Kapitola:
Pridaná: 7.4.2021, 22:29:15
Čítaná: 742×
Hodnotenie: (počet hlasov: 2)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Hermiona, Draco, Harry, Ron, Ginny, Lavender, Parvati, Pansy...
Stručný dej: Hermiona je inteligentná a citlivá mladá čarodejnica špinavej krvi, Draco je síce inteligentný ale neznesiteľný, pyšný a plný predsudkov. Majú vôbec niečo títo dvaja ľudia spoločné? Je tomu určite tak? Nie je to Hermiona, ktorá je plná predsudkov? Toto je príbeh o druhej šanci. Chopia sa jej hlavní hrdinovia? Poviedka sa začína príchodom hlavnej hrdinky späť na Rokfort. Začína sa šiesty ročník a ona postupom času prichádza na to, že nič nie je také, ako si myslela. Pozor: v poviedke sú veľmi často používané vulgarizmy a je tu prítomný sex

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Pozvánka 2 » Narodeniny 3 » Prvé dojmy 4 » Deň po 5 » Odhalenie 6 » Zakliaty náhrdelník 7 » Všetko sa kazí 8 » Skutočne sama? 9 » Podivný rozhovor 10 » Zmetená, ukrivdený 11 » Dopad nerozvážnych slov 12 » Nešťastná voľba 13 » Humusáčka, ako ja... 14 » Sviatky o samote 15 » Na pokraji 16 » Prefektská kúpeľňa 17 » Dohoda 18 » Otravné myšlienky 19 » Expecto patronum 20 » Áno či nie? 21 » Príliš veľa myšlienok 22 » A vtedy si uvedomila, že ho už viac nemiluje 23 » Všetko to bolo na nič 24 » Tvrdohlavý slizolinčan 25 » Nešťastie 26 » Nevinne vinný 27 » Podivný odraz 28 » Je vážne koniec? 29 » Na čo ti je Šťastie? 30 » Odhalenie 31 » Zachránená v poslednej chvíli 32 » Sectumsempra pre tých, ktorí si to zaslúžia... 33 » Zmrzačený chlapec 34 » Nečakane očakávaná 35 » Prepustenie 36 » Nešťastne šťastní 37 » Iné dievča 38 » Pravda o Astórii 39 » Nepríjemný rozhovor 40 » Stretnutie v knižnici 41 » Radšej pravdu ako ilúziu 42 » Chybné rozhodnutie 43 » Dúšok otupenia 44 » Kto seje vietor, žne búrku 45 » Kto ti zlomil srdce? 46 » Temnota sa blíži

Trikrát sa prešla popred dobre známu stenu a myslela na Dracovu komnatu. Dvere sa objavili a ona do nich natešená vošla.

V miestnosti bolo prítmie, aj keď tam horelo mnoho sviečok. S otvorenými ústami sa rozhliadla po komnate a neprítomne rukou dovrela dvere. Malými krôčikmi kráčala do stredu a užasnuto sa otáčala okolo vlastnej osi, aby si stihla obzrieť celú tú krásu. Od dverí viedol úzky chodníček vytvorený z blikotajúcich plamienkov. Celá zem bola nimi posiata okrem chodníčka vedúceho do stredu miestnosti, kde na ňu čakal Draco.

Prišla k nemu a konečne privrela ústa. Potmehúdsky sa usmiala.

„To by som do teba nepovedala.“

„Nemám s tým nič spoločné.“ Povedal a na obranu zdvihol ruky. „Keď som tu prišiel, už to tak bolo.“

„Hej, jasné. A Chlpáčik je hravé psíča.“ Zasmiala sa.

„Kto je Chlpáčik?“ poškrabal sa vo vlasoch.

„Hagridov trojhlavý pes...“ mávla rukou a obišla ho. „Čo ťa to napadlo?“ spýtala sa a neustále si prezerala stovky blikotajúcich sviečok.

„Čo? Je to moc?“ zaujímal sa.

„Trošku gýč.“ Usmiala sa. „Ale nevravím, že sa mi to nepáči.“ Chytila mu ruku a zovrela ju. „Stále si tu mohol rozsypať lupene ruží. To by som neprežila.“ Zasmiala sa.

„Prečo by som mal trhať ružiam lupene, pre Merlina.“ zhrozil sa, potom sa usmial.

„Neviem.“ Priznala. „Niekto to tak robí.“ Zazubila sa. „Je to vraj.. romantické.“ Povedala a zatvárila sa kyslo.

„A ty nie si romantická?“ spýtal sa len tak.

„Skôr by som povedala, že som pragmatická.“ Usmiala sa. Viditeľne si vydýchol.

„Tak to som rád. U nás o takých veciach dievčatá furt rozprávajú a tak som si myslel, že možno čakáš na nejaké podobné gesto.“

„Nebuď blázon.“ Usmiala sa a pohladila ho po tvári. „Na toto si nepotrpím. Och, ale kvety mám rada.“ Rýchlo dodala.

Draco naznačil, že sa práve palcom zarezal. Hermiona sa začala smiať.

„Prestaň!“ ťapla ho po hrudi a on sa na ňu usmial. „Čo s tým teraz urobíme? Nechcem tu uhorieť.“ Rozhliadla sa s večným úsmevom na perách.

„Čože? Ty by si nechcela, aby boli naše zuhoľnatené telá už navždy priškvarené k sebe?“

„Pre Merlina, čo ťa to napadá?“ zahrala zhrozenie. „Ale nie, fakt. Fuj!“ uchechtla sa.

„Mali by sme toho využiť, keď to tu už je. Obetoval som tomu popoludnie a sex medzi knihami.“ Povedal zrazu.

„Ako? Hádam sa len nechceš milovať tu v strede komnaty na zemi?“ spýtala sa prekvapene.

„Grangerová, na čo to ty myslíš.“ Pokrútil Draco hlavou.

Zrazu zmizol v temnom rohu miestnosti. Hermiona sa za ním dívala, no cez žiaru sviečok okolo nej nevidela skrz temnotu, v ktorej bol ponorený Draco.

Ozvalo sa tiché zaťukanie a opäť sa vynoril.

Zrazu sa celá komnata naplnila krásnou hudbou.

„To je gramofón?“ spýtala sa užasnuto. Draco prikývol. „Odkiaľ ho máš?“

„Bol som si ho požičať od profesora Flitwicka.“

„Vážne??“

„Nie.“ Odpovedal a Hermiona sa naňho zaksichtila.

Draco ku nej pristúpil a uklonil sa jej. Vystrúhala pukerlík a chytila sa podávanej ruky. nemohla si pomôcť, musela sa stále usmievať. Bolo to od neho krásne, že sa jej snažil urobiť radosť. Cenila si to väčšmi preto, lebo vedela, že ho to, k čomu sa schyľovalo v knižnici ešte nepustilo. Popravde to nepustilo ani ju a malý kúsok nej dúfal, že si ju rýchlo vezme, hoci aj na zemi.

Najskôr ju previedol po obvode kruhu, potom ju stočil k sebe a druhú ruku položil na driek.

„Tak mi už povedz, kde si k tomu gramofónu prišiel.“ Usmiala sa.

„Našiel som ho v Núdzovej miestnosti.“ pokrčil plecami a vykročil oproti nej. Ona mu ustupovala a spolu sa točili okolo vlastnej osi a zároveň po obvode kruhu, vytvoreného zo sviečok.

Chvíľu len tak ticho tancovali. Vpíjal sa jej do očí až mala pocit, že nebolo možné ten očný kontakt prerušiť.

„Už mi chýbajú len žlté šaty.“ Prerušila po chvíli ticho.

„Myslíš tie, čo si mala na večierku?“ usmial sa.

„Nie, tie si už nikdy nedám.“ Pokrútila hlavou. Nahol sa k nej bližšie.

„Škoda.“ Zašepkal jej do ucha.

„Prečo? Páčili sa ti?“ okúsila. Z jeho dychu jej naskočili zimomriavky.

„Dalo sa na ne dívať.“ Povedal spokojne. „Aké si teda myslela?“ spýtal sa ležérne.

„Žlté legendárne šaty princezny Belly. Bola to moja obľúbená princezná z detstva.“

„Neviem o akej princeznej hovoríš.“ Pokrčil plecami.

„Kráska a Zviera? Nič?“ snažila sa mu napovedať. Zarazil sa.

„Princezná Bella? Myslíš TÚ princeznú Bellu?“

„Áno tú, čo svojou láskou zachránila princa zakliateho v zviera.“ pritakala. Zrazu ju pustil a prestal tancovať.

„Tak ja to poznám inak.“ Povedal a rukou si neisto šúchal bradu.

„Tak predsalen máte ten príbeh aj vy.“ Zaradovala sa.

„Máme a nekončí to tak šťastne, ako v tom vašom.“

„Pre Merlina, veď je to rozprávka pre deti. Prečo by to nemalo končiť šťastne?“

„Pretože sa to skutočne stalo a neskončilo to tak, ako to poznáš ty.“

„Nechápem.“ Prekvapene sa na Draca dívala.

„Princezná Bella bola dcéra Rímsko-Nemeckého cisára Henryho VI.. V čase keď pobýval na Sicílii, ktorej bol tiež kráľom splodil s dcérou najbohatšieho šľachtica Maurícia Besseti potomka, dievčatko menom Bella. Bola nemanželská a preto kráľ Henry VI. prikázal, aby ju odniesli do kláštora, kde ju mali neskôr vychovávať mníšky. To je ale stále tá lepšia časť príbehu. Žena, s ktorou kráľ splodil svoju nechcenú dcéru, bola čarodejníčka. Princezná Bella zdedila po svojej matke nie len svoje schopnosti ale aj krvnú kliatbu. To zviera, o ktorom hovorí príbeh, nebol muž. Bola to ona. Bola Maledictus. Menila sa na bielu vlčicu.“ Dopovedal Draco.

„A ďalej?“ hltala každé jeho slovo.

„Ďalej ti nepoviem.“

„Prečo?“ zamračila sa.

„Nekončí to pekne.“ Pokrútil hlavou.

„Taký je život.“ Podvihla ruky. „Povedz mi, ako to dopadlo.“ Prosila ho.

„Ty si hrozná. Nechceš mať radšej ilúzie?“ chytil ju za ruku. Pokrútila hlavou.

„Radšej pravdu ako ilúzie. Vždy by som radšej vedela pravdu, ako žila v ilúziách.“ Povedala a Draco ju skúmavo pozoroval. Mal pocit, akoby mu chcela niečo naznačiť.

„Keď raz ušla z kláštora, stretla mladíka. Zamilovali sa do seba, bezhlavo. Nepovedala mu o svojej kliatbe. Potajme sa spolu stretávali a ona bola viac a viac posadnutá hľadaním lieku, ktorý by ju vyliečil. Raz jej nejaká bylinkárka povedala, že len pravá láska ju dokáže vyliečiť, čo je samozrejme hlúposť. Keď sa raz narodíš s tak silnou krvnou kliatbou, nič ti nepomôže. Ona jej však uverila. Keď po noci s milencom zistila, že kliatba stále existuje, začala ho podozrievať, že ju nemiluje tak, ako tvrdí. Rozhodla sa, že ho bude sledovať, ako inak, ako vo vlčej podobe.“ Draco sa odmlčal.

„Zabili ju?“ spýtala sa potichu. Draco prikývol.

„Zastrelil ju jej milý. Uvidel bielu vlčicu a zatúžil po jej vzácnom kožuchu.“ Dopovedal a díval sa na Hermionu. Nad niečím premýšľala. Pristúpil k nej a založil jej pramienok vlasov za ucho.

A je po nálade. Pomyslel si.

„Je to smutné.“ Oprela sa mu čelom o hruď. Objal ju. „Je smutné, že sa mu kvôli strachu nemohla zveriť.“

„Upálili by ju, keby sa ľudia dozvedeli, že je čarodejnica.“ Povedal jej do vlasov.

„Je smutné, že sa mi ty bojíš zdôveriť.“ Povedala a on sa odtiahol.

„O čom to hovoríš?“ nechápavo na ňu hľadel.

„O tvojom znamení.“

[ » na začiatok « ]