Kapitola:
Pridaná: 1.7.2021, 17:24:57
Čítaná: 859×
Hodnotenie: (počet hlasov: 2)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Hermiona, Draco, Harry, Ron, Ginny, Lavender, Parvati, Pansy...
Stručný dej: Hermiona je inteligentná a citlivá mladá čarodejnica špinavej krvi, Draco je síce inteligentný ale neznesiteľný, pyšný a plný predsudkov. Majú vôbec niečo títo dvaja ľudia spoločné? Je tomu určite tak? Nie je to Hermiona, ktorá je plná predsudkov? Toto je príbeh o druhej šanci. Chopia sa jej hlavní hrdinovia? Poviedka sa začína príchodom hlavnej hrdinky späť na Rokfort. Začína sa šiesty ročník a ona postupom času prichádza na to, že nič nie je také, ako si myslela. Pozor: v poviedke sú veľmi často používané vulgarizmy a je tu prítomný sex

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Pozvánka 2 » Narodeniny 3 » Prvé dojmy 4 » Deň po 5 » Odhalenie 6 » Zakliaty náhrdelník 7 » Všetko sa kazí 8 » Skutočne sama? 9 » Podivný rozhovor 10 » Zmetená, ukrivdený 11 » Dopad nerozvážnych slov 12 » Nešťastná voľba 13 » Humusáčka, ako ja... 14 » Sviatky o samote 15 » Na pokraji 16 » Prefektská kúpeľňa 17 » Dohoda 18 » Otravné myšlienky 19 » Expecto patronum 20 » Áno či nie? 21 » Príliš veľa myšlienok 22 » A vtedy si uvedomila, že ho už viac nemiluje 23 » Všetko to bolo na nič 24 » Tvrdohlavý slizolinčan 25 » Nešťastie 26 » Nevinne vinný 27 » Podivný odraz 28 » Je vážne koniec? 29 » Na čo ti je Šťastie? 30 » Odhalenie 31 » Zachránená v poslednej chvíli 32 » Sectumsempra pre tých, ktorí si to zaslúžia... 33 » Zmrzačený chlapec 34 » Nečakane očakávaná 35 » Prepustenie 36 » Nešťastne šťastní 37 » Iné dievča 38 » Pravda o Astórii 39 » Nepríjemný rozhovor 40 » Stretnutie v knižnici 41 » Radšej pravdu ako ilúziu 42 » Chybné rozhodnutie 43 » Dúšok otupenia 44 » Kto seje vietor, žne búrku 45 » Kto ti zlomil srdce? 46 » Temnota sa blíži

„Heslo!“ zvolala dáma na obraze po tretí raz.

Hermiona potriasla hlavou, akoby sa snažila odohnať myšlienky, ktoré jej bránili v čistom pohľade na svet. Uvedomila si, že stojí pred chrabromilskou klubovňou. Ako sa tam dostala si nepamätala. Pozrela sa do ruky, v ktorej ešte vždy zvierala malú prázdnu fľaštičku s nápisom Dúšok otupenia.

Potom sa jej ako malý dotieravý hmyz začali vynárať nejasné útržky myšlienok.

Spomínala si na madam Pomfreyovú, ako jej vkladala do rúk túto fľaštičku so slovami: „Len šesť kvapiek, slečna Grangerová a podarí sa vám zaspať. Dám vám celú fľaštičku, pretože zlomené srdce dlho a urputne bolí, ale pamätajte! Na noc šesť kvapiek, cez deň nie viac ako tri.“

Zlomené srdce? Ja mám zlomené srdce?.. pomyslela si a očami hypnotizovala prázdnu fľaštičku.

„Nie, Draco..“

„Choď už, prosím.“

„Draco...“

„Dobre teda, pôjdem ja.“

Na povrch jej vedomia vyplávala ďalšia mučivá spomienka. Fľaštička sa kotúľala po jej dlani až dorazila na koniec prstov, z ktorých spadla na kamennú podlahu a roztrieštila sa.

Áno.. Tá fľaštička jej dobre rozumela. Tak sa cítila.

„Budeš tu len tak stáť alebo pôjdeš aj dnu?!“ spýtala sa nahnevane Tučná pani, ktorá zdvihla od črepín na zemi zrak k omámenej Hermione.

„Myslím, že tu budem stáť.“ Povedala Hermiona kým sa dívala na svoju ruku. Tučná pani sa ťarbavo postavila a zmizla za rámom svojho obrazu. Keď sa po chvíli objavila, portrét sa otvoril a v priechode sa objavila Ginny.

„Hermiona! Pre Merlina, čo sa stalo?“ zvolala a chytila kamarátku za obe ruky, aby ju tak vtiahla cez vchod do vnútra klubovne. „Ďakujem.“ Hlesla ešte smerom k pani na portrétu, potom už však podopierajúc zmätenú Hermionu viedla ku kreslám poloprázdnej klubovne. Ťarbavo sa usadili na gauči.

„Ginny, myslím, že mám zlomené srdce.“ Povedala Hermiona rezignovane.

„Čože máš?“ prekvapene zvolala Ginny a starostlivo si prezerala svoju kamarátku.

„Cítila som, ako mi puká.“ Hovorila Hermiona a ruku si položila na hruď medzi prsia. Potom vzala Ginninu ruku a položila ju na to miesto. „Cítiš?“

„Nič necítim.“ Pokrútila Ginny zmätene hlavou.

„No práve.“ Prikývla Hermiona, privrela oči a zaklonila hlavu.

„Ty si niečo pila?“ spýtala sa Ginny a privoňala si ku kamarátke.

„Len toto.“ Ukázala Hermiona ruku.

„Nič v nej nemáš.“ Nadvihla Ginny obočie.

„Ešte pred chvíľou to tam bolo.“ Zadívala sa opäť na svoju ruku. „Dala mi to madam Pomfreyová, aby som mohla spať. Myslím.“

„Nepamätáš si ako sa to volalo?“

„Dúšok otupenia.“ Povedala Hermiona.

„Pre Merlina, koľko si toho vypila?“ zhrozila sa Ginny.

„Len trocha. Tá fľaštička nebola veľká.“

„Ty si vypila celú fľaštičku?!!“ chytila sa Ginny za hlavu. „Mne mamka dala vždy len tak po kvapke dvoch, keď som duševne stonala.“

„Musela som. Strašne to bolelo.“

„Hermiona, ty si sa asi priotrávila!“ začala jej kamarátka panikáriť.

„Výborne.“ Povedala Hermiona a položila si hlavu na kamarátkine plece. Potom sa ticho rozvzlykala.

„Neplač prosím, ono to čo chvíľa vyprchá.“ Hladkala ju Ginny vo vlasoch.

„Stále to bolí..“ vzdychala a otierala si slzy do rukáva.

„To bude dobré.“ Chlácholivo ju objala.

„Nebude.“ Fňukla. „Pokazila som to. Už to nikdy nebude také, ako predtým.“ Rozplakala sa ešte viac. „Prečo to nezaberá!“ chytila sa za hruď, v ktorej jej rástla zvieravá krutá bolesť.

„Asi si si toho dala príliš veľa a má to opačný účinok.“ láskala ju vo vlasoch Ginny. „Mala by si si ľahnúť a skúsiť zaspať. Mala by si mať pokoj.“

„Hermiona! Tak už si späť?“ zvolal Harry od schodov do komnát. Prišiel k dievčatám zozadu, preskočil chrbát sedačky a dopadol na miesto vedľa Ginny. Potom si však všimol Hermionine rozpoloženie a úsmev mu na tvári zamrzol. „Čo sa stalo?“ spýtal sa. „Niekto ti ublížil?“ zovrel ruky v päsť.

„Nie.“ Fňukla neprítomne Hermiona.

„Tak prečo plačeš?“ chytil ju bratsky za ruku. Ginny sa naňho usmiala.

„To Malfoy.“ Povedala Hermiona s povzdychom.

„Malfoy?“ zvolali Harry s Ginny naraz.

Ginny úplne zbledla a div sa jej oči nevyočili, šokovaná ostala sedieť s ústami dokorán. Za to Harry okamžite prebral iniciatívu.

„Čo ti spravil?!“ zvolal a rázne sa postavil.

„Nič.. Nič..“ Hovorila Hermiona s divným výrazom v tvári, ešte vždy si tisla ruky k hrudi.

„Hermiona musíš mi to povedať! Nech ti spravil čokoľvek, ja si to s ním vybavím.“ Hovoril Harry horlivo. V tom sa Ginny prebrala a prudko postavila.

„Harry, Hermiona nie je úplne pri zmysloch..“ hovorila nástojčivo. „Myslím, že nás teraz ani nevníma.“

„Ginny, pozri sa na ňu.“ Ukázal na Hermionu rukou. „Je rozrušená.“

„Vypila celú fľaštičku Dúšku otupenia.“ Vysvetľovala Ginny.

„Čoho?“ rozhodil Harry rukami.

„Čo sa to tu do paroma deje.“ Zvolal Ron s úsmevom, keď k nim dorazil z chlapčenských spální.

„Malfoy ublížil Hermione!“ rýchlo mu povedal Harry.

„Čože?!“ zhrozil sa Ron a zohol sa k Hermione. Tá poťahovala nosom a nevnímala nikoho z nich. „Pre Merlinove gate, čo jej to urobil? Veď je úplne mimo!“ rozčúlil sa, chytil ju za plecia a začal s ňou náramne triasť. „Hermiona!“ volal na ňu, akoby bola niekde hlboko v hlave ukrytá. „Hermiona, neboj sa. My ho zmlátime!“ drmal s ňou až sa rozplakala ešte väčšmi.

„Pre Merlina, nechaj ju!“ okríkla ho Ginny a sotila doň, aby ho od nej odtrhla. „To nespravil on, vypila celú fľaštičku Dúšku otupenia.“ Sykla po ňom a objala plačúcu Hermionu. „Je mimo, nevie čo hovorí. Dajte jej obaja pokoj!“ štekla po bratovi, no keď sa pozrela na svojho priateľa, nestál vedľa nej.

O chvíľu sa už behom vracal po schodoch s prázdnym pergamenom v ruke.

„Pôjdem za ním a vybavím si to s ním!“ povedal a rozbalil pergamen na stole.

„Pôjdem s tebou, kamoš!“ zvolal Ron a obaja si venovali verný pohľad, potom si bratsky podali ruku a druhou sa vzájomne potľapkali po pleciach.

„To nemyslíte vážne!“ skosila ich Ginny pohľadom. „Ty ešte stále chodíš každú sobotu za trest k Snapovi po tom, čo si minule Malfoya skoro zabil!“ sykla po Harrym. „Chceš aby ťa konečne vylúčili?“ skríkla a Harrymu spadol hrebienok. „A ty!“ ukázala nahnevane prstom na brata. „Ty ho v tom ešte podporuješ?! To si hovoríš kamarát?“ vraždila pohľadom a Ronovi razom očerveneli uši, až sa pomaly celý stratil v bordovom kresle. „Neželám si, aby ste toho hada vyhľadávali! Je vám to jasné?“ prebiehala pohľadom z brata na priateľa a naspäť. „Tak je vám to jasné?“

„Áno.“ Povedali nečujne s pohľadom sklopeným.

Otočila sa k Hermione a pomohla je vstať.

„Pôjdeme k tebe.“ Povedala a rukou ju objala popod paže.

„Kámo, niekedy mám pocit, že chodíš s mojou mamkou.“ Počula zašepkať Rona za chrbtom. Stočila sa ku chlapcom. „Toto si beriem.“ Schmatla Záškodnícku mapu zo stola a nekompromisne pozrela na Harryho, keď sa snažil zaprotestovať. „Inak, nemal by si byť na ceste k profesorov Dumbledorovi?“ len tak mimochodom zmienila. „Už bolo po desiatej.“ Pohodila vlasmi a vrátila sa späť k Hermione.

Dievčatá počuli, ako sa Harry zhrozene pľasol po hlave, náhlivo sa rozlúčil s Ronom a trielil k portrétu. Vyšli po schodoch a zabočili do Hermioninej komnaty.

V miestnosti boli Lavender aj Parvati, tak sa usadili na Hermioninej posteli a zatiahli závesy.

„Ševelissimo!“ riekla Ginny, aby mali súkromie. „Tak, a teraz mi to môžeš konečne všetko povedať.“ Povedala Ginny a neprítomne rozbaľovala pergamen medzi nimi.

„Čo to robíš?“ spýtala sa Hermiona Ginny, keď poklopkala prútikom na mape.

„Chcem si byť len istá, že Harry pôjde za profesorom a nie za tým hadom.“

„Veď ani nevieš, kde je..“ povedala Hermiona a vytiahla si z vrecka na sukni malý vankúšik z Dracovej komnaty.

„Akoby nie, je tam kde vždy. Na siedmom poschodí.“ Povedala Ginny a prstom pichla do mapy.

Hermiona sa prudko posadila a pozrela do mapy. Skutočne sa malá bodka s menom Draco Malfoy pohybovala po siedmom poschodí, až napokon zmizla v Komnate najvyššej potreby.

[ » na začiatok « ]