Kapitola:
Pridaná: 21.8.2007, 11:00:38
Čítaná: 2227×
Hodnotenie: (počet hlasov: 9)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Esperance Nathaniely, Tom Silberhorn, James Sirius Potter, Risa, Dorothy, Rose Weasleyová
Stručný dej: Asi každý z nás očakával, kedy dostane list z Rokfortu. 11-ročnej Esperance sa to podarilo, ale jej perfektný sen sa zmenil na najhoršiu nočnú moru, keď prišla o všetko...

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, tragédia

Kapitola: 1 » Prekvapenie 2 » A je tu začiatok 3 » Polnočné výlety 4 » Nikdy ma nenechaj samú 5 » Nerozlučná dvojica 6 » Najhoršie Vianoce 7 » Ticho pred búrkou 8 » Vnútorný boj 9 » Rozhodnutie 10 » Všetkému je koniec

Dva týždne do konca školského roka. Všetky decká sa už tešili domov, na prázdniny. Iba Esperance sedela v klubovni a sledovala ako sa chalani hrajú rachotiacu sedmu. Klubovňou sa ozýval veselý smiech, ale jej nebolo do smiechu. Bolo jej smutno, bola nahnevaná, ale zároveň odhodlaná,. Rise o svojom pláne radšej nepovedala, bála sa, že by jej v tom chcela zabrániť.

Bola sobota, takže mala dosť času byť sama. Zišla do siene na obed. Bez slova sama sedela na kraji stola a obedovala. Niekto si k nej prisadol a chytil ju okolo pliec. Bol to James a oproti nej si prisadol Albus.

„No tak Esper! Nebuď už smutná. Ukáž ten tvoj krásny úsmev...“ Obaja chalani sa na ňu usmievali a čakali. Nemohla sa neusmiať. Už to dlho nezažila. Bol skvelý pocit usmievať sa.

„No vidíš, že to ide!“ Veselo skonštatoval Albus. „Chceli sme sa ťa spýtať, či by si k nám nešla cez prázdniny na týždeň. Príde aj Rose, Doroty a možno aj Risa.“ Albus sa stále usmieval a s očakávaním na ňu hľadel.

„Ja neviem chalani... A vaši vám také niečo dovolia?“ Esperance sa zasa tvárila vážne.

„Ale jasné! Oni budú radi, že ťa tam uvidia! Aj Lily bude šťastná. Už sa na teba tak teší!“ Povedal James a stále ju držal okolo pliec. Musela sa zasa usmiať.

„Tak dobre, ale kedy?“ Albus sa usmial ešte väčšmi.

„No, na konci prázdnin. Ten posledný týždeň. Potom môžeme ísť všetci spolu do školy.“ Esperance sa usmiala a prikývla.

„Tak dobre, nič ma doma nedrží.“ Spomenula si na mamu a sestru a zasa začala plakať.

„Ale no tak Esper. Nemysli na to...“ James ju zasa objímal. Esperance mu plakala na pleci.

Večer si ľahla do postele a myslela na to, ako chalanov oklamala. Ona s nimi na tie prázdniny nemôže ísť. Už tu nebude. Ležala oblečená v posteli a čakala, kým jej spolubývajúce zaspia. Keď počula ich spokojné dýchanie vybrala sa von z klubovne. Ešte netušila, že ju niekto sleduje. Išla po chodbách s presným cieľom. Prišla ku dverám sprevádzaná pohoršenými výkrikmi namyslencov. Jedným „Pssst!“ Ich zahriakla a pokračovala v ceste. Dvere boli zatvorené. Nadýchla sa a dotkla sa ich. Už nepálili. Otvorila ich. Vo vnútri sedel Tom a v rukách držal akúsi čašu s vínom.

„Vedel som, že prídeš.“ Zašomral potichu a položil času na stolík vedľa kresla.

„Keby si mi nezabil rodinu...“ Esperance bola plná nenávisti. V rukách zvierala prútik a ruky sa jej veľmi potili.

„Ach tak... No čo už... Inak by si neprišla. Nech sa páči, sadni si.“ Esperance ho videla len zozadu, ale jasne jej rukou naznačil, že si má sadnúť do kresla oproti nemu. Podišla k nemu a sadla si. Teraz mu videla dobre do tváre. Vyzeral staršie. Nebol to už ten pätnásťročný chalan, ale chalan, ktorý bol zničený toľkým trápením a nenávisťou.

„Takže si prišla... To je dobre. Niečo ti ukážem, poď!“ Postavil sa a kráčal kamsi do druhej miestnosti, ktorú si tu Esperance nikdy nevšimla. Veľké drevené dvere sa pred nimi otvorili a vošlu dovnútra. Esperance nevidela nič, iba tmu. Tom mávol prútikom a fakle na stenách sa rozsvietili. Stáli v strede veľkej miestnosti. Steny boli tmavé, až čierne a zem sa leskla. Tom sa na ňu usmial a namieril na §u prútik.

„Jedenásťročné decko!“ Hlasno sa zasmial. „Neboj sa, nebude to bolieť.“ Esperance inštinktívne zdvihla prútik a bola odhodlaná brániť sa.

„Ty si nikdy odo mňa nič nechcel! Iba si ma chcel zabiť!“ Mierili na seba a Esperance stekali slzy.

„Ale samozrejme. V budúcnosti by si bola pre mňa hrozbou! A pred očami aurorov a McGonagalovej som ťa nemohol len tak zabiť! Ale teraz, keď mám dostatočnú silu a teba tu, smelo môžem!“ Zasmial sa tým najhorším spôsobom. Esperance vedela, že je koniec.

„Esperance!“ Počula za sebou dievčenský hlas.

„Nie! Risa choď preč!“ Esperance plakala a stále uprene hľadela na Toma. Ten sa iba viac uškrnul.

„Nech ostane, aspoň sa zabavíme.“ Niečo si zamumlal a Esperance stuhla, nemohla sa hýbať. Tom ju nasmeroval tak, aby videla rovno na Risu. Videla jej ustráchaný pohľad, sledovala jej neúspešné pokusy aspoň ho zraniť. Všetky jej zaklínadlá odrazil. Esperance plakala ešte viac. Chcela kričať, chcela jej pomôcť, ale nemohla. Pociťovala úplnú beznádej.

„Crucio!“ Zakričal Tom a Risa padla na zem a kričala od bolesti. Tom sa smial ako bláznivý a vychutnával si jej utrpenie. Risa kričala čoraz viac. Tom trocha pohol prútikom a ona prestala kričať. Sedela na zemi a plakala. Tom sa uškrnul.

„Avada Kadavra!“ Z jeho prútika vyletelo zelené svetlo a zasiahlo Risu.

„Nie!“ Esperance zakričala a rozbehla sa za Risou. Hodila sa k nej na zem a Tom sa tváril prekvapene. Nečakal, že sa pohne. Esperance držala Risino bezvládne telo a plakala. Kolísala sa na zemi. Zdvihla zrak k Tomovi.

„Ty! Ty úbožiak!“ Bola odhodlaná zomrieť. Už jej nič na svete neostalo. Bola nekonečne naštvaná.

„Crucio!“ Kričala. Tom padol na zem, ale nekričal od bolesti. Uškrnul sa.

„Si až príliš dobrá, nedokážeš to!“ Oprášil si habit a vstal. Namieril na ňu prútik. „Ja ti ukážem ako sa to robí. Crucio!“ Esperance zacítila veľkú bolesť na celom tele. Chvíľu stála, ale podľahla a padla na zem blízko mŕtvej Risy. Z posledných síl chytila Risu za ruku. Bolesť ustúpila.

„Aké milé. Dobre sa na ňu pozri! Je to posledné, čo uvidíš!“ Tom sa zasmial a mieril na ňu prútikom. Esperance zatvorila oči. Po líci jej stiekla ďalšia slza, bola presvedčená, že táto je jej posledná.

„Av-“ Esperance otvorila oči a videla len záblesk strieborného svetla letiaci odniekiaľ spoza nej. Tom padol na zem a nehýbal sa. Prekvapene sa pozrela za seba. Stála tam nejaká postava v čiernom plášti. Esperance ani netušila, kto to bol, nevidela mu do tváre, mala však pocit, akoby ho poznala. Preplazila sa k Rise a stratila vedomie.

°°°°°°°°°°°°°

Pomaly sa blížim ku koncu, takže nič viac nebudem písať, iba toľko, že Ďakujem všetkým, ktorí čítajú a hlasujú :) Vážim si to...

[ » na začiatok « ]