Fan Fiction

Poviedka:
Pridaná: 28.6.2010, 16:35:08
Čítaná: 3990×
Hodnotenie:

(počet hlasov: 8)

Typ: PI súťaže
Zadanie: Každý porotca zadal jednu osobu a jej krátky príhovor. Úlohou autorov je vybrať si jednu z tém, rozvinúť ju podľa ľubovôle a napísať poviedku s rozumným rozsahom. 1. Moje meno je Sir Nicholas de Mimsy-Porpington, ale už nejaké to storočie ma všetci volajú Takmer Bezhlavý Nick. Vlastne, keď sa tak zamyslím, aj za života som často "strácal hlavu". Až kým som o ňu naozaj takmer neprišiel. (utajený špeciálny porotca) 2. Ja, Ronald Billius Weasley, na hodine tanca? Ak by som nechcel prekvapiť na svadbe Hermionu, tak ... že by tamto bola učiteľka? (Alyiz) 3. Som Gilderoy Lockhart. Podľa mňa som úplne úžasný, ale nie vždy som si to myslel. Prišiel som na to pred pár rokmi, keď som sa rozhodol opäť navštíviť... (Sedo) 4. Volám sa Albus Percival Wulfric Brian Dumbledore a zrejme ste už o mne niečo počuli. Vo svojom živote som neraz stretol nielen s uznaním ale aj s potupou a nedôverou. Napriek tomu som nestratil sklony dôverovať ľuďom a veriť, že v každom sa ukrýva niečo dobré a inak to nebolo ani v prípade Severusa Snapa... (micho) 5. Som Annie Davisová. Už niekoľko týždňov sa necítim dobre. Myslím si, že som tehotná. Ja toho Riddla zabijem! (Mei)

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dráma, dobrodružstvo, romantika, tragédia

neviem, ako mám začať. V živote som si ani len netrúfala pomyslieť, že sa niekedy ocitnem v takejto situácii. Nikdy som si nemyslela, že budem písať takýto list. A obzvlášť nie Tebe.

Prešli takmer tri mesiace, odkedy som Ťa videla naposledy. Neviem, čo sa s Tebou deje. Ani len netuším, kde môžeš byť. Neodvážim sa dúfať, že Ťa ešte niekedy uvidím. Keby si vedel, aké muky bez Teba prežívam...

Premýšľam nad tým, čo sa vlastne medzi nami dvoma udialo. Ľúbil si ma? Mal si ma aspoň trocha rád? Záležalo Ti vôbec na mne? O tom dosť pochybujem... Až teraz sa mi otvorili oči a uvedomila som si, že si ma len podlo využíval, ale... Ale aj napriek tomu Ťa stále milujem. Hoci nedokážem pochopiť – prečo? Klamal si mi a aj tak Ti odpúšťam. Neviem, či si bol niekedy ku mne úprimný, nemiloval si ma, no moje srdce bude patriť už naveky Tebe...

Tom, hlavou mi víri aspoň milión myšlienok, ktoré Ti chcem povedať. Mala by som začať tým najdôležitejším.

Neviem, ako zareaguješ. Neviem, či Ťa to bude tešiť alebo nie. Neviem, čo spravíš. Vrátiš sa? Alebo Ti ostanem ukradnutá ako doteraz? Vážne to neviem, ale viem, že by si to mal vedieť. Tom Riddle, o šesť mesiacov sa staneš otcom!

Tak a je to vonku. Chcela by som teraz vidieť Tvoju tvár. Tvoj výraz. Možno by som konečne pochopila, čo si ku mne cítil. Tom, je teraz na Tebe, čo budeš robiť. Ale vedz, že by som bola nesmierne šťastná, keby si spolu so mnou vychovával naše dieťa.

Boli sme spolu tri roky. Pre mňa to boli tri najkrajšie roky života. Čo to znamenalo pre Teba? Tom, mám toľko otázok, ktoré by som Ti chcela položiť a dozvedieť sa na ne odpoveď...

Nikdy som ten list neposlala. Nenazbierala som na to dosť odvahy. A dnes som ho po toľkých rokoch našla medzi starými knihami. Zvieram ho v rukách, stále čítam znova a znova. Obyčajný starý pergamen, atrament je rozmočený mojimi slzami. Plakala som, keď som ho písala. A teraz plačem znova.

Plačem preto, lebo až teraz si uvedomujem, aká som bola hlúpa. Bola som zamilovaná do netvora a hlavne – bola som slepá! Všetci mi hovorili, že je to obyčajný lump, ktorý ma len využíva. Ja som ich nepočúvala. Moje srdce patrilo len a len jemu. Dlhé roky...

Keď som zistila, že som tehotná, bola som... bola som zmätená. V prvej chvíli som si povedala: „Pre Merlina, ja toho Riddla zabijem!“ Ale neskôr, ako mi dieťa rástlo pod srdcom... ani neviem ako to povedať. Pociťovala som omnoho väčšiu lásku. Srdce sa naplnilo takou láskou, ako málokedy potom...

O deväť mesiacov neskôr, keď sa mi narodil Zachary, bola som a vlastne som aj teraz najšťastnejším človekom na svete. Áno, človekom. Na mágiu som zanevrela kvôli nemu. Kvôli tomu prekliatemu Riddlovi! Prestala som čarovať a môj prútik leží nedotknutý už viac ako 40 rokov.

Prvé hrozné správy o Tomovi, o tom, kto vlastne je, som sa dozvedela zhruba v tom čase, kedy Zachary nastúpil na Rokfort. Z Toma sa stal Temný Pán, Lord Voldemort, Ten-Koho-Netreba-Menovať. Zhnusila som sa sama sebe. Ako som mohla milovať takého odporného tvora? Vtedy som bola šťastná, že som Zacharymu nepovedala, kto je jeho otec. Som nesmierne šťastná, že moje vnúčatá nevedia, kto je ich starý otec...

Dnes je 2. mája 1998 a ja mám 71 rokov. Dnes, 2. mája oslavuje celý čarodejnícky svet. A ja s nimi. Chlapec menom Harry Potter zabil Temného Pána a ten už nikdy nikomu nebude ubližovať. Hoci... rada by som sa dozvedela odpoveď na jednu otázku.

Vraví sa, že mal srdce z kameňa, ale ja tomu tak celkom neverím. Myslím, že nemal srdce úplne stuhnuté a tvrdé, aspoň nie zo začiatku. Niekedy dávno bol jeho pohľad nežný a láskavý. Niekedy dávno...

Jin: Tvoj príbeh je taký...hm, rozporuplný? Asi to je to správne slovo. Je smutný. To je škoda. Ale je pekný. Ale zase krátky, písaný akoby z rýchlika. Kladom je plynulý štýl. Záporom málo originality. Ale pri čítaní som ani raz nepomyslela na to, že "kedy to už konečne skončí", ani som si nehovorila "Prepánajána, to čo je za blbosť?" Takže je to taký lepší priemer. :)

Aliyz: Podľa mňa je tovja poviedka v tomto kole najvydarenejšia. Hoc nie je dlhá úplne vystihuje podstatu toho, čo si chcela povedať.

micho: Pomerne stručné, ale za to celkom výstižné poňatie. Spracovanie príbehu sa pridŕža celého príhovoru, páči sa mi nápad s úvodným listom.

Sedo: Páči sa mi, ako si sa chopila tej témy. Nápad so starým neodoslaným listom je podľa mňa skvelý. Bolo to krátke a výstižné a práve preto je to vydarené.

Mei: Hm... Máme tu ešte jednu Annie a keď to mám porovnať, tá druhá poviedka sa mi páčila viac. Hoci ste viac-menej vyrovnaní, tvoje dielko sa mi tentokrát až tak nepáčilo. A to z dvoch dôvodov - 1. "Ale vedz, že by som bola nesmierne šťastná..." Ja viem, že Twilight, celosvetový bestseller, je plný podobných fráz, ale na druhej strane by som chcela vidieť odborníka, ktorý ho označí za kvalitnú literatúru. V romantických veciach je zrejme najťažšie neskĺznuť to patetickosti alebo ju urobiť tak, aby to bolo pre čitateľa stráviteľné. K tomu je nutný nadhľad a asi aj nejaká tá životná skúsenosť. 2. V porovnaní s tvojou prvou poviedkou v nominovacom kole, kde Angelina plakala nad hrobom svojho drahého... mám pocit, že si sa až tak neposunula a neponúkla čitateľovi aj niečo nové. Zn. absencia originality. ALE! Ako vždy, bolo to nesmierne citlivé, smutné a uveriteľné. To sú tvoje úžasné devízy a zrejme niečo, s čím si sa už narodila. Ako vždy, páči sa mi aj tvoj plynulý štýl. Vzhľadom na tvoje duševné rozpoloženie sa teším, že si poviedku napísala, poslala a urobila ju takto dôstojne. No ak mám hodnotiť čisto iba poviedku, bez nejakých ďalších záležitostí okolo, tak v tomto kole ju hodnotím ako tesne najslabšiu.

1. Majster poviedkár - 3.kolo