Hermiona zacítila silný pach slanej vody. Ešte sa z premiestnenia nestihla spamätať, zbadala, že sa nachádzajú len pár metrov od pobrežia mora. Kým sa ostatní zmätene obzerali okolo seba, ona si stihla všimnúť, že sa za nimi nachádza vchod do jaskyne.

„Kde to sme?“ čudoval sa Draco, ktorý si tiež stihol všimnúť vchod do jaskyne.

„Na jedinom bezpečnom mieste, kde mi v tom zhone napadlo prísť,“ odvetil Dumbledore a pohľadom kontroloval, či sú deti v poriadku. „No to neznamená, že anii tu na nás nečíhajú nástrahy. Držte sa radšej za mnou.“

S pripraveným prútikom zamiieril do jaskyne, no Hermionina ruka ho potiahla za plášť.

„Prepáčte, pán profesor, ale máme otázky,“ ozvala sa. „Čo to všetko malo znamenať?“

Ron i Draco tiež spýtavo pozerali na Albusa. Ten prikývol.

„Iste, prepáčte,“ sadol si na najbližší kameň a deti ho obkolesili. „Ide o to, že už nemôžeme veriť nikomu. Doteraz som dúfal, že Rokfort pre nás bude môcť byť ako tak útočiskom, no obávam sa, že už sa nemôžeme spoľahnúť na nikoho. Sme v tom sami.“

„Ale veď ostatní profesori by nás určite...“

„Ja viem, pán Malfoy, ja viem. Ale niet žiadnej bezpečnej cesty, ako by sme sa mohli s nimi spojiť. Ak by sme tak urobili, mohli by sme ich ohroziť.“

„Čo ale je teraz s Fudgeom?“

„Kornelius je ovládaný nejakým smrťožrútom, možno i samotným Voldemortom, to ja neviem. Najhoršie na to ale však je, že sme mali druhý artefakt priamo pod nosom, no stratili smeho.“

Hermiona si tento triumf nechávala pre seba. Vedela, že nastane skleslá nálada, a tak im ju teraz chcela spestriť.

„To nie je tak celkom pravda,“ usmiala sa a spod plášťa vytiahla zlatistý prsteň.

Oči všetkých štyroch sa rozžiarili.

„Slečna Grangerová, to je fantastické! Jasal Dumbledore a nastavil ruku. Prsteň si prezeral. „Ako ste-?“

„Len som dávala pozor, keď ste ma učili privolávacie zaklínadlo,“ mykla plecami.

„Ale nepočul som vás vysloviť...vy ste kúzlili neverbálne?“

Prikývla.

Ron s Dracom zatlieskali a Hermiona sa uklonila.

„Voldemort má zvitok, my zas prsteň,“ konštatoval Ron. „Takže je to hra o čas, kto získa tretí artefakt skôr.“

„Aj keby ho Voldemort získal, bez tohto prsteňa nemôže spraviť nič,“ pokrútil hlavou Dumbledore. „No sme v ešte väčšom nebezpečenstve než doteraz. Máme jeden artefakt, takže po nás Voldemort pôjde, o to viac, ak získa tretí artefakt skôr.“

„Ale čo Harry? Nehrozí mu nebezpečenstvo?“ pýtala sa Hermiona.

„Pokiaľ nebude mať Voldemort všetky tri artefakty, Harrymu neskryví ani vlások. Potrebuje ho, aby získal Kameň mudrcov.“

„Takže aký je náš plán?“

„Musíme čím skôr zistiť polohu tretieho artefaktu. Keď poň pôjdeme, je tu šanca, že tam budú aj Harry a Voldemort.“

Deti po sebe napäto pozreli.

„To bude jedna z mála šancí, ako ho zachrániť,“ dodal starec.

Vstal a opäť sa obrátil k jaskyni. V hrudi ho silno zabolelo, no nedal na sebe nič znať.

„Ehm...pán profesor?“ začal Draco.

Dumbledoore sa otočil: „Áno, pán Malfoy?“

„Chcem sa vám ospravedlniť za to, ako som sa ku vám vtedy choval. Ja...“

Dumbledore sa pozrel na šíre more.

„V týchto vodách plávu veľmi chutné ryby. Pokiaľ sa vám nejakú podarí chytiť a pripraviť tak dobre, ako máte vo zvyku, pán Malfoy, všetko vám bude odpustené.“

So smiechom sa všetci pobrali do jaskyne.

Medzitým sedeli Sirius s Harrym na okraji cintorína, ktorý bol blízko Riddlovho domu.

„Takže Lily vstúpila do jeho služieb, aby ťa zachránila?“ spýtal sa Sirius s láskou v očiach. „Šľachetné.“

„Nemala inú možnosť. Zabil by ju i mňa.“

„Vravíš, že chceš utiecť. Dúfam, že si uvedomuješ, že to nebude ani zďaleka také ľahké, ako sa zdá.“

„Bez teba to nedokážem, Sirius. Keď ma uniesol, dostal som sa odtiaľto len preto, že mi prišiel na pomoc Snape.“

„Vieš, Harry, ja ho tak trochu poznám. Síce som nevedel to o Lily, v tom čase som už sedel v Azkabane, no i ja som sa vtedy ku nemu pridal len preto, že som nemal inú možnosť. Vieš, prečo má Tom toľko nasledovníkov?“

Harry tušil odpoveď.

„Boja sa ho. V podstate vždy ľudí získaval takýmto spôsobom. Buď im ponúkol prácu preňho, alebo smrť.“

Harry prikývol, no odrazu si spomenul na ženu v Azkabane.

„Keď sme prišli po teba, jedna žena v cele sa po ňom doslova hodila...“

Prekvapilo ho, že sa Sirius zasmial.

„Bellatrix? Áno, moja drahá sesternica je doňho zamilovaná. Neviem prečo, asi pre ten jehoo pôvabný nožtek.“

Pozreli sa na seba a nahlas sa začali smiať.

„Chcem tým povedať, Harry,“ pokračoval so smiechom v hlase, „že raz za čas si získal takého fanatika akým je Bellatrix. No väčšinu času sa ku nemu ľudia pridali zo strachu. A to je naša cesta.“

Harry naňho zvedavo pozeral.

„Vieš, Voldemort je v podstate nesmierne...hlúpy. Iste, má veľkú moc a dokázal toho veľa, no v podstate si nevidí ďalej od nosa, Nie, počkaj,“ zadržal Harryho pred ďalším výbuchom smiechu. „Skutočne je to tak. Nemáš ani potuchy, koľko ľudí ho za dobu, čo preňho pracujú, podviedlo, okradlo a podobne. A vieš, čo s tým spravil? Nič. Pretože na to nikdy neprišiel. Niekedy som mal až pocit, že na to nechcel prísť. Voldemort sa najviac zo všetkého bojí, že zostane sám. A preto využíva vydieranie, zastrašovanie ba i vraždu. Vie, že iba tak si udrží prívržencov. Keď väčšina z nich zistila, čo je v skutočnosti zač, najradšej by odišli a nikdy sa nevrátili späť. No museli zostať, ak nechceli pocítiť kruté následky.“

Niečo na tom bude. Harry si spomenul, ako raz načúval ich schôdzi a pri odchode začul, ako jeen smrťožrút vraví druhému, že ide písať Dumbledorovi. Veď on sám vtedy krútil hlavou nad Voldemortovou hlúposťou!

„Ale, ako nám to má pomôcť? Pri úteku?“

Krstný otec mu položil ruku narameno.

„Len vravím, že nebude také ťažké v rade smrťožrútov nájsť pomoc. Len o to to bude ťažšie pre teba, že si na teba dáva obzvlášť veľký pozor, Harry. Preto to nebudeme mať vôbec ľahké a musíme to veľmi dobre premyslieť.“

Neďaleko nich sa spoza kopca zjavila biela, plešatá hlava. Zlovestne na nich pozrel. Obaja pochopili, že nech už tak súrne odišiel pre čokoľvek, nevyšlo mu to.

„Mali by sme vojsť dnu, aby nás nezačal podozrievať,“ navrhol Sirius.

Harry prikývol. Keď sa pobrali k domu, Harry skúsil niečo, čo ešte nikdy v živote u nikoho. So strachom a opatrne chytil Siriusa za ruku.

Ten sa pousmial a zovrel mu ju.

Harry si myslel, že už nikdy nebude taký šťastný ako vtedy, keď ho Hermiona raz pobozkala. No mýlil sa.

[ » na začiatok « ]