Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania
do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich
fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil,
ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom
môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať
Sprievodcu Fan Fiction.
Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Lucy Pierr, Viktor Krum
Stručný dej: Láska sa niekedy dá zvládnuť aj na diaľku, tento rok však Lucy a Viktor nemuseli smútiť, lebo sa stretli pod jednou strechou - na Rokforte. (nedokončené)
,, Privítajme krásne dievčatá z Beauxbatonsu ´´ ozval sa Dumbledorov hlas z Veľkej siene, a veľké dubové dvere sa otvorili. Sieň bola matne osvetlená, a plná študentov. Lucy si všimla nových učiteľov, aj nových prvákov. Dievčatá z Beauxbatonsu už pobehovali po Veľkej sieni, a všetky pohľady mužov boli zapichnuté na nich. Keď už boli nastúpené na vyvýšenom pódiu, Dumbledor opäť prehovoril.
,, A teraz privítajme madam Maxime! ´´ všetci sa otočili, lebo sieňou kráčala Fleur, a za ňou Gabriell.
,, Go déjà! ´´ prísne jej povedala madam Maxime, a potlačila Lucy dopredu. Snažila sa kráčať rovnako vznešene ako Fleur so sestrou. Všetci sa na ňu usmievali, a keď jedno dievčatá na ňu zakričalo, všetci začali tlieskať. Madam Maxime kráčala za ňou v spoločnosti Hagrida. Keď už boli všetky na vyvýšenom pódiu a všetci im venovali jeden veľký potlesk, Dumbledor ich usadil za jeden z dvoch prázdnych stolov.
,, A teraz študenti, dovoľte aby som vám predstavil chlapov z Durmstrangu, a ich vodcu Igora Karkarova ´´. Dvere sa opäť prudko rozleteli, a dnu vošli muži v hnedom. Saltami, a premetmi došli až ku vyvýšenému pódiu, kde jeden z nich vyčaroval ohnivého Draca. Nikto ešte netlieskal, lebo všetci upierali pohľady na dvoch mužov. Najprv vošiel Viktor, a ona si všimla šepkanie dievčat, a prekvapivé pohľady chlapcov, ktorý boli fascinovaní, že ho môžu vidieť na vlastné oči. Za ním kráčal Igor Karkarov – vysoký muž s tmavou bradou.
,, Igor... ´´ pozdravil ho Dumbledor.
,, Albus... ´´ odzdravil ho Karkarov, a obidvaja sa mužsky objali a potľapkali sa po pleci. Dumbledor im ukázal prázdny stôl, a oni sa usadili.
LUCY
,, Bonjour ´´ niekto ma potľapkal po pleci, a pozdravil ma fádnou francúzštinou, ale ja som sa aj napriek tomu otočila. Nepoznala som ho, ale on sa na mňa usmial so širokým úsmevom.
,, À savoir? ´´ spýtala som sa ho, a úsmev mu hneď zamrzol. Dievčatá z Beauxbatonsu sa otočili, a zachichotali sa. Veľa som toho nevnímala, takže som nevedela, čo znamená ten svietiaci modrý pohár v strede pódia, pri ktorom stál minister.
,, ... trojčarodejníckeho turnaja sa však môžu zúčastniť len tí, ktorí už dosiahli 17 rokov ´´ dokončil Dumbledor, a sieňou sa ozval šum. Ja som ešte 17 nemala, ale Viktor áno. Možno sa zúčastni tohto turnaja, a možno nie. Cez šum som veľa nepočula, iba toľko, že bude umiestnený v jednej prázdnej učebni, a tí ktorí už dosiahli 17 rokov, a myslia si, že to zvládnu, môžu hodiť papierik zo svojím menom doň.
Keď sme sa všetci najedli, Dumbledor nám poďakoval za pozornosť, a začali sme sa rozchádzať.
,, Lucy! Počkaj! ´´ zakričal za mnou známy hlas, a ja som sa otočila. Všetky dievčatá zastali, a pozerali raz na Viktora a raz na mňa.
,, Máš chvíľku? ´´ spýtal sa ma, a ja som sa s prosebným pohľadom pozrela na madam Maxime. Tá sa na mňa len usmiala, a povedala: ,, Qui vous attend dans la voiture ´´. Bola som jej nesmierne vďačná, keď rýchlym krokom odišli, a nechali nás samých. Viktor ma chytil za ruku, a ťahal ma preč z hradu. Vonku bola ešte stále hmla, a sychravo. Typické jesenné počasie.
,, Som nesmierne rád, že si tu ´´ ozval sa po chvíľke.
,, Áno, nemôžem tomu uveriť ´´ usmiala som sa na neho, a kráčali sme popri lese. Hrad sa nám vzďaľoval, keď sme kráčali dole kopcom.
,, Lucy ja...nemám slov ´´ povedal mi, a mňa to vôbec nezarazilo. Toľko toho som mu chcela povedať, ale teraz mi to prišlo ako úplné zbytočnosti.
,, Nemusíš hovoriť vôbec nič ´´ povedala som mu, a on si ma pritiahol bližšie k sebe. V jeho náručí, som sa cítila úplne bezpečne, a dokázala by som tak vydržať aj večnosť.
,, Ale jedno Ti musím povedať Lucy ´´ pokračoval, a ja som na neho s prekvapením pozrela.
,, Vážne? A čo? ´´ spýtala som sa ho, a zo záhadných príčin sa mi začali triasť nohy. Viktor ku mne sklonil hlavu, a ja som na chvíľu pocítila jeho studený dych.
Bozkávali sme sa tak ako ešte nikdy. Aj keď bola vonku zima, mne bolo neskutočne teplo. Šťastie a láska ma hriali pri srdci. Nemohla som uveriť tomu čo sa deje.
Keď ma od seba jemne odtisol, a usmial sa na mňa, takmer som odpadla. Nikdy som si nevšimla aký je Viktor krásny.
,, Štipni ma! ´´ povedala som mu po chvíľke.
,, Čože? ´´ zasmial sa, a nechápavo na mňa pozrel.
,, Neverím, že sa to stalo. Štipni ma!´´ natiahla som k nemu ruku, ale neštipol ma. Namiesto toho si ju pritiahol k perám a pobozkal ju.
,, Madame? ´´ ponúkol mi plece, a zo smiechom som ho priala. Odprevadil ma až ku koču, kde ma ešte raz pobozkal, a potom odišiel.
,,Ah, beauté ´´ zajasala Fleur, a objala ma. Chytila ma za zápästie, a ťahala ma chodbou, ktorá bola úplne iná ako pred príchodom sem. Nikde neboli žiadne boxy, ale všade boli modré dvere, a na nich strieborné menovky vždy štyroch dievčat. Kráčali sme chodbou, kde boli izby. Na konci boli dvere so striebornou menovkou, ale iba s tromi menami: Fleur Delacour, Gabriell Delacour, Lucy Pierr. Vošli sme dnu. Gabriell sa akurát vybaľovala, a môj kufor bol položený na posteli pod oknom, ktoré bolo rovno oproti dverám. Gabriell mala posteľ naľavo od dverí, a Fleur napravo. Steny boli pokryté tapetami indigovo modrej farby, na ktorých sa trblietali strieborné hviezdičky. V izbe sme mali dve nádherné skrine, a jeden stôl. Nič tak nádherné, som ešte nevidela. Začínalo sa mi tu páčiť, a to nielen preto, že som mala výhľad rovno na Durmstrangskú loď, ktorá bola v jazere pred Rokfortom.
VIKTOR
Snažil som sa čo najrýchlejšie dostať na loď, aby sa ma zase Igor nevypytoval, kde som bol tak dlho. Hneď ako som vystúpil na loď, som začul bulharčinu, ktorú mám v krvi, ale snažím sa ňou nerozprávať. Ak by Igor vedel len bulharsky, bol by som stratený. Kráčal som cez palubu, rovno do Igorovej pracovne. Zaklopal som, ale z vnútra sa ozvalo len znudené zamrmlanie, a tak som vošiel. Nohy mal vyložené na stole, a popíjal nejaký rum, alebo whisky.
,, Viktor! Konečne si späť ´´ zložil si nohy, a ukázal na kreslo oproti. Kabát, aj baranicu som zavesil na vešiak ktorý mal pri dverách, pretože dnu bolo teplo.
,, Daj si! ´´ ukázal na fľašku a pohár, a ja som neváhal.
,, Takže! Povieme si pravidlá, a všetko čo ťa čaká Krum ´´ zahlásil Igor, a hodil predo mňa dlhý pergamen. Keď som ho rozvinul, zistil som, že si pre mňa pripravil niečo ako výcvik naviac, čo znamenalo – menej času.
,, Čo ma čaká? Nechápem ´´ povedal som mu úprimne, a on sa zasmial.
,, Ty pôjdeš na trojčarodejnícky turnaj Viktor! Nikto z nich nieje taký húževnatý a silný ako ty ´´ snažil sa zalichotiť mi, a pritom s odporom pozrel na tvrdo makajúcich bulharov vonku.
,, A čo mám preto urobiť ´´ spýtal som, dosť hlúpu otázku.
,, Iba hodiť svoje meno do pohára, a dodržiavať tento denný rozvrh ´´ zahlásil Igor, a znovu si vyložil nohy na stôl.
,, V poriadku ´´ povedal som mu, a postavil som sa. Keď som už mal ruku na kľučke, Igor zrazu zašepkal.
,, Svrbí a páli Viktor! ´´ zo strachom v očiach na mňa pozrel, a ja na neho zase nechápavo.
,, Prosím? ´´. Igor si vytiahol rukáv, a odhalil nejasno viditeľné Temné znamenie na jeho predlaktí. Venoval som mu zrejme priveľa pozornosti, lebo Igor tresol päsťou do stola.
,, Viktor! Počúvaj ma! ´´ zvrieskol, a ja som hneď spozornel.
,, Prepáčte! ´´ ospravedlnil som sa.
,, Musím utiecť. Ak sa naozaj... no... vieš čo myslím... tak ma... asi...´´ Karkarov sa bál dokončiť vetu rovnako, ako sa bál svojej smrti.
,, Asi Vás zabije, lebo ste od neho po jeho páde utiekli ´´ dokončil som ho, a on ma prebodol pohľadom.
,, Presne tak! ´´´
,, A načo ste mi to vraveli? ´´ spýtal som sa, ale odpovede som sa nedočkal. Niekedy som mu naozaj nerozumel.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov. Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
Dodnes smútite, že vám na 11. narodeniny sova nepriniesla vytúžený list do Rokfortu? Tak už nemusíte! Už čoskoro sa totižto vybrané slovenské centrá kultúry ako mávnutím prútika zmenia na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku. Mladí divadelníci Katarína Gurová, Kristóf Melecsky a Peter Pavlík, na čele s režisérom Pavlom Viechom, budú v jedinečnom predstavení žonglovať ikonickými postavami všetkých siedmich kníh, aby nám dokázali, že fantázii sa medze nekladú. Aj keby sa možno mali.
Celú tl...