Kapitola:
Pridaná: 22.2.2009, 20:20:09
Čítaná: 1352×
Hodnotenie: (počet hlasov: 24)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: James Potter, Sirius Black, Remus Lupin, Lilly Evansová, Silvia, Maria, Weronika
Stručný dej: Metlobalový turnaj sa nečakane presunul do Anglicka. Skvelá príležitosť pre Jamesa byť pri Lilly ešte aj cez prázdniny. Prečo ho ale stále odmieta? (nedokončené)

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Na začiatok čierny stred 2 » Záškodníci 3 » Zasvieť 4 » Základ života 5 » Kocúri idú na lov 6 » Už to začína

Venujem: Abigail, pretože má dnes narodeniny. Všetko naj!

__________________________________________________

Ráno sa spúšťalo z vrcholov kopcov a sadalo si na spiacich čarodejníkov zoskúpených neďaleko metlobalového štadióna.

Sirius Black sa slastne natiahol v posteli a s úsmevom otvoril oči.

„Sirius,“zasipel mu známy hlas pri uchu. „Vstávaj!“

„Ahoj, James!“usmial sa a vyskočil na nohy. „Čo je na raňajky?“

„Raňajky sú až keď sa umyjete!“zarezonoval hlas pani Potterovej.

„Žiadny problém,“zaškeril sa Sirius a poklusom sa rozbeho ku kúpeľničke, ktorú tvoria jedna veľká vaňa.

Sirius odhrnul plachtu a zohol sa po vedro, aby si dal ohriať vodu. Nazrel do všetkých vedier a potom sa nechápavo pozrel za seba.

„No, Sirius,“povedal pán Potter s úsmevom. „Včera ste si vybrali potok, tak nech sa páči.“

„Ale ty si už umytý!“zamračil sa Sirius.

„Doniesli ste vodu akurát pre mňa a Doreu,“odvetil pán Potter a odhrnul vchod do stanu.

Z vonu zavial ranný chlad a olízol Siriusovo telo vyhriate spánkom. Striaslo ho a s drkotajúcimi zubami pozrel na Jamesa a Remusa, ktorí sa triasli vo dverách spální.

„Tak, ideme,“zavelil James, akoby sa chystali na boj muža proti mužovi a prvý vyšiel zo stanu. Zamierili medzi stromy stále sa drkotajúc až pristúpili k potoku. Voda v ňom bola chladná. Na steblách trávy sa zachytila rosa, ktorá na nich pršala aj zo stromov rozpínajúcich sa nad nimi.

„Nech sa páči, Tichošľap,“šťuchol ho Remus pod rebro. „Komu sa nelení, tomu sa zelení. Ak tam skočíš prvý, budeš prvý vonku.“

Sirius si vyzliekol pyžamu a omáčal si v potoku nohu. „Nie je to také zlé. Ale, Námesačník, prečo sa neriadiš svojimi slovami?“ spýtal sa a posotil kamaráta do vody.

Remus vykríkol, ale svojmu pádu už nedokázal zabrániť. James sa medzitým tiež vyzliekol a začal sa opatrne umývať.

„Toto ti len tak neprejde, Tichošľap,“zaškeril sa Remus, pričom mu zdrkotali zuby a začal Siriusa špliechať vodou. Samozrejme, že Sirius sa nedal bombardovať bez odozvy a tak sa začala aási vodná vojna troch zo Záškodníkov.

Je ráno. Ticho sa rozlieha táboriskom. Len kde- tu vykukne niekto zo stanu a hneď sa rýchlo skryje pred ranným slnečným chladom. Z lesa počuť zurčať potôčik a špľachotaťjeho priezračnú vodu.

„Dobré ráno,“pozdravil muž s prísnym výzorom správcu Sliemana, ktorý si práve sadol na svoju stoličku.

„Dobrá ráno, pán Prewett!“usmial sa a mrkol na diečatá, ktoré s ním prišli. „To ma podrž! Slečna Evansová!“

Lilly sa strhla, keď zistila, že ten neznámy pán vie jej meno a vyplašene pozdravila.

„James bude rád. Prišli len včera ráno a bol sa tu už trikrát pýtať, či si prišla!“smial sa pán Slieman vyťahujúc lístok a mapku z krabičky.

„Choďťe tamhore na kopec,“ukázal do výšin kopca. „Teraz bude odtiaľ krásny výhľad. Ale prosím, prejdite cez les, aby ste nepobudili ľudí v stanoch. Niektorí vedia byť veľmi protivní!“

Ešte im vysvetlil kde je voda a pán Prewett s dcérou a jej najlepšou priateľkou vyrazili.

Lilly a Alice(budúca pani Longbottomová) sa poznali zo školy. Síce Al bola o rok mladšia, vždy si výborne rozumeli.

„Takže James sa na teba vypytoval?“zaškerila sa Al.

„Takže bude vedieť, že už som tu, ale aj tak sa mi možno podarí vyhnúť sa mu. Aspoň na pár dní,“povedala Lilly s náznakom nádeje v hlase. „Neočakávam, že ho stretnem už dnes. Sú tu tisícky čarodejníkov, vieš aká je pravdepodobnosť, že ho stretnem?“

Pán Prewett šiel trochu pozadu, aby mali dievčatá dosť súkromia na rozhovor. Vychutnával si ranný vzduch, obdivoval prírodu a chvíľami zastal, aby s azapočúval do melodického hmkania potoaka.

„Lilly, nepočuješ niečo?“zastal Alice a chytila sa mokrého kmeňa stromu. „Smiech?“

Lilly sa tiež zastavila a nemusela dlho natŕčať uši, aby rozpoznala smiech a špliechanie vody.

„Isto sa nejaké neposlušné deti vytratili zo stanov a bavia sa v potoku,“povedala a vykročila ďalej.

Smiech sa stále približoval a z už bolo jasné, že to nie sú deti. Tie by sa nedokázali tak smiať.

Prešli ešte pár metrov a...

„Híí!“vykríkla Lilly a rýchlo sa otočila chrbtom.

„Evanosvá!“zvreskol James a napochytro sa zakryl nižšou vetvičkou akéhosi stomu. „Panebože, Evansová!“

„Potter, čo tu preboha robíte?“zavrčala a snažila sa vymazať si z pamäte obaraz nahého Jamesa a Siriusa.

„Čo tu ty robíš, Evansová?“zaškeril sa James a ľutoval, že si veci nechal na druhej strane potoka. „Prečo sa tu potuluješ takto skoro za rána? Nie že by som ťa nevidel rád, ale... Privádzam ťa do rozpakov, Evansová?(popravde, ty mňa hej)“

„Dviečatá hýbte sa, je to ešte dobrý kus...“pán Prewett zastal dívajúc na na chalanov. Zjavne nevedel, čo na to povedať. Sirius si už šikovne navliekol nohavice. Remus bol mokrý od hlavy po päty a James sa neustále krčil za úbohou vetvičkou.

„Pán Prewett, to sú moji spolužiaci,“povedala Lilly a premáhajúc sa otočila. „Remus Lupin, Sirius Black a...“

Lilly nedokončila, pretože ju pri pohľade na Jamesa premohol záchvat totálneho odzbrojujúceho smiechu.

„James Potter,“povedala namiesto nej Alice.

„Poďme radšej ďalej, dievčatá,“poháňal ich pán Prewett okľukou okolo chalanov. „Nechcem vás vidieť v ich spoločnosti pokiaľ tu budeme.“ Doľahlo ešte k chalanom.

„To sa nejako spraví,“povzbudzujúco povedal Remus a podal Jamesovi pyžamu.

„Hej, a ako, Námesačník?“zahundral James. „Evansová sa mi vyhýba a teraz ju v tom bude podporovať aj Alicin tatko!“

„Pomôžeme im postaviť stan, donesieme vodu, tvoj tatko sa s ním porozpráva a bude ešte rád, že sa o ňu zaujímaš!“presviedčal ho Remus, keďže Sirius sa k tomu akosi nemal.

„Prepásť takúto šancu, Paroháč!“zabodol do neho Sirius zelené oči. „Mal si si prepásať pyžamo, zatváriť sa ako boh lesa a nie sa skrývať za halúzkou!“

„Ty si mi mal to pyžamo hodiť, Tichošľap. A buď radšej ticho, lebo ťa tu naskutku utopím!“vyhrážal sa James rozladený trápnou príhodou a prvý sa vrátil do stanu.

„Zlá nálada? Myslel som, že ťa tá prírodná umyváreň preberie,“pozrel pán Potter na syna, ktorý do seba nahnevane hádzal párky.

„Prišla Evansová,“zamrmlal a hoci mu oči zasvietili nadpozemským jasom, bolo vidno, že je poriadne nabrúsený.

„Prečo si potom tak zlostný?“nechápala pani Potterová.

„Videla ho ako sa umýva. Asi sa mu nepáčilo, že ho videla ako ho boh stvoril,“podotkol Sirius nevinne a pri stole vypukol smiech.

„Ale jej sa to iste páčilo,“povedal pán Potter. „A kedy príde k nám?“

James rezignovane vzdychol. „Nepríde. Prewett vyhlásil, že sa s nami nemá stýkať ani ona, ani Alice.“

„Prewett? Nick Prewett?“ožila pani Potterová. „Chodila som s ním na Rokforte asi tri roky! Ako vyzerá? Je ešte vždy taký vysoký a silný?“

„Skôr mi prišiel suchý. Nielen povahovo ale celkovo je veľmi chudý,“odpovedal Remus.

„Azda by si ma nevymenila takto an staré kolená?“zaceril zuby pán Potter na svoju manželku.

Pani Potterová len pokrútila hlavou, šibalsky povedala, že to nie je isté a zmizla za látkovými dverami, aby sa vzápätí vynorila s plným náručím vedier a demižónov.

„Choďte po vodu, ale tentoraz pre všetkých!“nakázala chlapcom.

Zobrali teda prázdne nádoby a všetci štyria sa pobrali dolu kopcom po vodu. Táborisko sa už pomaly prebudilo, iba niektorí sedmospáči až teraz vyliezali zo stanov a naľahovali si kosti na slnku. Decká behlai pomedzi stany s malými drevenými metlami, ktoré nevedeli lietať, alebo sa vznášali len pár centimetrov nad zemou. Niektoré zase mávali nepravými prútikmi, tvárili sa, že čarujú, pričom vykrikovali vymyslené zaklínadlá.

Remus vyspovedal Petra, pretože mu nešlo do hlavy, kde sa umyl a zistil, že Potterovci mali v stane ešte jedno ukryté vedro vody.

Odvčera pribudli k táborisku desiatky nových stanov a nových čarodejníkov.

„A to je ich ešte ani nie polovica!“počuli hovoriť nejakého pána odetého v ministerských háboch. „Deň pred začatím sa tu nahrnie pol sveta na pár hektárov pôdy!“

„A Malfoyovci keď si tu dovlečú ten zámoček!“odpovedal mu jeho kolega. „Územie sa zmensí na štvrtinu.“

Obaja sa rozosmiali a začali podobné poznámky trúsiť na Blackovcov, Lestrangeovcov a iné staré čarodejnícke rody s čistou krvou.

Sirius by sa bol aj pridal, ale k nádrži sa hrnuli desiatky čarodejníkov s vedrami, tak si radšej švihli, aby neostali na chvoste radu.

Zaradili sa za nejaké dievčatá, ktoré veľmi rýchlo rozprávali po poľsky a neprestajne sa smiali takmer po každej vete.

„Sú zlaté, však?“zaškúlil Sirius na modrookú blondínku so zvodným úsmevom a potom žmurkol na hnedovlásku so zelenými očami, ktorá sa okamžite rozosmiala na plné ústa.

„Ahoj, dievčatá,“pozdravil so svojským šarmom.

„Ahoj,“odvetila anglicky hnedovláska.

„Maj sa,“kývla mu blondínka a so smiechom sa mu otočila chrbtom.

„Ako sa voláš?“spýtal sa Sirius hnedovlásky a ona k nemu okamžite prilipla.

„Weronika,“odvetila s poľkým nádychom a Záškodníci ostali ako očarení. „A toto je Maria.“

Maria sa otočila späť k nim a oči jej zažiarili, keď si poriadne pozrela Siriusa.

„Ja som Sirius, toto je James, Remus a Peter,“okamžite ich predstavil Sirius a teraz už vážne nevedel, na ktorú sa má prv dívať. „Ste z Poľska?“

„Žeby?“spýtala sa Maria. „Máte postreh, chlapci.“

„Oh, áno... blbá otázka,“zaškeril sa Sirius. „A kde máte stany?“

„To musíte zájsť rovno, potom hore, dole, trochu nakrivo a budete tam,“uštipačne odvetila Maria a posunula sa vo vlniacom sa rade, čím urobila výhľad na inú rozprávajúcu sa dvojicu.

James sa našponoval v celej svojej výške, dĺžke, vypol hruď a vyceril zuby. „Evansová!“

„Dobrý nápad, Potter,“usmiala sa.

„Dobrý nápad? Hovorila si s Owenom? Určite...“

„S nijakým Owenom som nehovorila, ale odceňujem, že si sa obliekol,“povedala, načo sa začali smiať aj Maria a Weronika.

James sa nedal zahanbiť. Nezačervenal sa, neupadol do rozpakov, ale rozvážnym krokom podišiel k nej a zašepkal. „Ak chceš, Evansová, môžem sa opäť vyzliesť.“

„Tu, Potter? Tak nech sa páči, ja a Alice sa rady zase zasmejeme a asi aj vaše Poľské kamarátky,“začala sa Lilly smiať ešte hlasnejšie.

Teraz sa už James mierne rozladený vrátil k Siriusovi. „Prečo sa preboha na tom smejú? Ja by som sa určite nesmial, keby som ju videl nahú.“

„Ty by si ani nedýchal,“podotkol Remus.

Lilly sa medzitým otočila a začala sa rozprávať s Mariou a Weronikou. Vyzeralo to, že sa dobre zabávajú na Jamesov účet.

„Perfektné, Paroháč,“zasyčal Sirius. „Len čo stretneme nejaké pekné baby už ich musí spracovať Evansová! Zase z toho nič nebude.“

Lilly s Alice si nabrali vodu, odmietli Jamesovu pomoc, hoci bol veľmi odhodlaný a zmizli medzi stanmi.

„Tak sa mi zdá, že jediné kultúrne vyžitie tu bude len v rade na vodu,“skonštatoval Sirius, keď odišli aj Poľské dievčatá.

„Netáraj, zajtra prídu stánky so suvenírmi! A potom, potom to všetko začne! To bude kultúrne vyžitie!“usmial sa Remus, pričom sa snažil udržať rovnováhu s dvoma nerovnakými vedrami vody. „A čo sa týka dievčat, aj to bude. Nie je predsa problém urobiť si popoludnie bez dozoru.“

„Niekedy ma prekvapuješ, Námesačník,“usmial sa James nad jeho nápadom, „ale najprv si musím získať Prewetta. Nepustil by Alice a Evansovú s naháčmi do lesa!“

Keď teda doniesli vodu do stanu, sľúbili pánovi Potterovi, že sa budú umývať zásadne vnútri a že s radosťou budú chodiť s vedrami dolu a zistili, že pani Potterová je niekde, preč rozhodli sa poriadne si zistiť kde býva ktoré dievča.

Len čo vyšli zo stanu, pribehol k nim Owen.

„Nepriateľ číslo jeden sa na pravoboku rozpráva so spolužiačkou,“podal hlásenie a ukázal na sestru vztýčeným palcom.

„Výborne, Ow, a čo robila včera večer, keď sme nemohli byť pri vás?“vyzvedal Sirius.

„Včera sa ochytávala so spolužiakom.“

„ČO SA?“zvreskol Sirius a oči mu takmer vybehli z jamôk.

„S Nedom Nikolsonom!“povedal Owen znechutene. „A počul som, ako hovorí tamtej, že Ned je veľmi... em... vášnivý?“

Siriusova tvár neprezrádzala presne či bude vraždiť alebo vracať, ale odhodlanie, ktoré sa mu zračilo v očiach hovorilo za obe. Silvia nemá šancu sa vymotať z jeho sietí a nejaký Ned mu nezabráni v tom, aby ju dostal.

„Poď s nami, Ow, ideme za Evansovou,“povedal James po tlhšom tichu, kedy všetci pozerali na Siriusa odhadujúc jeho duševné rozpoloženie.

Pribrali teda Owena a na Jamesovu žiadosť šli najprv omrknúť Evansovie stan. Nebyť Jamesovej zvláštnej schopnosti zacítiť Lilly, ako žralok zacítili kvapku krvi v litroch vody, asi by museli nakúkať do cudzích stanov. Vlastne Petrovi aj navrhovali, aby sa premenil na potkana a hľadal Evansovú, ale usúdili, že ženy, ktoré sa boja myší, by ho mohli prizabiť. James našťastie vydedkuoval, len tak zo vzduchu, kde môže byť ich stan a naozaj tam bol. Vlastne, klamala by som, keby som tvrdila, že to bolo zo vzduchu. James stretol správcu na rannej obhliadke a podrobne sa ho povypytoval kde poslal stanovať Evansovú.

„My o vlkolakovi a...“začuli hlas pani Potterovej keď sa priblížili k Lillinmu stanu. Chudáka Remusa strhalo akoby mu vybuchol granát za zadkom a svoju chybu si zrejme uvedomila aj pani Potterová, pretože na neho hodila ospravedlňujúci pohľad. Nemohla predsa povedať nič iné, je z dobrej čarodejníckej rodiny!

Vlastne jedným z veľkých tajomstiev pani Potterovej bolo, že patrila k Blackovskej famílii. Preto si Siriusa tak obľúbila a brala ho skoro ako vlastného syna. Boli si tak podobní! Obaja ušli z domu, lebo nesúhlasili s rodičovskými zásadami a ona si rodičom napriek vzala takzvaného mukomilca.

„Nakoniec to nebudú ani zlí chlapci,“sucho skonštatoval pán Prewett s ktorým sa pani Potterová rozprávala. Vsunul si prsty do vrecák nohavíc a premeral si ich kritickým pohľadom. „Takto oblečení vyzerajú slušne.“

„Pozývam ťa na čaj, Nick,“povedala pani Potterová a zavesila sa na jeho rameno. „Nech sa decká trochu porozprávajú. Vieš ako sme sa my vždy radi videli!“

Pán Prewett sa ešte neúspešne pokúsil zaprotestovať, no pani Potterová ho neoblomne ťahala dolu kopcom a začal spomínať na ich mladícke dobrodružstvá.

James nesklamal. Ani nevyčkal kým zídu rodičia dolu, už bol v stane.

„Teraz sa pozeraj, Owen. Uvidíš ako sa vediať ženy zmeniť z krásnych víl na dračice,“povedal Remus a postavil sa s Owenom ku vchodu.

„Potter!“zasyčala Lilly a vybehla zo svojej vyhradenej izby. „Asi sa mi sníva, som vo svojej nočnej more!“

„Tebe sa o mne sníva?“usmial sa James a preventívne si prehrabol vlasy. „Tak to je už niečo. Ak chceš, Evansová, tvoje sny sa stanú skutočnosťou.“

„Po ničom inom netúžim,“uškrnula sa Lilly na Alice, ktorá tiež vyšla z prehradenej stanovej izby, aby zistila čo sa deje. „Minule sa mi snívalo, že si padol z Astronomickej veže. Nie, sorry, naposledy si sa utopil v jazerea sépia...“

James nahodil výraz –To je absolútne nemorálne- a povedal: „Nemusíš zachádzať do detailov, Evansová.“

„Ale áno, musím, ako inak by si splnil moje sny?“spýtala sa Lilly a pod dojmom jasného víťazstva sa priblížila k Jamesovi. Nikto nie je dokonalý. O tom svečí táto príhoda. Ani Lilly nie. Nevedela, že James je už na pokraji zúfalej snahy dostať ju a stačí zacítiť vôňu jej šampónu a neudrží sa na uzde. Tak to bolo aj vtedy. James ju chytil, nie, vrhol sa na ňu a začal ju bozkávať.

„Šibe ti, ty úchylák?“zvreskla Alice a kopla Jamesa do nohy. Zaskučal ako pes, pustil Lilly a ešte sa mu ušla aj dobre mierená facka.

„Tá padla,“uškrnul sa Remus a pomáhal Jamesovi nájsť stratenú rovnováhu.

„Prečo, Evansová? Ja som schopný ísť kvôli tebe aj na kraj sveta!“skuvíňal James šúchajúc si líce.

„Tak choď a neotravuj,“povedala Lilly a vztýčený ukazovák namierila na vchod do stanu.

James sa radšej pobral preč. Neradno sa zahrávať so zúrivou ženou. O tom už vedel svoje.

„A aké z toho plynie poučenie?“zaškeril sa Sirius. „Nelez Evansovej do stanu a keď už to urobíš, nesnaž sa ju pobozkať.“

„HAHAHA,“sakrasticky vysúkal James. „Kam ešte ideme?“

„Omrknúť kde sú tie Poľky. Weronika a Maria,“povedal Remus a už ho to hnalo dolu kopcom.

„Čo sa mu robí?“nechápal Sirius. „Takého natešeného som ho už dávno nevidel.“

„Veru, je ako ty pred splnom,“zašepkal James , ktorý mal stále na líci červenú otlačku Evansovie ruky.

[ » na začiatok « ]