mužská tvár, bola rada, že ju nemôže poriadne vidieť, pretože sa vzrušením začervenala.
„Nebaví ma to,“ odvetila a vzhľadom na predošlé búrlivé obdobie jej pripadalo trochu čudné baviť sa s ním o normálnych veciach.
„Nikdy si si nezvykla,“ doplnil James a spoločne vykročili chodbou.
„Ďakujem za metlu,“ poďakovala rýchlo.
„To je v pohode,“ odvetil a nastalo dlhé ticho. Prešli niekoľko metrov, no ani jeden z nich neprehovoril. Spoločenská konverzácia viazla. Ani jeden z nich však nechcel opustiť scénu. Veď aká bola možnosť, že sa opäť raz stretnú v takejto dobrej nálade a navyše osamote? Len mlčky kráčali a navzájom sa pozorovali.
„Desať bodov pre Chrabromil,“ vyhŕkol zrazu James.
„Čo?“ pousmiala sa. Ako to myslel? Čo mu preskakuje?
„Za to, že si najkrajšie dievča na svete, Evansová,“ vysvetlil bez akéhokoľvek náznaku výsmechu.
„Za to mi nemôžeš dať body,“ ohradila sa Lily.
„Že nie? Stavím sa, že sa nám to pripočítalo!“
Cítila, ako sa uškŕňa. „Takže najkrajšie dievča na svete. Čo to má znamenať?“
„Evansová, ja ti ani neviem, ale nech sa dialo čokoľvek... za posledného pol roka, myslím...“
Lily sa zhlboka nadýchla. „Ja viem.“
„Naozaj?“ zastavil ju a podvihol obočie. „Nie, nevieš. Keby si čo i len tušila, ako som po tebe túžil, hoci by som ti najradšej...“ rukami naznačil pohyb, akoby vo vzduchu škrtil niekoho neviditeľného.
„Prizabila,“ doplnila Lily. „Spučila, aby ťa všetko bolelo zvonku aj zvnútra, tak ako mňa.“
„Presne,“ zahučal a spustil ruky. „Myslíš, že máme ešte šancu?“
Lily sa smutne zasmiala a pokrútila hlavou. „Nie. Myslím, že sme to príliš posrali - s prepáčením za výraz.“
James v tme smutne sklopil oči. „Ale keby sme to aspoň skúsili!“
Ona však vehementne krútila hlavou. „Vážne to nepôjde. Prepáč.“
Ešte chvíľu na seba pozerali, potom sa Lily otočila a skrývajúc slzy, ktoré jej vybehli do očí, vykročila späť do Chrabromilskej klubovne. Keď už bola dostatočne ďaleko, aby ju James nepočul, zakryla si dlaňou ústa, aby stlmila tiché vzlyky. Takže ju mal stále rád. Stále ju považoval za krásnu... napriek všetkému. Prečo ju to tak vzalo? Veď už dávno bol koniec. Mala by byť rada, že už sa nehádajú, nie plakať, akoby stratila aj poslednú vec, na ktorú sa ešte odvažovala nádejať.
„Evansová!“
Vykríkla od šoku, keď sa na ňu z ničoho nič vyrútil James z akejsi tajnej bočnej chodby. Keď však zistila, že sa nič nedeje, uľahčene si vydýchla.
James jej chytil tvár do dlaní a prstom pravej ruky prešiel po líci, stierajúc jej slzy. „Ja som sa zmenil, Lily. Aj ty si iná, veď sa pozri, dala si mi košom, hoci ma miluješ a vieš, že nikdy lepšieho chlapa mať nebudeš.“
Potichu sa zasmial sám na sebe. Trochu toho sebavedomia mu predsa len zostalo.
„James, toto už nezachrániš...“
„Sám nie. Ale s tvojou pomocou, Lily... Začnime ešte raz. Nie akoby sa nič nestalo, pretože to, čo sa stalo nás posunulo ďalej. Padli sme na dno, máš pravdu, ale to je len dobre, pretože sa máme od čoho odraziť, však?“
Neodpovedala, len naňho hľadela s otázkou v očiach a divo búšiacim srdcom.
„Poď som mnou na rande. Zajtra. Budem ťa čakať o pol deviatej pri knižnici,“ pobozkal ju na čelo a ešte raz jej prešiel palcom po líci. „Príď, prosím ťa.“
Pustil ju a stratil sa rovnako náhle, ako prišiel.
Lily sa v tme usmiala. Tak predsa mu stála za to, aby sa zmenil... ?
Roztrasenými prstami si prešla po líci. Stále na ňom cítila jeho dotyk. Ale má mu ešte dať druhú šancu?
Prečo nie? Ona mu urobila presne to isté a dostala ju. Prečo by ju nemohol dostať tiež?
Poobzerala sa okolo. V tme nikoho nevidela, ale mala podozrenie, že James neodišiel. Len sa dobre skryl.
„Tak teda zajtra, Potter,“ povedala nahlas a keď vykročila opäť hore k veži, zdalo sa jej, že počuje tichý smiech.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov. Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
Dodnes smútite, že vám na 11. narodeniny sova nepriniesla vytúžený list do Rokfortu? Tak už nemusíte! Už čoskoro sa totižto vybrané slovenské centrá kultúry ako mávnutím prútika zmenia na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku. Mladí divadelníci Katarína Gurová, Kristóf Melecsky a Peter Pavlík, na čele s režisérom Pavlom Viechom, budú v jedinečnom predstavení žonglovať ikonickými postavami všetkých siedmich kníh, aby nám dokázali, že fantázii sa medze nekladú. Aj keby sa možno mali.
Celú tl...