Kapitola:
Pridaná: 28.8.2009, 21:17:10
Čítaná: 1343×
Hodnotenie: (počet hlasov: 6)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Lucy Pierr, Viktor Krum
Stručný dej: Láska sa niekedy dá zvládnuť aj na diaľku, tento rok však Lucy a Viktor nemuseli smútiť, lebo sa stretli pod jednou strechou - na Rokforte. (nedokončené)

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » 1 2 » 2 3 » 3 4 » 4

,, Lucy vstávaj! Nechceš predsa zmeškať prenášadlo " šepkal jej otec do ucha, zatiaľ čo Lucy netušila o čo ide.

,, Čo? O čom to hovoríš? " rozospato sa ho spýtala, a pomaly sa pokúsila sadnúť si.

,, Predstav si, že sa nemusíme premiestňovať všetci. Poslali ti prenášadlo, ktoré ťa premiestni priamo na miesto odchodu " s natešením jej oznamoval Paul Pierr, a Lucy vedela, že sa nechystá ísť s ňou, pretože bol oblečený v pyžame.

,, Hmm... bezva " poznamenala Lucy, a pri predstave, že sa ocitne medzi francúzskymi dievčatami, ktoré nepozná, sa jej chcelo zvracať.

,, Nechám ťa, aby si sa obliekla " ukázal na modrý saténový kostým, aký nosia dievčatá na Beauxbatonse. Netušila, že si ho bude musieť obliecť už dnes, a už vôbec netušila, odkiaľ ho jej otec má.

,, Aaach, jasné " vstala, hneď ako jej otec odišiel. Mala vo zvyku odťahovať záclony na okrúhlom okne hneď ako vstane, čo urobila aj teraz, aj keď to bolo zbytočné. Chvíľu sa zahľadela von oknom, akoby sa snažila nahliadnuť do domácností v jej okolí. Hlavne do jednej jedinej domácnosti. Predstavila si Viktora s ťažkým kufrom, a v hnedom koženom kabáte a nohaviciach, aké sa nosia na Durmstrangu. Lucy mala iba raz možnosť vidieť Viktora tak, ako chodí aj normálne v škole. Vtedy ju napadlo, že Viktor už možno aj odišiel, a možno ešte spí, a možno, práve teraz pozerá von oknom a myslí na ňu.

Začala sa jej triasť spodná pera, a tak sa odvrátila od okna, a obliekla sa do saténového kabátika a sukničky. Všetky dievčatá nosili semišové čižmičky rovnako modrej farby ako kostým. Tie mala Lucy pripravené vedľa postele, lebo si ich chystala zobrať na cestu.

,, Ach " povzdychla si, keď stála pred zrkadlom. Pripadala si ako letuška, ale čarodejníci nevedia čo je to za zamestnanie. Vlasy musela mať na temene vypnuté do ulízaného drdola. Nikdy by si nemyslela, že bude vyzerať tak nádherne a elegantne. Usmiala sa na svoj odraz v zrkadle, a vyšla z izby. Svetlo nechala zapnuté, akoby sa tam mala vrátiť o päť minúť. V kuchyni sa tiež svietilo, a otec sedel na kresle, hľadiac na maketu koča s okrídlenými koňmi. Maketa svietila, a Lucy v nej spoznala prenášadlo. Striaslo ju, ale ona kráčala ku otcovi, pri ktorého nohách ležal malý biely kufor do ktorého sa zmestí obrovské množstvo vecí.

,, Tu si. Mama spí, a tak som ju nechcel budiť. Ach Lucy, poď sem nech ťa vyobjímam " natiahol k nej ruky, a ona ho krátko objala. Nemala rada lúčenie, a tak rýchlo vzala kufor, a posledný krát sa obzrela. Maketa už svietila silnejšie, a otec jej pokynul hlavou aby sa ho dotkla. Lucy pevne zvierala kufor. Podišla k prenášadlu a dotkla sa ho ukazovákom. Cestovala v striebornej žiare, ktorá ju oslepovala, a musela preto zatvoriť oči. Trvalo to dlhšie ako inokedy. Pravda, nikdy necestovala až do Francúzska. Svetlo slablo, a ona sa odvážila otvoriť oči, a v tej chvíli sa dotkla podrážkami čižiem zeme. Pred ňou stál húf dievčat, ktoré stáli pred kočom, s okrídlenými koňmi. Nie veľmi odvážne sa vybrala k najvyššej dáme, o ktorej vedela, že je riaditeľka Beauxbatonsu.

,, Bonjour madam " pozdravila sa nesmelo Lucy, a madam Olympe Maxime sa musela zohnúť aby si ju všimla. Pri jej boku stáli dve dievčatá, obidve nádherné ako víly. Jedna bola mladšia, a druhá staršia.

,, Bienvenue; toi cher " privítala ju madam Maxime.

,, Ceci est Fleur a Gabriell Delacour , s'il vous plaît vous familiariser " predstavila jej dve dievčatá po jej boku, a tie sa na ňu nesmelo usmiali.

,, Je suis heureux " podala im ruku, a oni jej ňou ochotne potriasli.

,, Le plaisir est de notre côté " milo sa na ňu obidve usmiali, a ukázali na koč na opačnej strane ako všetky ostatné. Nechápala, prečo nepôjdu do Beauxbatonsu s ostatnými. Asi dvadsať dievčat ladne pricupitalo k nim, keď na nich madam Maxime zavolala, a nastúpili do koča.

,, Rapidement! Je ne m'attarde pas á Rokfort " madam Maxime potľapkala kone po chrbte, a Lucy si na chvíľu myslela, že jej rozumeli. Zavrela za sebou dvere, a na všetky dievčatá sa usmiala. Koč bol z vonku malý, ale z vnútra, tam bolo miesta ako v lietadle. Všetko bolo v modro - strieborných farbách, a nádherne to voňalo. Neboli tam kupé ako v rokfortskom expresse, ale boxy so stolíkmi, kreslami a šálkami s čajom. Fleur, Gabriell, madam Maxime a Lucy, sa vybrali do najväčšieho, a zrejme najkrajšie boxu. Lucy nechápala o čo ide, a čo šepkala madam Maxime koňom. Celou cestou džavotali po francúzky, a Lucy im rozumela, čo ju nesmierne tešilo. Kočom drgalo, a ona lietala zo strany na stranu, ale nič okrem nej sa nehýbalo.

,, Souhaitez-vous du thé? " spýtala sa jej Fleur, keď si piaty krát napravovala kabátik, lebo pristála na zemi, a ukázala na čajník.

,, Oui, merci " poďakovala sa, a vzala si od nej čaj. Odchlipla si. Bol to ten najlepší čaj, aký kedy pila. Mal taktiež striebornú farbu, a v ňom vírila modrá tekutina, ktorou sa nezapodievala, len ďalej pila.

,, Il y a! Il y a! Voir! " zakričalo nejaké dievča, a všetky podišli k oknám. Zrejme sa dívali, na ten čarovný Beauxbatons. Keď si posadali, Fleur sa jej spýtala:

,, Vous ne voulez pas le voir? " a zatvárila sa zmätene.

,, Cher, elle l'a vu au moins cinq fois " ozvala sa madam Maxime, a všetky tri sa zatvárili nechápavo. Lucy nechápala, čo už navštívila päť krát, ale Beauxbatons určite nie.

,, Echm ... non " ozvala sa Lucy.

,, Oui! Vous avez déjà vu Rokfort " opäť sa zasmiala, a Lucy spadla sánka. Odhodila šálku, a začala sa predierať pomedzi stoly. Jej srdce vynechalo zopár úderov, a ona ho opäť videla – ROKFORT. V plnej nádhere, a v hmle z vtáčej perspektívy. Hotová nádhera.

,,WOW " na nič iné sa nezmohla, a s úsmevom si sadla, lebo cítila, ako klesajú. Po pár minútach už stáli na tvrdej zemi rokfortského trávnika. Uvidela Hagrida, pri dverách koča.

,, Bonjour " uvítal beauxbatončanky svojou chabou francúzštinou. Pobozkal ruku madam Maxime, a potom pomohol zoskočiť Fleur, Gabriell, ale pri Lucyzastal.

,, Lucy? Lucy Pierr? " Hagrid ju tuho objal, a tri krát zatočil. Bola som jeho obľúbenou žiačkou, zo starších žiakov. Vždy ju v najhoršej nálade pozval na čaj.

,, Áno. Nemôžem uveriť, že som tu " zajasala, a nasledovala Fleur a ostatné, ktoré sa postavili vedľa zvedavých študentov z Rokfortu. Keď uvideli Lucy, začali jej kývať, a madam Maxime sa len usmievala.

,, Oú sont-ils? " zašepkala po chvíli čakania na neviemčo Gabriell.

,, Un moment " odpovedala jej madam Maxime, a usmievala sa na hladinu jazera, ktoré jej teraz prišlo oveľa väčšie.

Na rovnej hladine sa zrazu začali tvoriť kruhy, z ktorých vyšla malá loďka. Zrejme nejaký žart, ktorý nebol vtipný – pomyslela si Lucy, ale o chvíľu ju to prešlo, lebo z malej loďky sa z morského dna vynorila obrovitánska loď. Rýchlo sa doplavila ku brehu, kde zakotvila. Zopár mužov v kožených kabátoch z lode povyskakovalo, a zakývali svalnatými rukami ostatným. Niečo stvárali okolo lodi, a oni na nich len hľadeli - Beauxbatončanky, lebo študenti z Rokfortu, už zrejme sedeli vo Veľkej sieni. Hagrid mávol obrovskou rukou, a volal Beauxbatončanky do Vstupnej haly. Všetky kráčali vzpriamené, krásnou chôdzou, len Lucy zakopávala o vlastné nohy, lebo sa obzerala kto to prišiel.

,, Qui est ? " spýtala som sa Fleur, ktorá jej kývla rukou, aby ich dobehla

,, Durmsthang " odpovedala Fleur, a prekrútila očami, akoby to bolo jasné. Zmeravela, a ešte raz sa obzrela. Tam, je Viktor - možno.

Všetky dievčatá už boli nastúpené pri dubových dverách, a Hagrid im niečo vysvetľoval:

,, ... madam Maxime, Fleur, Gabriell a... ako povedala Olympe aj Lucy Pierr, pôjdu ako posledné, a ostatné už viete čo máte robiť. Za vami pôjdu chlapi z Durmstrangu " povedal Hagrid, a opäť sa vybral vonku aby uvítal aj Durmstrangčanov. Lucy však ešte vždy nevedela načo sú tu.

,, Echm... Pourquoi sommes nous ici? " spýtala sa madam Maxime a tá jej odpovedala, veľmi príjemným hlasom.

,, Trchojčahodejnicky turnhaj " usmiala sa na ňu, a zakývala vysokému mužovi, ktorý práve prišiel pred Veľkú sieň.

,, Igoh Kahkahov. Bonjour " pozdravila ho madam Maxime, a natiahla ruku. Vysoký muž s baranicou, béžovým kabátom a hnedou kožušinou cez plecia jej pobozkal ruku, a odhalil škaredé zuby. Všetky dievčatá hľadiace na nich, okamžite otočili hlavy o 90 stupňov, keď jedna zvrieskla:

,, Viktoh! Ceci est en! C'est Viktoh Khum! " zakričala, a pritom si poriadne doplietla jazyk, ale Lucy okamžite spoznala tú známu tvár. Kráčal v koženom kábate, taktiež s baranicou na hlave, a kožušinou cez plecia. Hneď prišiel k Igorovi Karkarovovi, ktorý ho potľapkal po pleci, a predstavil madam Maxime.

,, Bonjour " pozdravil sa, a všetky dievčatá sa zasmiali, aj Lucy. Viktor sa poobzeral, a uvidel ju.

,, Lucy? " usmial sa na, a všetky dievčatá, chlapi, madam Maxime aj Igor Karkarov, sa tvárili prekvapene. Nielen z toho, akým rozprával odrazu jazykom, ale aj tým, že ma poznal.

,, Som rada, že ťa vidím. Prepáč, ale ja som vte..." začala mu hneď všetko vysvetľovať.

,, Nie, to je v poriadku. Tvoja mama mi to všetko vysvetlila " usmial sa na ňu, a pritiahol si ju k sebe.

,, Ach Viktor! " objala ho, a on ju tiež. Lucy sa cítila konečne šťastná.

,, Milujem ťa " povedal jej, keď sa odtiahla, a on pobozkal ju Chlapi z Durmstrangu silno zatlieskali, a Beauxbatončanky tiež – neboli neprajné.

,, Potom si to vyjasníme, lebo teraz nato nieje čas " vysvetlil jej, keď sa Hagrid vrátil, a niečo rozprával Filchovi. Viktor sa vrátil ku Igorovi, a jaLucy na sebe cítila úsmevy a pohľady tých svalnatých Durmstrangčanov, ktorí jej kývali. Viktor niečo rozprával Igorovi v bulharčine, a ten sa len usmieval.

,, WOW " na toto jediné sa zmohla Fleur, keď sa Lucy vrátila nohami na zem. Hodila na neho ešte jeden úsmev, a neverila , čo sa práve stalo.

_____________________________________________________________

Bonjour madame - Dobrý deň madam

Bienvenue; toi cher - Vitaj drahá

Ceci est Fleur a Gabriell Delacour , s'il vous plaît vous familiariser - Toto je Fleur a Gabriell Delacourové, zoznámte sa prosím.

Je suis heureux - Teší ma.

Le plaisir est de notre côté - Potešenie je na našej strane.

Rapidement! Je ne m'attarde pas á Rokfort - Rýchlo! Nechcem prísť neskoro do Rokfortu.

Souhaitez-vous du thé? - Dáš si čaj?

Oui, merci - Áno, ďakujem.

Il y a! Il y a! Voir! - Tam je! Tam je! Pozrite!

Vous ne voulez pas le voir? - Nechceš ho vidieť?

Cher, elle l'a vu au moins cinq fois - Drahá, ona ho videla už päť krát.

Non - Nie

Oui! Vous avez déjá vu Rokfort - Áno! Ty si už videla Rokfort.

Oú sont-ils? - Kde sú? (Kedy prídu?)

Un moment - Za chvíľu, Ešte chvíľu

Pourquoi sommes nous ici - Prečo sme tu?

Ceci est en - To je on!

[ » na začiatok « ]