Kapitola:
Pridaná: 2.3.2009, 09:21:47
Čítaná: 2356×
Hodnotenie: (počet hlasov: 20)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: James Potter, Sirius Black, Remus Lupin, Lilly Evansová, Silvia, Maria, Weronika
Stručný dej: Metlobalový turnaj sa nečakane presunul do Anglicka. Skvelá príležitosť pre Jamesa byť pri Lilly ešte aj cez prázdniny. Prečo ho ale stále odmieta? (nedokončené)

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Na začiatok čierny stred 2 » Záškodníci 3 » Zasvieť 4 » Základ života 5 » Kocúri idú na lov 6 » Už to začína

Keď sa v ten deň James umýval v stane teplou vodou, ľutoval, že nestretne Evansovú dnes. V rovnakej situácii ako včera. Alebo by aj nemusel mať vetvičku poruke. Bolo by mu to jedno. Len keby začal deň tak príjemným pohľadom ako predtým. Nemohol. Lilly ešte sladko spala vo svojom stane a on, zvyknutý vstávať skoro kvôli metlobalovému tréningu, sa bude ešte aspoň hodinu potácať svetom bez pohľadu na ňu.

Včera boli pozrieť aj tie Poľské dievčatá. Sú celkom milé, asi sa s Lilly nezhodli v názore na nich. Maria sa začala pekne usmievať a vedela hodiť vážne vtipnú poznámku. A Weronika? Tá najprv nevedela od Jamesa odtrhnúť zrak a keď sa jej to podarilo, uvidela Remusa. Rozprávali sa spolu celý čas a Jamesovi neostalo iné než smútiť za Evansovou.

„Dnes budú predávať,“oznámil pán Potter chlapcom. „Zoberiem vás k stánkom.“

„Nie, oci,“zaprotestoval James. „Vieme tam trafiť aj sami! Nemáme päť rokov.“

„Ale ani päť rozumov. A chcem konečne spoznať Lilly Evansovú,“trval na svojom pán Potter. „Prečo vlastne ešte neprišla sem?“

„Lebo James s ňou vôbec nechodí,“odpovedala pani Potterová. „Rozprávala som sa s ňou včera. Bola som pozrieť Nicka a stretla som ju tam. Vyzerala poriadne nahnevaná, keď som sa jej na to spýtala. Ako to je medzi vami, James? Pohádali ste sa?“

„Stále sa hádajú,“zasiahol Sirius. „James ju stále pozýva na rande a ona odmieta. Je to jeho nedobytná pevnosť. Jeho fatamorgána v púšti. Keby sa mal vykúpať v Čarovnej fontáne želá si len, aby mohol byť s ňou.“

Pani Potterovej sa zjavne nepáčila predstava, že jej syn je tak pobláznený do jedného jediného dievčaťa. „A čo má proti tebe?“

„To viete, James je elita školy. Mal už veľa dievčat a jej sa zrejme nepáči, že nebola prvá. Ale ona nevie, že ju má v mysli už od druhého ročníka. Skôr ako začal randiť,“povedal Remus a to sa pani Potterovej zdalo ešte menej normálne.

„A mne sa zdala taká milá. Ešte si hovorím: Nečudo, že sa Jamesovi tak páči, je pekná, je zdvorilá a isto aj múdra. Viete práve doučovala tú svoju kamarátku elixíry a James stále hovorí, že elixíry sú najťažší predmet. Musí byť múdra, ale vidím, že nie je. Keby mala štipku rozumu, už by bola s Jamesom!“

„Mami!“zavrčal James, ktorému sa zase nepáčilo, že jeho matka uráža Evansovú. „Daj jej pokoj. Ona je vážne krásna a múdra. Je najlepšia v ročníku.“

„Z dievčat,“opravil ho Sirius naduto.

„Hej, ty nadpriemerne inteligentný,“uškrnul sa Remus. „Všetkým v ročníku kazíš náladu. Nič sa neučí a všetko vie.“

Pani Potterová napokon uznala, že Lilly bude aj múdra, ale nie inteligentná. Pán Potter sa o to viac tešil na ich stretnutie, keď vedel, že je to vlastne prvé dievča, ktoré odmietlo jeho syna.

„Vieš, James, tvoja matka ma najprv tiež nechcela. Vlastne bola so mnou len preto, aby naštvala svojich rodičov. Náš vzťah sa zakladal na tom, že sme sa pred nimi bozkávali a mimo nich sme si nadávali. A jedného dňa nám došlo, že sa vlastne milujeme. Odvtedy sa nehádame,“prezradil pán Potter synovi.

„Nebolo to až také zlé,“ospravedlňujúco sa usmiala pani Potterová a podala manželovi vrecko s peniazmi. „A kúpte mi niečo pekné. Mne sa tam vonkoncom nechce ísť.“

Chalani sa teda preobliekli a vyrazili k stánkom, ktoré si začali obchodníci rozkladať na jednej strane kopca. Ráno bolo čisté a voňavé. Zo stanov sa dymylo a čarodejníci postupne vyliezali, aby si tiež kúpili suveníry a pamiatky na tento narýchlo zorganizovaný svetový pohár.

„Zvláštne, keď boli majstrovstvá pred desiatimi rokmi v Nemecku, neklapalo to tam tak dobre ako teraz tu,“podotkol pán Potter, keď sa blížili k prvému stánku.

„Dobré ráno, Charlus,“pozdravil ho jeden z obchodníkov. „Už som sa ti poďakoval, že si mi vybavil licenciu?“

„Už aspoň stokrát, Matt,“usmial sa pán Potter. „Ale ty by si ju dostal aj tak, pekné vecičky predávaš.“

Obchodník rýchlo rozložil svoj tovar a ponúkol chlapcom, nech si zadarmo zoberú čo chcú.

Zobrali si teda nejaké knihy o metlách a metlobale (prevažne sa skladali z obrázkov jednotlivých metlobalových zásahov) a pobrali sa ďalej.

O pár minút sa k stánkom nahrnul takmer celý camp, takže as takmer nebolo kam pohnúť. Čarodejníci sa predbiehali kto kúpi posledný kus, kto kúpi lacnejšie, alebo naopak drahšie a kto kúpi viac. Pána Pottera však zaujímala len jedna vec. Hľadal v dave Evansovú a to úpenlivejšie ako samotný James.

„No tak, kde je? Za chvíľu ma budú volať do práce!“povedal obzerajúc sa na všetky strany.

„Už ju vidím, takto, pokoj, najprv sa s ňou porozprávam sám,“zadržal ho James a pristúpil k Lilly. „Evansová!“

„Čo chceš Potter? Včera ti nestačilo?“sucho sa spýtala Lilly obzerajúc si prívesky v podobe ohnivej strely.

„Evansová, takto na verejnosti to nebudeme vyťahovať,“zaškeril sa, za čo si vyslúžil najopovržlivejší pohľad v histórii ich „vzťahu“. „Poď so mnou na rande.“

„Hádaj čo ti odpoviem. Ale dnes to bude prekvapenie,“zašeptala a bokom na neho žmurkla.

„Súhlasíš?“vykríkol James šťastím bez seba. Zem sa mu strácala pod nohami, pri predstave, že Lilly súhlasí. Lilly prijala jeho pozvanie!

„Prekvapenie: Nie!“usmiala sa sladko. „Vidíš, tak prekvapený ksicht si už dávno nemal.“

„Ale, Evansová,“zavzdychal James. „Ja ťa mi-lu-jem.“ Prízvukoval každú hlásku.

„Ale Potter, ja ťa ne-mi-lu-jem.“

„Asoň si upustila od ne-ná-vi-dím,“našiel si James v jej slovách štipku útechy. To sa už blížil netrpezlivý pán Potter.

„Dobrý deň, slečna Evansová,“potriasol jej náruživo rukou, keď sa predstavil. Mal tie isté oči ako James. Len keď sa usmieval ako teraz, tvorili sa mu okolo nich vrásky prezrádzajúce vek. Možno práve preto mala Lilly pocit, že si ju prezerá James. Pán Potter sa totižto nedokázal vynadívať na tú nehorázne drzo úžasnú slečnu, ktorá Jamesovi dala košom.

„Prezeráte si prívesky? Áno, sú vážne nádherné. James, čo stojíš? Kúp jej neden!“zavrčal kútikom úst na syna.

„Nie, pán Potter, prosím vás, je to od vás veľmi milé, ale nemohla by som to prijať,“zasiahla rýchlo Lilly. „Viete, nechcem, aby váš syn živil v sebe falošné nádeje.“

„Tak to prijmite ako darček odo mňa,“nedal sa pán Potter a vyťahoval z vrecka galeóny. „Aha, kúpim vám tento modrý, pôjde vám k očiam.“

„Oci, ona má zelené oči,“povedal James nahnevane. Ako sa jeho otec mohol v tomto pomýliť? Veď Evansová má tak úžasné zelené oči. Neprehliadnuteľné!

„Iste, zelené. Aj zelený tu je,“opravil sa pán Potter. „Vidíte, slečna, James si už pamätá aj farbu vašich očí. To si my muži málokedy zafixujeme.“

„Keby si radšej pamätal význam slovíčka nie,“podotkla Lilly, čím pána Pottera rozosmiala.

„Ste vážne šarmantná, slečna!“tešil sa ako malé decko, keď nájde nedotknuté lízatko. Oči sa mu rozžiarili, úsmev sa rozlial po celej tvári, líca s asfarbili do ružova a tie dobrácke vrásky okolo očí sa pod nátlakom úsmevu ešte prehĺbili.

„Ďakujem, pán Potter. Ten prívesok, nekupujte. Aj tak by som ho nenosila, viete, váš syn by to mohol pokladať za záväzok. Nechcem vás uraziť, ale nič s ním nechcem mať. Dovidenia, pán Potter. Veľmi rada som vás spoznala. Oveľa radšej ako vášho syna,“povedala Lilly so všetkou úprimnosťou a odcupkala za Alice, ktorá už bola o niekoľko stánkov ďalej.

„Je úžasná,“buchol pán Potter Jamesa po chrbte. Teraz už mal srdce na mieste. Poznal svoju budúcu nevestu (vážne začal Jamesovi v jeho úsilí fandiť) a tak odišiel pomáhať svojim kolegom pripravovať štadión na zápas.

Sirius, Remus a Peter sa už, samozrejme, zabávali s dievčatami.

Remus kúpil Weronike veľmi peknú šatku s anglickým vzorom a teraz sa zabávali pri figurínkach hráčov, ktoré vedeli chodiť a dokonca aj hovorili a správali sa ako ich živé predlohy.

Sirius sa motal akolo Silvie. Neveľmi úspešne, ale predsa sa s ňou zhováral. Nebola úplne ako Evansová, lichotila jej Siriusova pozornosť a jeho zákerné pohľady smerom k jej „tajnému“ chalanovi. Maria zas akoby chodila bez cieľa, ale iba naooko. Keby sa Jamesovi chcelo pozastaviť a zadívať na ňu, určite by pochopil, že sa snaží nenápadne upútať Siriusovu pozornosť. Ale nechcelo sa mu a Sirius sám mal oči len pre Silviu. Keby vedel aká príležitosť sa mu črtá iste by ju nechal na pokoji.

Owen sa preháňal od jedného stánku k druhému a ukazoval Petrovi najrôznejšie veci na predaj. Zjavne ich to oboch zaujalo, a hoci nič nekupovali, bavili sa s každou vecičkou, ktorá stála na pulte.

„Mne sa Evansová nepáči,“prezradil Owen Siriusovi, keď sa vrátili. Bolo to možno po prvý raz v jeho živote kedy neposlúchol Jamesa na slovo. Zjavne to dosť zobralo Siriusa i samotného Owena.

„Ale James ju zbožňuje, Ow. Nehovor to radšej pred ním, lebo ti už nebude rozprávať o Rokforte!“vystríhal ho Sirius.

„To sa spraví! Ale niekto mu to musí povedať, že je to hrozné, čo tá ženská robí,“zahlásil Owen vážne sa prehrabávajúc vo svojich myšlienkach.

„Nikto ho zachraňovať nemusí. James je dosť veľký na to aby si poradil sám. Síce je teraz Evansová trochu nedostupná, ale to ho ešte viac burcuje, aby ju dostal. Pochopíš to keď podrastieš,“poučoval Sirius ich malého zverenca. „Ja som to tiež pochopil až teraz, keď som podrástol.“

„Myslíš, keď s tebou Nepriateľ číslo jeden nešiel na rande,“opravil ho Owen prevracajúc oči.

„Tebe nič neujde,“buchol do neho Sirius. „Radšej choď otravovať Remusa, lebo tá Weronika vyzerá byť nebezpečnejšia ako Evansová!“

Owen ešte niečo poznamenal ohľadom tohto „nebezpečenstva“ a šiel za Remusom.

Na Siriusovu ohromnú radosť sa tam práve zjavila Owenova staršia sestra.

„Čav, Black. Kde je Ow?“vyštekla na Siriusa.

„Ale no tak, nezabilo by ťa keby si sa tvárila trochu prívetivejšie!“naširoko sa usmial Sirius. „Čo mieniš robiť dnes večer?“

„To je moja vec. Prišla som po Owena, tak mi povedz kde je,“nedala sa Silvia odradiť od svojho zámeru zobrať brata a odísť zo Siriusovej blízkosti.

„Vlastne je jedno čo si chcela robiť, lebo prídem po teba a urobíme si malú párty,“oznámil jej Sirius, ale ku podrobnostiam sa nedostal, lebo Silvia zbadala Owena a bez odpovede šla za ním.

„No aby tie vaše anglické dievčatá nenarazili do stromu, keď budu chodiť s nosom vystrčeným do neba,“povedala Maria. „To sú tu všetky také nedobytné?“

„Nie, toto sú výnimky,“odvetil Sirius. „A vy prídete na tú našu párty?“

„Ak je toto pozvanie, tak hej. Treba sa zabávať!“usmiala sa Maria.

„Akého bude mať Poľsko maskota?“vyhŕkol Sirius po chvíľke ticha.

Blbá otázka. Nikto by nepredpokladal, že Sirius bude stáť s krásnym dievčaťom uprostred davu a spýta sa jej na metlobalového maskota. Ani ona to nečakala.

„To ti nepoviem, nechaj sa prekvapiť.“

„Fajn, tak večer po vás prídeme,“zopakoval Sirius pozvanie na večer. Akosi sa nevedel sústrediť na prítomnosť a len habkal a zliepal porozhadzované kúsky rozhovoru.

***

„Všetko pripravené?“spýtal sa Sirius o niekoľko hodín neskôr. Vlastne to už bolo takmer na druhý deň, pretože ručičky na Remusových hodinkách sa blížili k jedenástej.

„Nie sme na vojne, Tichošľap. Pýtaš sa to akoby sme šli tajne zaútočiť na nepriateľský šík!“poznamenal James.

„V tvojom prípade to aj tak bude, Paroháč,“uškrnul sa Sirius. „Ideš po Evansovú.“

„Ak ma chceš zabiť, mohol si to urobiť aj mnej bolestivo,“zvraštil James tvár, no vlámať sa do Evansovej stanu sa mu nezdalo ani trochu nevhodné. V podstate bol veľmi rád, že jemu pripadlo ísť po ňu. Pôvodne dali túto úlohu Remusovi, keďže on je diplomat vo všetkom čo robí, ale Weronika trvala na tom, nech si po ňu príde.

„OK, tak ideme na to. Do pol hodiny tu budeme všetci aj s babami,“zavelil Sirius a Záškodníci sa rozpŕchli všetkými smermi v táborisku.

Remus zišiel tamer až dole a nenápadne sa šuchol medzi skupinku poľských stanov. Boli pri sebe postavené dosť tesno, takže mal čo robiť, aby sa nepodkol na nejakej šnúre.

Našťastie rýchlo, ako skúsený lovec a účasník nočných výletov, našiel správny stan a potichu zapískal.

Chvíľu tŕpol, aby odtiaľ nevyšla nejaká neželaná osoba, ale zo stanu vystrčila hlavu Weronika. Prst mala priložený na pery, aby bol už ticho a zavolala ho bližšie. Pošepla mu, že o päť minút sú vonku a zase zmizla.

O pätnásť minút Remus zapískal znova.

„Pššt,“ozvalo sa zo stanu a o dve minútky už boli obe vonku.

„Päť minút?“pokrútil hlavou. „Máte hodinky?“

„To bolo obrazne povedané, Rem!“poťukala mu Weronika po hlave a aj s Mariou sa preplietali húštinou šnúr. Ako to už býva, niekto sa jednoducho musí potknúť. Už z princípu.

Weronika si nevšimla jednu šnúru a skončila na zemi. Stan sa zosunul na jednu stranu a jeho obyvatelia a s hukotom zobudili.

„Vstávaj, rýchlo!“súril ju Remus pobavene. Až teraz dostala celá akcia ten správny Záškodnícky ráz.

„Nemám topánku!“povedala Weronika a začala sa smiať. „Hľadajte ju, ale rýchlo!“

Maria sa tiež začala smiať. A musím poznamenať, že sa obe smejú veľmi nahlas a nákazlivo, takže zostali všetci traja sedieť na zemi a smiať sa. Áno, aj Remus sa smial. Ako už dávno nie. Aj keď pri Záškodníkoch sa nasmeje dosť, toto bol jedninečný pocit. Sedieť s dvoma divčatami na zemi a smiať sa. Smiať sa na tak jednoduchej veci ako je strata topánky.

V takomto rozpoložení ich našiel obyvateľ stanu. Troch smejúcich sa bláznov.

„Pššt!“tíšil ich a začal rozprávať po poľsky.

„Čo hovorí?“spýtal sa Remus.

„Povedal, nech sme tichšie, aby sme si nepobudili rodičov a začal hľadať tú topánku,“so smiechom odvetila Maria.

Ten úžasný chlap aj topánku našiel a podal ju Weronike. Potom napravil stan, dievčatá sa mu po poľsky ospravedlnili, poďakovali a spolu odišli do Potterovie stanu.

Sirius mal podmienky na lov rovnako krušné. Nie. Mal to ešte horšie.

„Silvia!“potichu volal pri jej stane. „Silvia, no tak, viem, že nespíš!“

Zo stanu sa však nikto neozval, nikto nevyšiel von, nebol tu žiadny náznak, že by ho niekto počul. Či už želaný, alebo neželaný.

„Silvia!“odvážil sa Sirius zavolať trochu hlasnejšie. „Tak vylez von!“

Zrazu sa zips stanu rozopol.

„No sláva, už som myslel, že ma tu necháš do rána... Owen! Prečo nespíš?“zavrčal Sirius, keď spoznal malú postavičku.

„Nemôžem spať, keď mi kričíš pri hlave –Silvia!-.“nadul sa Owen. „Ty by si mohol spať?“

„Tak bež dnu a zavolaj mi ju! Zobuď ju a môžeš spať!“vyjednával Sirius.

„A čo za to?“zaškeril sa Owen.

„Aké čo za to?“spýtal sa Sirius podráždene. „Nevystrkuj rožky, ty malý drzáň. James bol pre teba vždy ako boh, tak poslúchaj.“

„Ale teba nemusím vôbec poslúchať! Ty si Sirius. Čo za to?“

Sirius si musel zahryznúť do jazyka, aby toho malého drzého chalana nepriškrtil. Upokojil sa však a vylúdil falošný úsmev. „Za to, Ow, ťa nezbijem. Dobrá dohoda, nie?“

„Nie!“zahlásil rezolútne a prekrížil si ruky na hrudi ako malý bojovník. „Za to chcem ísť s vami!“

Sirius zanadával, a chvíľu chodil na mieste hore-dole, aby si premyslel ponuku krpatého vydierača, ktorý ho mal teraz v hrsti.

„Tak dobre, bež po ňu!“zahundral napokon a Owen sa nadšene vrátil do stanu.

Silvia zjavne nemala záujem ísť sa Siriusa spýtať čo chce, ale po desiatich minútach vyšla z izby.

„No sláva, poď. Už nás čakajú,“zavelil Sirius.

„Ja som ti nič nesľúbila, Balck,“povedala Silvia rozčúlene. „Nechaj ma spať.“

„Ale no tak, veď si vedela, že prídem,“preladil Sirius na jemnejší tón. „Tak poď.“

„Povedal si, že prídeš večer! Je takmer pol dvanástej, o chvíľu bude zajtra!“rozčuľovala sa Silvia.

„Neskorá noc je ako skoré ráno. Nerob drahoty a poď. Sú tam aj tie dve poľky, s ktorými ste sa s Evansovou bavili. Určite sa s nimi rada porozprávaš a pritom si užijeme trochu zábavy!“

„A kde je tá „párty“? Niekde do lesa neôjdem,“dala sa Silvia trochu obmäkčiť.

„Je to u nás v stane. Potterovci šli na nejakú večeru s ministerstva a prespia v Londýne. Nepredvídateľná udoalosť, ale padla vhod,“vysvetlil Sirius.

„Tak dobre, päť minút,“povedla a zaliezla.

Sirius si uľahčene vydýchol, keď sa mu ozvalo pri boku. „To tu budeme na ňu čakať hodinu!“

Owen už stál nastúpený v pozore.

„Keď už ideš s nami, nevezmeš nejaké jedlo?“navrhol Sirius, no jeho hlavným zámerom nebolo zohnať jedlo. Dúfal, že kým sa Owen vymotá on so Silviou zmizne.

„Dobrý nápad,“prikývol Owen. Teraz keď už mal „zaistené“, že ide so Silviou, začal sa opäť správať k Siriusovi ako k božstvu. Vbehol do stanu. O pár minút vyšla Silvia.

„Výborne, poď,“chytil ju Sirius za ruku a začal ju ťahať do tmy.

„Počkaj, prečo sa tak ponáhľaš?“nedala sa Silvia len tak vláčiť pomedzi stany. „Čo sa deje?“

Sirius by chcel odpovedať. Nestihol. Spoza ich chrbta sa ozval výkrik. Hlasné zvresknutie. Len jediné slovo.

„Siriuuus!“

„Ja toho pracka zaškrtím!“zavrčal Sirius a sám sa rozbehol naspäť. V stane sa začal niekto prechádzať. Zisťovali čo sa deje.

Sirius schytil Owena, prehodil si ho cez plece a bežal medzi stany.

„Ty nie si normálny,“dychčal Sirius, keď zložil svoj náklad za jedným stanom. „Prečo vykrikuješ? Vieš predsa kde bude párty, tak prečo si nešiel za nami? Terza vás budú hľadať rodičia! Môžeme to zabaliť!“

Silvia hodila na Owena vražedný pohľad a tresla mu zaucho. „Všetko vždy pokazíš. Ale neboj, nebudú naás hľadať keď nás uvidia utekať po vlastných.“

„Čo?“vytreštil oči Sirius.

„Dohoda s matkou. Môžem byťunesená ak chcem,“zaškerila sa Silvia a vyšla spoza stanu, aby ju videli ako uteká. Žiadna taká dohoda nebola. Ktorá matka by na to pristala? Ani Siriusova nie. Chcela len aby videli, že sa jej nič nestalo, že odchádza dobrovoľne. Snáď ju nechajú na pokoji.

Sirius opäť schytil Owena a prepletal sa pomedzi stany. Jeho vidieť nemusia.

James nečakal, že Evansová vybehne pred stan na jedno jeho písknutie alebo zavolanie. Ona nevedela, že sa chytá nočná návšteva. Ešte pred hodinou sa rozprávala s Alice, no teraz už tvrdo spala vo svojej posteli.

Nečakaná návšteva sa pripliežila k jej stanu. James potichučky otvoril zips stanu akurát tak, aby sa tadiaľ v absolútnej tichosti pretisol. V stane bola tma ako vo vreci. James sa strategicky prikrčil a veľkými opatrnými krokmi prešliel na druhú stranu. Spoza jedného plátna sa ozývalo prerývané chrápanie. Tam spal pán Prewett.

James sa teda pobral ďalej. Odhrnul látku o kúsok viac vpravo a v tme rozoznal dve postele. Lilly spala dolu. Vedel to. Prikradol sa tam a kľakol si na zem k jej posteli, aby sa v tej tme najprv pokochal svojou láskou. Sladko spala. Lietala v oblakoch a vietor jej rozvieval vlasy dokonca aj v skutočnom svete. Rozhodil jej ich po vankúši a dodal jej tým vzhľad nadľudskej bytosti.

James si okrútil jeden prameň jej vlasov okolo prsta a usmial sa na ňu. Keby vedela, že tu je, nespala by tak sladko. Ovládol túžbu ľahnúť si k nej a zovrieť ju v nekonečnom objatí a jemne ju pobozkal na líce.

Lilly sa strhla a pootvorila oči. Najprv v tme nič nerozoznala a potom...

„Potter!“

„Tichšie, Evansová, nezobuť niekoho,“požiadal ju.

„Ty si ma pobozkal.“ Nepýtala sa. Vedela to.

„No, bozkom by som to nenazval...“

Plesk!

„Nemáš ma čo bozkávať, Potter! A nemáš čo robiť v našom stane!“povedala celkom nahlas, no Prewettovci zrejme spali veľmi tvrdo.

„Hneď ti to vysvetlím,“tíšil ju James. „Robíme s chalami párty. Môžeš vziať aj Alice. Bude tam hrozná sranda.“

„A ty si myslíš, že s tebou pôjdem?!“zasmiala sa Lilly. „Nie, Potter. Vypadni z nášho stanu. Nechcem ťa tu viac vidieť, rozumieš?“

„Ale, Ev...“

„Von!“zvreskla Lilly a teraz už bez hanby vyskočila z postele. „Vypadni!“

James zostal chvíľu sedieť na zemi, keď ju uvidel v krátkej nočnej košieľke, no zobudenie sa pána Prewetta ho prebralo z mrákot.

„Kto je tu? Čo sa deje, Lilly?“vbehol do izby s vystrčeným prútikom a lampášom. Lilly sa za neho rýchlo skryla, ako za nejaký ochranný štít.

„Potter! Zase Potter!“zvreskol pán Prewett ako šialený a podal lampáš Lilly.

„Dobrý večer,“zaškeril sa James v snahe vyzerať nevinne.

Pán Prewett ho schytil za golier a vlastnoručne ho vyvliekol pred stan.

„A to som ti dal druhú šancu, Potter!“zavrčal začal chodiť dookola okolo stanu a niečo si mrmlal. Z prútika mu pritom vychádzalo tuhé zlatožlté svetlo. Nerozplývalo sa, ale padalo na zem a vytváralo okolo stanu zlatú reťaz.

Jamesa zrazu vymrštilo do vzduchu a odhodilo pár krokov od stanu. Našťastie dopadol do medzery medzi dvoma stanmi a nie niekomu do postele.

„Protipotterovské opatrenia?“spýtala sa Lilly, ktorá práve vyšla zo stanu.

„Žiaden Potter viac nevkročí do nášho stanu!“zaprisahal sa pán Prewett a popohnal Lilly do stanu, kde sa pevne zazipsovali.

Takže naprázno prišiel len James- s dlhým nosom a náladou pod psa.

„Takže sme všetci,“uzavrel Remus, keď dorazil ako posledný do Potterovie stanu a zapol zips.

„Veď tak sa môžeme zabávať aj bez Evansovej!“potľapkal ho Sirius po chrbte a šeptom dodal. „Môžeš sa starať o Mariu.“

„Ja sa o ňu nemienim starať. Buď Evansová, alebo nikto,“odmietol James a zvalil sa na stoličku.

„Tu to bude, tu,“počuli z vonku ženský hlas, celkom blízko ich stanu.

„Evansová?“vyskočil James a rozopol zips, aby ju zavolal dnu.

Nebola to Evansová.

Pani Cauldwellová. Silviina a Owenova matka.

„Čo je to tu?“zamračila sa a vbehla do stanu. „Silvia a Ow- okamžite domov!“

„Mami, nič zlé tu nerobíme!“povedala Silvia nahnevane.

„Nepapuľuj, Silvia! Chď domov!“zavelila pani Cauldwellová rezolútne ukazujúc na východ zo stanu. Keď Silvia nahnevane vybehla von otočila sa k Siriusovi a Jamesovi. „A vy by ste sa mali hanbiť! Že talčíte Owenovi blbosti do hlavy to akceptujem, je malý, vyrastie z toho. Že vás má radšej ako vlastnú matku, to je v jeho veku normálne. Že beháte za Silviu, to je vo vašom veku normálne, ale toto ste prehnali. Takto mi ich oboch uniesť!“

Odvrkla si a odišla za svojimi deťmi.

„Je tu dusno,“poznamenala Maria a bezstarostne si odštipla z hrozna, ktoré doniesol Owen.

„Párty sa ruší,“zavrčal James a stratil sa vo svojej izbe. Keby tam boli dvere asi by nimi tresol až by vyleteli z pántov. Našťastie tam neboli.

Maria sa ešte chvíľu bavila so Siriusom, no potom aj on zaliezol sklamaný, že nedostal Silviu a Maria šla do svojho stanu.

Len Weronika a Remus akoby boli v úplne inej realite. Netýkalo sa ich nič z kričiacej scény. Nič z Jamesovho zúfalstva. Nič zo Siriusovho sklamania.

Mali oči len jeden pre druhého a to stačí na celú noc.

///////////***//////////////***/////////////////////////***////////

Uvedomujem si, že táto kapitolka nebola taká úžasná, ale aj ja mám svoje slabšie dni :D Dúfam, že mi to odpustíte.

Pozdravujem Abigail Greyback Williamsovú, pretože je teraz v Tatrách na lyžovačke a sľúbila, že si toto tu prečíta cez mobilnet. Dúfam, že pri tom neprišla o rozum :d

Ahojte,

Lilly

[ » na začiatok « ]