Harry na druhý deň vstal a prešiel z izby po chodbe do kúpeľne. Ako vykonával rannú hygienu, stále nemohol poriadne uveriť tomu, čo sa v posledný deň stalo.

Sirius, jeho krstný otec, je tu. Hneď vo vedľajšej izbe.

No nemohol sa priveľmi vytešovať. Aspoň zatiaľ nie. Musí vymyslieť plán.

Sirius je trestanec, bývalý Voldemortov sluha. Ktovie, možno by sa ku nemu chcel pridať. Možno nemá záujem o to žiť s Harrym.

No Harry o tom dosť pochyboval. Cestou z Azkabanu sem, Harry si nemohol nevšimnúť nevraživý pohľad, ktorým Sirius väčšinu času spočíval na Voldemortovi. Takže možno by bol ochotný utiecť s Harrym a niekde s ním žiť.

Stretli sa na chodbe.

„Zdravím, Harry,“ usmial sa naňho krstný otec s pokazenými zubami. „Máš sa?“

„Ide to. Poďme dolu.“

Harry vedel, že kľúčové bude teraz zostať pred Voldemortom nenápadný. Ak hocičo vytuší, celý plán zlyhal a obaja sú na mieste mŕtvi.

Voldemort už sedel za vrchstolom.

„Zdravím, vospolok,“ usmiala sa na nich jeho hadia tvár. „Prosím, prisadnite si.“

Harry a Sirius si sadli oproti sebe. Black sa vykašľal na slušné spôsoby a hltavo rukami jedol všetko, čo mal v dosahu.

„Pevne verím, že si o niečo šťastnejší, však, Harry?“ usmial sa naňho Temný pán a viditeľne sa otočil od Siriusa. „Mať pri sebe niekoho blízkeho. Aspoň nie si osamelý, keď si tu sám.“

Harry sa pousmial. Voldemort ho nerád nechával samého.

„Sirius sa ku mne pripojil tesne potom, ako skončil školu,“ pokračoval Voldemort. „Pochádzal zo starobylej a čistokrvnej čarodejníckej rodiny, no ako sa mi raz sám priznal, nezdieľal ich ideály. Aspoň vtedy nie.

Ako odvážny a čestný Chrabromilčan, sa pridal k Fénixovmu rádu, k Dumbledorovi. Veril, že je to správne. No postupne Dumbledore ukázal svoju pravú tvár.“

Harry prikývol. O nekalých praktikách organizácie menom Fénixov rád vedel viac ako dosť.

„Čím dlhšie pracoval pre Dumbledora a tým pádom proti mne, o to väčšmi sa pýtal- nie je ten starý mág len pokrytec? Nemá problém mučiť a trýzniť a to všetko len preto, že účel svätí prostriedky. Pýtal sa, aký je vlastne rozdiel medzi Dumbledorom a mnou? Až jedného dňa sa mu práca pre Fénixov rád vymstila.“

Sirius schmatol krčah s vodou a hltavo pil.

„Skupinka členov rádu, ktorá bola vyslaná na Dumbledorov príkaz a do ktorej patril i Sirius, bojovala s mojimi prívržencami. Vieš, Harry, tuto Sirius je animágus, dokáže sa premieňať na psa. Túto schopnosť chcel rád využiť, a tak po Siriusovi chceli, aby sa v podobe psa dostal až na druhý koniec bojiska- presnejšie do tohto domu.“

Harry pozrel na Siriusa. Ten mu pohľad opätoval, no nepovedal nič.

„O tom, že je Sirius animágus, sme vtedy nevedeli, preto sa mu sem podarilo dostať. Plán bol ten, že Sirius sem prenikne a získa pre Dumbledora proroctvo- to, ktoré si si pred dvoma rokmi sám vypočul, Harry.“

Harry si na to dobre pamätal.

„Získal ho a keď sa s ním potom vrátil k členom rádu, boli preč. Zradili ho.“

Harry si nemohol pomôcť, potreboval o tom počuť i od Siriusa.

„Dozvedeli ste sa o tom niekedy niečo viac?“

Bývalý väzeň prikývol a chraplavým hlasom odvetil: „Áno, bola to zrada. Dumbledore im prikázal, nech sa vrátia, že boj je prehratý. Oni chceli počkať, no Albus ich presvedčil, aby sa na mňa vykašľali. Vraj som zomrel. Bál sa, že ich bude Tom mučiť a zistí, kde sa nachádza sídlo rádu.“

„Vo Fénixovom ráde je veľa animágov, Dumbledore to pokladal za praktické,“ pokračoval Voldemort. „No išlo o to, že Sirius bol len začínajúci člen, a teda nevedel, kde sa sídlo nachádza. Preto na túto misiu vybral práve Siriusa. Vnímal ho ako niekoho, koho možno obetovať.“

Harry, prirodzene, nechcel veriť, že Dumbledore je taký chladný a vypočítavý. No i on spoznal túto jeho stránku.

„Tak som sa pridal k Tomovi,“ kývol na Voldemorta hlavou. „Vo svete, kde mal človek len dve možnosti a to buď Fénixov rád alebo Toma, som si vybral správne. Ten aspoň hrá čestne.“

„Veru tak. No a v Azkabane Sirius skončil, pretože...“

Harry sa však dôvod Siriusovho uväznenia nedozvedel. Voldemort si totiž priložil ruku na ľavé predlaktie a zasyčal.

„Áno, dobre,“ usmieval sa. „Hneď som tam.“

Vstal. Bez slova vyšiel z kuchyne. Harry rozpačito pozrel na Siriusa. Čo to malo znamenať? Kam sa Voldemort tak náhli? Čo je také súrne, že nemal problém nechať Harryho len so Siriusom?

Ten však pri jeho pohľade iba mykol plecami a utierajúc si ústa vyhlásil: „raňajky sú najdôležitejšie jedlo dňa.“

Dumbledore a ostatní sa ocitli na koberci v učebni veštenia. Dumbledore nezaháľal, otvoril dvere, vyzrel, či na chodbe niet nikoho a pokynul ostatným, aby ho nasledovali.

„Kornelius, bude lepšie, ak pôjdete prvý.“

„Ehm, áno, áno, samozrejme,“ prikývol minister a vyzeral nervóznejšie, než zvyčajne.

Skupinka vošla do Astronomickej veže. Všetci sa v nej narýchlo poobzerali, Dumbledore prešiel pohľadom po veži až prešiel k zábradliu.

„Kornelius, kde je artefakt?“

No odrazu iba začuli zvuk dvíhajúcich sa mreží. Dumbledore sa prudko otočil a zbadal, ako si Kornelius víťazoslávne vyberá prútik.

Albusovým inštinktom bolo ochrániť deti, a tak sa rýchlo postavil pred nich. I on siahol po prútiku.

„Nenamáhajte sa, mám ho ja,“ ukázal Fudge v druhej ruke. „Je hlúpe nosiť prútik v zadnom vrecku.“

Dumbledore pôsobil sebaisto a odvážne. Nenechal sa vyľakať.

„Mohol som to tušiť, Kornelius,“ prikyvoval. „Až donedávna ste Voldemorta nikdy nenazvali Temným pánom.“

Fudge mlčal a prešiel k bočnému oknu. Nemohli vidieť, čo robí, no onedlho bol späť.

„Temný pán čoskoro príde. A poráta sa s vami raz a navždy.“

„Nemôže prísť. Do Rokfortu sa premiestniť nedá.“

„Už to očividne neplatí, slečna Grangerová,“ odpovedal jej Dumbledore. „Pán Fudge tu zrejme má nasadenú osobu, ktorá sa o všetko postarala.“

Fudge sa pousmial: „Madam Hopkirková je skutočne prívetívá osoba.“

„Nerozumiem tomu, ozval sa Ron, ako sa vykláňal spoza Dumbledora. „Celé tie roky bol ministrom mágie...smrťožrút?“

„Nemyslím, že je smrťožrút, pán Weasley,“ znova sa ozval Albus. „Skôr si myslím, že on i Mafalda sú pod vplyvom Imperiusa.“

„Ale veď to by si predsa niekto všimol, však?“ čudoval sa Draco.

„Nie nutne,“ ozval sa Fudge.

„Kde je druhý artefakt, Kornelius?“

„Tak ten,“ začal sa Fudge hrabať vo vrecku, „už dávno mám.“

V ruke sa mu leskol malý, zlatý prsteň.

„Vôbec tomu nerozumiem. Prečo ste nás presvedčili ísť práve do Rokfortu? Určite sú aj iné miesta, kde ste nás mohli držať v zajatí. Niekde, kde sa to nehemží členmi rádu.“

„Pretože už žiadny Rokfort neexistuje, vy starý hlupák!“ skríkol Fudge, až deti nadskočili. „Už to nie je to bezpečné miesto, o ktorom ľudia neustále snívali. Celý Rokfort má Voldemort pod palcom! Nehnevajte sa, no vidno, že ste boli veľmi dlho preč!“

Bolo vidieť, že Dumbledore je v šoku: „Ale Minerva...“

„Tá len dookola omieľa- Kde je Dumbledore? Prečo nám nič nepovedal? Čo bolo v knižnici?“ výsmešne ju Fudge napodobnil. „A pritom si nevidí ďalej od nosa.“

Dumbledore dozadu zamával na Rona rukou. Dúfal, že znamenie pochopí.

„Skončili ste, Dumbledore! Som si istý, že tie mizerné decká už teraz ľutujú, že šli s vami. Nehnevajte sa, no ako vás mohlo vôbec napadnúť vziať ich so sebou?“

Fudge nečakal na odpoveď. Zadíval sa dozadu na oblohu.

„Už prichádza!“

Dumbledorovi v ruke pristal Ronov prútik.

„Držte sa ma. Expelliarmus!“

Švihol prútikkom a následne Dumbledorovi cez mreže pristál jeho vlastný. Deti neisto chytili Dumbledora za plášť a skôr, ako stihol Fudge vydýchnuť, všetci štyria zajatci boli preč.

[ » na začiatok « ]