Kapitola:
Pridaná: 15.4.2009, 17:09:22
Čítaná: 3571×
Hodnotenie: (počet hlasov: 15)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: James Potter, Sirius Black, Remus Lupin, Lilly Evansová, Silvia, Maria, Weronika
Stručný dej: Metlobalový turnaj sa nečakane presunul do Anglicka. Skvelá príležitosť pre Jamesa byť pri Lilly ešte aj cez prázdniny. Prečo ho ale stále odmieta? (nedokončené)

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Na začiatok čierny stred 2 » Záškodníci 3 » Zasvieť 4 » Základ života 5 » Kocúri idú na lov 6 » Už to začína

„Koľko je hodín?“

„Štvrť na šesť,“odpovedal Remus sklonený nad dlhým pergamenom.

James chodil hore dole po izbe a nevedel sa dočkať kedy odbije pol šiestej.

„To by nás už mohli zavolať!“povedal s nádejou a pribehol k dverám stanu. Vonku sa mlelo plno čarodejníkov, ktorí sa, rovnako ako James, nemohli dočkať začiatku zápasu. Vychádzali zo stanov, pozerali na oblohu, či nezazrú signál, natŕčali uši, alebo si len hľadali nejakú zmysluplnú činnosť, ktorá by ich ešte na chvíľku zabavila.

Konečne sa dočkali. Táboriskom sa rozľahol hlas niektorého z pracovníkov ministerstva, ktorý ich vyzíval, aby si zabezpečili stany pred zlodejmi, a prešli po vyznačenej trase okolo lesa, ktorá ich dovedie k štadiónu.

„To už?“spýtal sa Remus prekvapene, no Jamesovi to zjavne neprekážalo.

Vonku nastal hromadný pohyb a hluk prekrikovaný hlasom pracovníka ministerstva.

„Kde trčí Sirius s mamou?“zastal zrazu James pri horúčkovitých prípravách na odchod na štadión. Sirius a pani Potterová sa neukázali od obeda. Nepovedali kam idú ani kedy sa vrátia ale teraz začali Jamesovi a Remusovi bytostne chýbať.

„Sirius je určite u Silvie,“povedal Remus po dvoch minútach netrpezlivého čakania.

Ľudia tam vonku sa hrnuli okolo ich stanu v nekonečných prúdoch. Jamesa ovládol nepríjemný pocit, že sa im už neujde na štadióne voľné miesto, alebo, ešte horšie, že nestihnú začiatok zápasu.

„Poďte, chlapci, na čo čakáte?“ozval sa hlas pani Potterovej.

„Na teba a na Siriusa!“odvetil James a rýchlo vybehol zo stanu.

„Už by som si bola myslela, že o ten zápas nestojíte!“zasmiala sa pani Potterová. „Sirius určite šiel s Churlesom.“

„Prečo by mal ísť s otcom?“nechápal James.

„Možno sa to dozvieš neskôr,“odvetila a poháňala ich s posledným prúdom davu k štadiónu.

Svetielka, ktoré ich tam mali zaviesť blikotali po oboch stranách vyznačeného chodníka a tiahli sa do diaľky. Atmosféra, ktorá sa vznášala okolo nich bola úžasná. Napätie, radosť, splnené sny...

Našťastie sa čoskoro ocitli pred obrovským štadiónom.

„Paráda!“potešil sa James.

„To je niečo!“prikývol Remus a dav ich vovliekol dnu.

Miesta mali až takmer celkom hore pri ostatných ministerských rodinách.

James našiel Siriusa, ktorý sa už rozvaľoval na svojom sedadle a sadol si k nemu.

„No konečne, kde trčíte?“spýtal sa Sirius s rozjasnenou tvárou.

„Čakali sme na teba, ty bázon! Ako si sa sem dostal?“vyzvedal James.

„To ti poviem neskôr. Ale pozri sa za seba a možno si do domyslíš sám! Je tu celá moja família, ale aj jedno prekvapenie!“zaškeril sa Sirius a obzrel sa spolu s Jamesom.

„Evansová!“zaplesal James natešene.

Lilly, ktorá sa práve rozprávala s Alice si ho najprv nevšimla, no keď mala tú česť pozrieť na neho, celá očervenela od potláčanej zlosti.

„Toľko miest na sedenie a nás posadia rovno za trollov!“zahundrala.

„To budú asi miesta vyhradené pre čarovné bytosti. Za nami totižto sední krásna víla,“odvetil a čakal na jej začervenanie, alebo aspoň nevinný, potešený úsmev. Lilly namiesto toho prevrátila oč k nebu a zahundrala si niečo v zmysle, že tu príde o nervy.

„Už to začína!“upozornil Sirius, keď vstal pán Potter po jeho pravici, a rozhliadol sa po štadióne.

„Oco komentuje?“padla Jamesovi sánka až ku kolenám. „Prečo o tom nič neviem?“

„Je to na poslednú chvíľu...“vysvetľoval Sirius, ale jeho hlas úplne zanikol v hromovom hlase pána Pottera.

„Vitajte,“povedal magicky zosilneným hlasom a štadión stíchol. „Na tomto neočakávanom podujatí. Vítam vás na tristoštvrtých majstrovstvách sveta v metlobale! Verím, že budeme mať na čo pozerať a že oba tímy predvedú skutočne všetko čo je v ich silách. Držte palce svojmu družstvu, pozvbudzujte čo vám budú sily stačiť a nezabudnite na tento metlobalový zážitok. Zápas sa týmto začína!“

Štadión ovládol mohutný rev fanúšikov a všetko sa zrazu sfarbilo do červena.

„Prichádzajú poľskí reprezentanti!“hlásil pán Potter. „Privítajte Adama Mickiewicza! Stanisława Leca! Henryka Kalisza! Bolesława Prusa! Helenu Piskorsku! Marlen Czarnecku! A výborného strážcu Jaceka Saryusza!“

„Na toho som takmer zabudol!“zakričal James, aby ho ostatní počuli cez rev poľských fanúšikov a sám sebe sa čudoval, že na tak dobrého hráča zabudol.

„A tu už prichádzajú hráči z Nového Zélandu! Robert Shaw! Virginia Locková! Thomas Beerbohm! John Donne! Audrey McKingová! Kim Smithová! Jerome Thackeray!“

„Tam je McKingová!“tešil sa James ako malé dieťa a poskakoval na mieste. „To je ona! Je to MgKingová!“ Vykrikoval, až kým ho zazadu niečo poriadne nepichlo do chrbta.

„Len som si leštila prútik,“nevinne poznamenala Lilly a zase si ho zastrčila do vrecka.

Potom na ihrisko prišiel rozhodca. Bol to akýsi francúzsky chlapík s prísnymi črtami tváre.

„Idú maskoti,“potešili sa diváci a pán Potter ohlásil maskotov Poľska.

„Skutočne zaujímavé zastúpenie majú dnes maskoti družstiev. Ak ste už počuli o mužovi, ktorý v Poľských krajoch láka čarodejnice do lesov, tak si asi viete predstaviť akých maskotov majú Poliaci! Privítajte ich!“

Na ihrisko sa behom dostavila skupina mládencov s obrovskou poľskou zástavou.

„A čo teraz ako...?“zamračil sa Sirius na konkurenciu tam dole.

Lilly s Alice sa začali, rovnako ako väčšina dievčat a žien na tribúnach, chichúňať a červenať.

„Nebolo by zlé mať takého. Sú tak silní, odvážni, mužní, priateľský, nežní, pevní, sexi...“

„Vyzerajú ako kopa tepľoašov,“zavrčal Sirius a Lilly sa zasmiala.

„Ale akých zlatých!“

„Oci, ohlás radšej ďaľších maskotov,“požiadal James otca šeptom.

„A ak ste zvedaví čo sa vykľuje z vajíčka Novozélandského vtáka Kiwwi, ktoré opatrovala víla, zaostrite pohľad na maskotov Nového Zélandu: Nykiwy!“povedal pán Potter a do vzduchu sa vzniesli čudesné vtáko-ženy s ženskou hlavou, ale guľatým telom pokrytým páperím.

„Kiwwi lietajú?“začudovala sa Lilly.

„Je to škaredé,“zhnusene poznamenal Remus.

„Že to hovoríš práve ty,“zasmial sa James a rozzstrapatil kamarátovi vlasy.

„Em.. nebudeme si tajiť, čo je zjavné,“sklamane poznamenal pán Potter. „Maskoti sú tohoročným sklamaním, ale pristúpbe k zápasu a vynahraďme si stratený čas sledovaním kvalitnej hry! Zápas sa týmto začína!“

Debnička s loptami sa otvorila a do vzduchu okamžite vyleteli dve dorážačky. Rozhodca vypustil ohnivú strelu, ktorá zatrepotala krídelkami a väčšine čarodejníkov sa stratila z dohľadu, a napokon vyhodil do vzduchu prehadzovačku.

„...a tej sa okamžite zmocnila Cziernecka! Prihráva Lecovi...“komentoval pán Potter vzrušene.

Prehadovačka lietala povetrím, takže mnohí ani nestíhali vnímať čo sa deje.

„Sú fakt dobrí!“prikyvoval James, a vyzeral, že sa neodlepí od prehadzovačky očami.

„Prus, Lec, Cziernecka, Prus, Cziernecka, prehadzovačky sa zmocnila Smithová, Donne... Au! John Donne sa nestihol vyhnúť dorážačke a kým sa snaží uržať na metle Lec chytá prehadzovačku, prihráva Czierneskej, ale Thackeray na strane Nového Zélandu zabránil gólu. Donne vyzerá byť v poriadku a opäť sa zapája do hry, prihráva mu Locková a opäť neúspešný pokus o gól, tentokrát úžasný zákrok Saryusza...“

Na štadióne to vrelo.

„Poliaci sú schopní udržať si dlhšie loptu a majú dobrého strážcu, ale Nový Zéland má McKingovú a takisto super strážcu!“komentoval Sirius.

O pár sekúnd nato Poľsko skórovalo.

„Priam úžasné, ako stíhajú pozorovať prehadzovačku a zároveň kde majú ostatných hráčov! Paráda!“nadchýňal sa James. „Budem profesionálnym stíhačom!“

V ten chvíli sa poľský odrážač Henryk Kalisz zahnal a nasmeroval dorážačku na McKingovú.

„Tupá hlava!“zvreskol Sirius v návale zlosti na odrážača, keď sa McKingová nestihla úderu vyhnúť a špirálovito klesala k zemi.

Aj ked hra vo vzduchu nebola prerušená, všetci upierali zrak na zranenú hráčku, ktorej pribehli na pomoc čaromedici.

Zatiaľ Poľsko opäť skórovalo. Poľská strana jasala.

„Ak vyradili McKingovú hneď takto na začiatku, bude ten zápas trvať večne!“skonštatoval Remus.

„Kalisz! Kalisz! Kalisz! Kalisz!!“skandovali Poliaci meno odrážača, ktorý teraz robil premety vo vzduchu. Vzápätí ho tesne minula dorážačka – pozdrav od Thomasa Beerbohma.

Zatiaľ sa pri poľských obručiach dialo niečo celkom iné. Kim Smithová sa pri pokuse dať gól postila do takej zúrivej hádky s Jacekom Saryuszom, poľským obrancom, že neváhali na seba vytiahnuť prútiky.

Rozhodca zapískal a pre obe družstvá nariadil trestné strieľanie.

„Ten rozhodca sa mi páči. Je fakt spravodlivý,“odobril Remus jeho rozhodnutie.

Novému Zélandu sa toto porušenie pravidiel skutočne oplatilo, keďže úspešne skórovali a hra sa opäť vrátila do starých koľají.

McKingovú odviezli niekam mimo ihriska, aby ju ošetrili. Na ihrisku sa stupňovalo napätie.

O pár minút padol ďalší faul: Bolesław Prus chytil metlu Johna Donnea, aby mu zabránil v nájazde na obruče a tak malo Poľsko ďalšie trestné strieľanie.

„Tak to vyzerá, že tu ide skôr o fauly ako o hru samotnú!“krčil nosom Sirius a zjavne už prestal obdivivať krásy metlobalu, ktoré sa stratili niekde medzi faulami.

„Piskorska ide za strelou!“skríkol James a ukázal prstom na poľskú stíhačku. „Oni to snáď aj vyhrajú!“

Helena Piskorska sa akutočne veľmi rýchlo zvrtla na metle a letela priamo cez ihrisko k Novozélandskému bránkovisku. Vyhla sa dorážačke a...

Báác!

Druhá dorážačka ju zasiahla ntoľko tvrdo, že padala bez metly.

„Ak ju ešte pozliepajú, majú môj úprimný obdiv,“vyvalil oči Remus a Lilly s Alice sa prestrašene zachveli, keď čaromedici nad Piskorskou krútili hlavami a urýchlene ju odnášali z ihriska.

„A hra ostala bez stíhačov...“ohlásil pán Potter divákom a na ihrisku to zašumelo. „Ak sa jedna z nich rýchlo nepozbiera, bude tento zápas trvať pekne dlho!“

Nepozbierali sa. Nad štadiónom vyšlo slnko a opäť zapadlo.

Mnohí čarodejníci odchádzali do stanov, skontrolovať svoje príbytky, vyspať sa a najesť. Niektorí odchádzali domov.

„James, musíš sa vyspať,“mával mu Remus pred očami rukou.

Jamesov meravý pohľad sa upieral na ihrisko už dva dni.

„Nie, nie, McKingová už musí byť v pohode, iste sa už vráti na ihrisko, iste už príde...“krútil James hlavou a odtískal Remusa zo svojho zorného poľa.

„Oddychový čas. Máme hodinu na spánok!“zahlásil pán Potter a zošuchol sa zo sedadla, aby si pospal.

„No vidíš, James, poď rýchlo do stanu. Máš hodinu, aby si sa dal dokpy. Úprimne, vyzeráš strašne,“ťahal ho Remus dole tribúnou.

„Aký je dnes deň?“zachrčal James pretierajúc si unavené oči.

„Utorok 22. júl 1975, ak si spomínaš,“odvetil Remus mierne zachmúrene.

„Dvatsiaty....“zamyslel sa James. „Veď zajtra je spln, Rem!“

„Vážne? Ešteže mi to pripomínaš. Skoro som zabudol, že zajtra ráno odchádzam.“

James sa prikrčil, aby do neho nenarazili nízko letiace deti, ktoré tu hrali svoj vlastný turnaj a to, nebudeme klamať, o dosť zaujímavejší než ten na štadióne.

„Ideme s tebou,“povedal Remusovi, ked našiel stratenú rovnováhu.

„Nie, McKingová sa môže každú chvíľu pozbierať a chytiť strelu!“protestoval Remus dojatý Jamesovým priateľstvom.

„Aj tak je to o ničom zápas... Teda tá Lockova strela bola fakt parádna, škoda, že si ju nevidel! Ale aj tak... Ideme s tebou, Námesačník. Kde trčí Tichošľap?“ spýtal sa obzerajúc sa po okolí, no Remus ho strčil do stanu a prikázal mu spať.

O trištvrte hodiny sa prebral z mrákot a prudko sa posadil na posteli.

„Bré ráno, Paroháč!“zaškeril sa Sirius. „Vstávaj, máme pätnásť minút, aby sme sa dopravili na ihrisko. Hovorí sa, že McKingová nastúpi!“

„Pane jó,“zakričal James a ako strela do seba nahádzal pripravené hrianky.

„Zajtra ráno ideme s Námesačníkom,“oznámil Siriusovi, keď už kráčali pomedzi stany.

„Už som upovedomil dozor,“prikývol Sirius. „A dalo mi to dosť námyhy, presvečiť mamu...“

„O čom si ju presviečkal, Siriusko?“zahrkotal drsný hlas za nimi. „Neupovedomili ma, že si nás poctil svojou návštevou.“

„Ani sa nečudujem, sesternička, že ti také informácie nehovoria. Aj tak máš primalý mozog, aby si ich spracovala,“zavrčal Sirius a vytiahol prútik práve vo chvíli, keď na neho Bellatrix namierila ten svoj.

„Ts, ts, ts,“zaťapkala jazykom a zaškerila sa. Decká hrajúce sa metlobal zastali a zízali na nich s otvorenými ústami, nedbajúc na to, že im všetky lopty popadali na zem. „Siriusiček sa chce hrať so sesterničkou. Prečo si sa po škole neukázal doma? Mamička ťa čakala. Koľko sa len naplakala pre tak nehodného syna. Keby si bol moje decko, bol by si už mŕty. Robíš Blackovcom len hanbu, keď sa spolčuješ s tými humusákmi.“

„Jediné čo ti zo srdca prajem, sesternička, je aby tvoje decko bolo ako ja,“zazubil sa. „Som zvedavý, čo s ním potom urobíš, keď si vezme nejakého mukla.“

Bella vypálila nejakú slabšiu kliatbu, ale Sirius vyčaroval neviditeľnú ochrannú stenu, zakýval Belle a pokojne sa pobral s Jamesom ďalej.

„Moja najmilšia sesternica,“vysvetlil trpko a viac mu nebolo treba, pretože Bella za ním kričala, že je zbabelec. „Preto som bol skôr na šadióne. Pochytil som sa s našimi a tvoj oco si ma zobral na tribúnu, aby ma nevyhodili z táboriska.“

James sa zamračil a strčil si ruky do vreciek nohavíc.

„Em,“odkašľal si Sirius trochu rozpačito. „Neprekáža ti, keď tvojich rodičov volám...“

„Nie,“vyhŕkol okamžite a letmo sa usmial. „Stále ma štve Evansová.“

Sirius si uľahčene vydýchol a potom sa rozosmial. Toto už poznal. Zdalo sa, že James považuje každú chvíľku, kedy a ňu nemyslí za premrhanú.

Pri vchode na štadión sa takmer zrazili s oveľa príjemnejšími spoločníkmi, ako je Bellatrix. A to najmä pre Siriusa. Remus totiž prichádzal v spoločnosti Weroniky, Marie a Silvie.

„Ahojte, dámy,“usmial sa na ne a ponúkol Silvii rameno, ako to môžme vidieť v starých filmoch. Trochu ostýchavo ho prijala a z druhej strany sa na neho bleskovo zavesila Maria s priateľským úsmevom.

„A na tehotné zabúdaš, Sirius?“zasmiala sa, podľa čoho všetci vedeli, že je to len ďalší z jej žartíkov.

„To by som si nedovolil, Maria,“odvetil. „Prijmite moje pozvanie do najvyššej lóže, slečinky a tehotná dáma. Mamka a Peter spia ako zarezaní, Takže o miesta sa nebojte.“

„Prečo nie,“usmiala sa Weronika na Remusa a nežne ho pobozkala na líce.

Jediný, kto nebol týmto nápadom nadšený bola Silvia. Pevnejšie chytila Siriusa, akoby sa jej mal vyšmyknúť z rúk ako dážďovka a aj keď si sadli držala ho za rameno.

„Sss! Sss,“zaskal James na Siriusa a potichučky sa spýtal : „Ako si to spravil, že je zrazu tak milá a prítulná?“

„Bolo to len otázkou času. Odvčera sme totiž spolu,“zaškeril sa a James nechápal, ako mu moholo toto ujsť.

„Dievčatá nevideli ste Evansovú?“spýtal sa, keď sa obzrel a jeho oči nahmatali len prázdne sedlo.

„To si si až teraz spomenul, Potter?“zaznel Lillyn hlas.

„Stále ťa mám pred očami, tak si občas nevšimem hneď tvoju neprítomnosť. Očný klam... Fatamorgána!“povedal ospravedlňujúco.

„Skôr zastretý mozog, ako vždy,“ťukla mu na čelo a James sa rozosmial. Pomaly sa učil brať Lilline narážky na jeho duševné zdravie s rozvahou a humorom.

Po tam dlhom čakaní na ďalšiu časť ste asi dosť sklamaní týmto "výtvorom", ale tak dlho som nevedela ako to napísať tak, aby som zosúladila moje predstavy s pravidlami metlobalu, až som to napísala úplne inak. A ani neviem či to prešlo beta- readom :)

Dúfam, že to bolo čitateľné.

Lilly - Kučeravá Ovečka as. Ofca

[ » na začiatok « ]