Kapitola:
Pridaná: 23.4.2021, 22:20:59
Čítaná: 1182×
Hodnotenie: (počet hlasov: 2)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Hermiona, Draco, Harry, Ron, Ginny, Lavender, Parvati, Pansy...
Stručný dej: Hermiona je inteligentná a citlivá mladá čarodejnica špinavej krvi, Draco je síce inteligentný ale neznesiteľný, pyšný a plný predsudkov. Majú vôbec niečo títo dvaja ľudia spoločné? Je tomu určite tak? Nie je to Hermiona, ktorá je plná predsudkov? Toto je príbeh o druhej šanci. Chopia sa jej hlavní hrdinovia? Poviedka sa začína príchodom hlavnej hrdinky späť na Rokfort. Začína sa šiesty ročník a ona postupom času prichádza na to, že nič nie je také, ako si myslela. Pozor: v poviedke sú veľmi často používané vulgarizmy a je tu prítomný sex

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Pozvánka 2 » Narodeniny 3 » Prvé dojmy 4 » Deň po 5 » Odhalenie 6 » Zakliaty náhrdelník 7 » Všetko sa kazí 8 » Skutočne sama? 9 » Podivný rozhovor 10 » Zmetená, ukrivdený 11 » Dopad nerozvážnych slov 12 » Nešťastná voľba 13 » Humusáčka, ako ja... 14 » Sviatky o samote 15 » Na pokraji 16 » Prefektská kúpeľňa 17 » Dohoda 18 » Otravné myšlienky 19 » Expecto patronum 20 » Áno či nie? 21 » Príliš veľa myšlienok 22 » A vtedy si uvedomila, že ho už viac nemiluje 23 » Všetko to bolo na nič 24 » Tvrdohlavý slizolinčan 25 » Nešťastie 26 » Nevinne vinný 27 » Podivný odraz 28 » Je vážne koniec? 29 » Na čo ti je Šťastie? 30 » Odhalenie 31 » Zachránená v poslednej chvíli 32 » Sectumsempra pre tých, ktorí si to zaslúžia... 33 » Zmrzačený chlapec 34 » Nečakane očakávaná 35 » Prepustenie 36 » Nešťastne šťastní 37 » Iné dievča 38 » Pravda o Astórii 39 » Nepríjemný rozhovor 40 » Stretnutie v knižnici 41 » Radšej pravdu ako ilúziu 42 » Chybné rozhodnutie 43 » Dúšok otupenia 44 » Kto seje vietor, žne búrku 45 » Kto ti zlomil srdce? 46 » Temnota sa blíži

„O čom to hovoríš?“ nechápavo na ňu hľadel.

„O tvojom znamení.“ Povedala a chytila ho za predlaktie. Náhle mu prišlo zle.

„Neviem, o čom hovoríš.“ Vytrhol jej ruku zo zovretia.

„Hovorím o Temnom znamení na tvojom predlaktí.“ vravela pomaly.

Draco sa od nej odvrátil. V ruke tuho zvieral predlaktie druhej ruky. Oči ho pálili a srdce mu búšilo ako o závod. Celý sa roztriasol.

„Ja viem, že ho schovávaš. Viem, že to Temné znamenie nosíš skryté pod bandážami.“

„Ako dlho?“ spýtal sa potichu.

„Toho dňa v Zašitej uličke U Borgina a Burksa som začala niečo tušiť.“ Odpovedala a Dracovi sa zatočila hlava. „Harrymu som neverila, keď sa ma snažil presvedčiť, že si sa dal k Smrťožrútom. Potom som si to ale uvedomila.. Viem, že dobrovoľne by si sa k nim nepridal. Ja to viem.“ Hovorila a súcitne položila obe svoje ruky na jeho chrbát. Strhol sa.

„Nič nevieš...“ sykol. Striasol ju zo seba a prešiel na druhý koniec kruhu.

„Ale áno, viem.“ Zvolala a znova k nemu pristúpila. „Ja viem, že keby si mohol, tak by si si inak vybral.“

„Prečo?“ náhle zvolal. „Prečo si celú tú dobu predstierala, že mi veríš?“ zovrel päste. V ušiach mu hučala krv.

„Ja som nič nepredstierala.“ Povedala dotknuto. Otočil sa a prepálil ju pohľadom.

„Povedala si, že veríš.. že.. že nie som smrťožrút, aj keď si o tom bola presvedčená, že to tak je!“

„Áno ale...“

„Prečo?!“ skríkol. „Kurva, prečo si mi klamala?“

„Ale ty si mi tiež celú dobu klamal.“ Povedala na obranu.

„A ty sa divíš?“ silene sa zasmial. „Grangerová, ja som klamal, aby som ochránil vlastnú rodinu! Čo by so mnou asi urobili profesori, keby na to prišli? Alebo keby si to ty vytárala svojmu zjazvenému priateľovi?“ zaťukal si na čelo. „Ty si tu honíš svoje ego. Dobre! Nebol som k tebe úprimný, ale mal som na to dobré dôvody!... Aký je tvoj?“ spýtal sa jej náhle. Zaskočene hapkala. „Ja som si myslel, že ti môžem veriť! Dokonca som mal aj výčitky, že ťa vodím za nos. Koľko bolesti som si mohol ušetriť, keby som vedel, že robíš to isté...“ prehrabol sa nahnevane vo vlasoch. „Myslel som si, že ti môžem veriť. Vidím, že som sa mýlil... Ďakujem ti za peknú životnú lekciu.“ Dodal zaskočene a zvrtol sa na odchod.

Zachytila ho no on sa na ňu nepozrel. Ťahala ho späť, nechcela ho takto nechať odísť.

„Ty si ma nepochopil.“ Povedala nešťastne. Odfrkol si.

„Draco ja.. Ja som ti nikdy neprestala veriť, odkedy som ťa bližšie spoznala.“ Hovorila, kým jej slzy zaplavovali oči. „Nechcela som ti nič vyčítať, viem si predstaviť, aké to muselo byť pre teba ťažké to v sebe dusiť. Prosím ťa, vypočuj ma.“ Nevládala ho už ťahať naspať. Zastavil sa ale neotočil. Nedokázal sa na ňu viac pozrieť.

„Draco, ja som ti len chcela povedať, že to viem a že ťa nesúdim. Nehnevám sa, že si mi to nepovedal, aj to chápem. A nevidím v tom žiadny problém.“ Hovorila plačúc a občas potiahla nosom. „Spýtal si sa ma na dôvod mojich lží. Chcela som len, aby bolo pre teba ľahšie mi uveriť. Bol si tak tuho presvedčený o temnote v sebe, ja som bola presvedčená o opaku ale neuveril by si mi to, nebyť týchto lží.“

„Tak prečo si ma v tom nemohla nechať?“ zrazu sa na ňu stočil. Oči mal lesklé a červené.

„Nemohla som ti už viac klamať. Chcela som, aby sme boli k sebe úprimní, keď sme si takí blízki... Chcela som ti povedať pravdu. Verila som, že to znesieš.“

„Do čerta s tou tvojou pravdou!“ skríkol a Hermiona sa zľakla. „Sú situácie, kedy pravda ublíži viac ako lož!“

„Ja som ti nechcela ublížiť.“ Slzy sa jej rinuli z očí.

„Nevieš si ani predstaviť, čo to pre mňa znamenalo, že si mi verila.“ Hovoril pomaly a nemilosrdne. „Nič ma neurobilo tak šťastným, ako keď vo mňa niekto ako ty po tom všetkom uveril. Verila si mi, že by som nikdy neurobil takú vec. Že až toľko zla vo mne nie je, aby som si vybral takú cestu. Lenže vtedy už bolo neskoro. Ja som to posral... ale ty si vo mňa aj tak verila.. A.. ja som si myslel, že asi nebudem tak veľmi skazený, keď v to veríš ty. Cítil som sa sám vo svojich očiach čistejší, vďaka tebe..“ na chvíľu sa odmlčal. „Všetko to boli len sračky! Nič to neznamenalo! Nevieš, aké to je žiť s vedomím, že som si sám vybral toto!“ jedným rýchlim pohybom si vykasal sveter a strhol si bandáže. Na bledej pokožke neprirodzene svietilo Temné znamenie. „Áno, Grangerová! Ja som si to vybral! Mám na ruke znak odpadlíka a môžem si za to sám!“ Hruď sa mu rýchlo dvíhala a klesala. „Teraz viem, že to bola z tvojej strany len ilúzia.“ Hovoril chladne. Hermiona krútila hlavou a ticho vzlykala.

„Prepáč mi to, ja som dúfala, že ti odľahne.“ Plačúc k nemu pomaly prišla a položila mu ruku na tvár. Privrel oči a oprel sa do jej dlane.

„Odíď prosím.“ Šepol a odtiahol sa. Hermiona sa ešte väčšmi rozvzlykala.

„Draco, ja ťa ľúbim. Tak ako nikdy...“ pokúsila sa ho objať no odstrčil ju.

„Nerob to ešte ťažšie.“ Povedal chladne.

„Ja viem, že sa v skutočnosti hneváš na seba a nie na mňa. Prosím, nerob niečo, čo by si potom ľutoval.“ Prosíkala ho.

Díval sa na ňu so zatvrdnutým výrazom. Potom ju jemne pohladil po tvári. Potiahla nosom. Rukou zišiel až ku krku. Oboma jej obopol hrdlo a trošku stisol.

„Nechceš ma uškrtiť.“ Povedala Hermiona a očami sa mu vpíjala do jeho očí.

„Uvažujem o tom.“ Povedal neprítomne. Hermiona prekvapením roztiahla oči.

„A tomuto uveríš?“ rozčúlil sa. Odtiahol od nej ruky akoby sa popálil.

„Nie, Draco. Kdeže.“ Zvolala a chytila ho za obe ruky.

„Choď už, prosím.“

„Draco...“

„Dobre teda, pôjdem ja.“ Povedal a rýchlym krokom vybehol z miestnosti.

Hermiona za ním vybehla s plačom, no kým dobehla na koniec chodby, nebolo po ňom ani stopy. Skormútene sa vrátila do komnaty. Jedným mávnutím prútika zhasla všetky sviečky. Cestou k posteli ich pár rozkopala. Potom si ľahla a pritiahla k sebe prikrývku. Voňala po ňom. Zaborila do nej nos a vdychovala jeho arómu.

Dnes večer tu mal ležať spolu s ňou. Mali sa milovať a mali si užívať posledné spoločné chvíle. Miesto toho sa to všetko pokazilo.

Netušila, ako veľmi to pre neho znamenalo. Ako málo sa mal rád. Vždy to bol predsa tak namyslený a samoľúby človek. Kedy sa to zmenilo, že si prestal vážiť sám seba?

Až vtedy jej došlo, ako to myslel.

Jeho nenútili byť smrťožrútom. On si to sám vybral. Preto sa tak nenávidel. Bol presvedčený, že on je strojcom svojho nešťastia.

Celú dobu si Hermiona myslela, že zlú výchovu a zlé vedenie Malfoyovci zavŕšili dotlačením ich syna do radov Voldemorta. Lenže ak si to vybral on sám a potom prezrel, už jej bolo všetko jasné. Zrazu pochopila, ako veľmi sa za to musel nenávidieť, odsudzovať sa a preklínať samého seba. Ako veľmi to musel ľutovať. Už to vedela pochopiť, čo to pre neho znamenalo, keď mu ona verila. Síce to bol Lucius Malfoy, kto celý život Dracovi klamal o vznešenom živote vo Voldemortovom kruhu najbližších. Aj tak to bol stále Draco, kto tú voľbu spravil. A ona dnes priliala vodu do ohňa. Čo si musel pomyslieť, keď zaryto tvrdila, že by si iste sám vybral inak, ak by mal na výber? Muselo ho to zraziť na kolená. Veď toto bol jeho výber, pochabosť, ktorej ľutoval najviac na svete...

Tak veľmi banovala, že sa na to pýtala. Ako by mohol Draco pochopiť, že aj napriek jeho nerozumnej voľbe a Temnému znameniu ho ona vrúcne milovala, keď on sa sám sebe tak hnusil?

Bála sa, veľmi sa bála.. Bála sa, že to boli pravdepodobne posledné chvíle, čo s nim mohla zažiť a jediné, čo teraz bude mať pred očami bude jeho výraz plný sklamania a odporu. Jeho chladný pohľad a zdrvené city.

Už viac nemohla byť v jeho komnate. Hlava sa jej točila od náporu všetkých emócií. Oči ju boleli a hlas stratila od vzlykania. Posadila sa a zotrela si palcami slzy. Musí to brať pragmaticky...

Opäť ťa nenávidí. To si presne chcela. Povedala nenávidená časť jej samotnej. Pri tom pomyslení sa jej žalúdok zvíjal v obrovských agóniách a Hermiona pocítila, ako jej puká srdce. Rýchlo sa zodvihla a rozbehla sa ku dverám, potom sa ale zastavila a obzrela sa. Vrátila sa späť k posteli a vzala si Dracov vankúš. Prútikom ho zmenšila a zovrela ho v dlani.

Potom raz a navždy opustila Dracovu komnatu.

[ » na začiatok « ]