Na druhý deň vstali Dumbledore, Ron, Draco a Hermiona zavčasu. Hermiona chcela viac trénovať a jej zápal nakazil i chalanov, a tak trénovali všetci naraz. Dumbledore, sediac ako zvyčajne na balvane, deťom dával pokyny.

„Švihajte tým prútikom o čosi pomalšie, pán Malfoy,“ alebo „Pán Weasley, nezabúdajte, že zaklínadlo je potrebné i správne vysloviť.“

Hoci to nik nepovedal nahlas, každému bolo jasné, že Hermione ide tréning najlepšie. Tak trochu sa to dalo čakať, predsalen bola v škole najlepšia, ale tá precíznosť, správnosť pohybov a najmä vytrvalosť v precvičovaní prekvapili i samotného Dumbledora.

Albus si priložil ruku k hrudi. Mal silné a nepríjemné bolesti. Možno si to nechcel pripustiť, no nebude to trvať dlho. Už nemá veľa času. Má ešte dostatok síl na to, aby ochránil deti a zachránil Harryho. No iba ak to všetko nebude trvať pridlho.

K Dumbledorovi priletela sova. V pazúroch mala odkaz, ktorý Albus rýchlo prečítal a deťom zahlásil: „Mládež, mrzí ma to, no tréning sa končí. A musím vás informovať, že budete musieť opäť chvíľu stráviť pod Harryho plášťom.“

A tak o niekoľko hodín pred sebou stáli minister mágie a riaditeľ Rokfortu. Fúkal slabší vetrík, no to ani jednému z nich neprekážalo.

„Získal Siriusa Blacka, Albus,“ začal rozhovor minister bez pozdravenia.

Dumbledore iba mykol plecami: „Môžete si za to sám, Kornelius. Vravel som vám, že v istej chvíli si možno Harry s Voldemortom prídu po Blacka. Pripomeňte mi, prečo ste vlastne neprikázali aurorom strážiť Azkaban?“

„Pretože nik nie je taký pomätený, aby v blízkosti dementorov dlhodobo trávil čas,“ oboril sa Fudge na Dumbledora, no v hĺbke duše vedel, že Albus má pravdu. Dumbledorovo odporúčanie ozaj veľmi nebral na vedomie. A to bola hlúpa chyba.

„Ale s tým už nemôžeme spraviť nič,“ pokračoval Fudge zachmúrene. „Neprišiel som sem len kvôli tomu.“

„Áno? A prečo ešte? Len nevravte, že sa vám zachcelo vidieť priateľskú tvár,“ zažartoval Albus.

Fudge sa naňho zamračil: „Viem, kde sa nachádza druhý artefakt, Dumbledore. A viem i to, že Veď-Viete-Kto o jeho polohe nevie.“

Dumbledore sa na neho vážne zadíval.

„Pevne verím, Kornelius, že nežartujete, lebo..“

„Za koho ma máte, Albus? Myslíte, že neviem, koľko je v stávke? Máte pocit, že mám chuť srandovať?“

„A kde je?“ vyzvedal Albus.

„Na samom vrchole Astronomickej veže. V Rokforte.“

Dumbledorovi vyschli pery. „Ako je to možné...“

Fudge zamával rukami: „Mňa sa to nepýtajte. Pre Nicholasa Flamela znamenal Rokfort veľa. Ale podstatné je čosi iné,“ Fudge si sadol na balvan, na ktorom obvykle sedával Dumbledore. „Keby som to vedel skôr, nevydal by som nariadenia pre Rokfort. Poštu kontrolujú a ak by ste sa spojili s niekým zo školy, musel by som vás zatknúť.“

Dumbledorov namosúrený výraz hovoril za všetko: „Vy starý somár, čo ste sa na čisto pomiatli?!“

„Pochopte i vy mňa, Dumbledore!“ ohradil sa. „Čarodejnícky svet žije v strachu. Tri školou povinné deti sú s vami a neklamte mi, že nie! Momentálne ste Nežiadúci číslo jeden. Ako minister mágie musím nejako konať!“

„Fajn, tak mi poraďte, ako sa mám dostať do školy?!“

„Nebojte i nad tým som premýšľal a predstavte si, že mám plán! Počuli ste už o hop-šup prášku?“

Dumbledore sa trochu upokojil.

„Och, áno. Áno, to by sa dalo. Využiť krb, ktorý je v učebni veštenia a potom prejsť do Astronomickej veže.“

„Druhá vec, pôjdem s vami,“ pokračoval minister. „Nik zo školy nebude vedieť, že ste na škole, budeme to tak vedieť pripraviť. Akonáhle artefakt získate, pomocou hop-šup prášku sa vrátime späť.“

„To by bol obstojný plán, Kornelius, no kde tu zoženieme kozub?“

„Premiestnite sa so mnou na ministerstvo, do mojej kancelárie,“ pokračoval Fudge. „čo ma privádza k tretiemu bodu. Deti pôjdu s nami, no keď sa dostaneme do školy, ostanú na Rokforte. Nevrátia sa s vami.“

Dumbledore vedel, že deti budú proti. A musel si pripustiť, že ani on nechcel, aby ho opustili. No nemal na výber, v prvom rade bolo najdôležitejšie zachrániť Harryho.

„Ach, tak dobre,“ prikývol Dumbledore. „Deti.“

Ron, Draco a Hermiona zo seba zhodili plášť a predstúpili.

„Dobrý deň,“ nervózne pozdravila Hermiona.

„Grangerová, Weasley, Malfoy,“ kývol im Fudge. „Nič iné som nečakal.“

„Ak dovolíte, pán minister,“ začal Draco, „to, čo po nás žiadate...“

„Neoponujte, pán Malfoy!“ okríkol ho Dumbledore prísne. „Nič iné nám nezostáva! Toto už nie je o tom, čo chceme a čo nie! A navyše, pán minister má pravdu! Patríte do školy!“

Albus vedel, že sa naňho deti hnevajú. No i napriek tomu, keď Fudge natiahol ruku, on i všetci traja študenti sa jej chytili a premiestnili sa.

Neviditeľný plášť zostal v stane.

[ » na začiatok « ]