Fan Fiction

Kapitola:
Pridaná: 26.2.2020, 22:26:30
Čítaná: 484×
Hodnotenie:

(počet hlasov: 2)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Hermiona, Draco, Harry, Ron, Ginny, Lavender, Parvati, Pansy...
Stručný dej: Hermiona je inteligentná a citlivá mladá čarodejnica špinavej krvi, Draco je síce inteligentný ale neznesiteľný, pyšný a plný predsudkov. Majú vôbec niečo títo dvaja ľudia spoločné? Je tomu určite tak? Nie je to Hermiona, ktorá je plná predsudkov? Toto je príbeh o druhej šanci. Chopia sa jej hlavní hrdinovia? Poviedka sa začína príchodom hlavnej hrdinky späť na Rokfort. Začína sa šiesty ročník a ona postupom času prichádza na to, že nič nie je také, ako si myslela. Pozor: v poviedke sú veľmi často používané vulgarizmy a je tu prítomný sex

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola:

Som späť po ukrutne dlhej dobe, za čo sa vám ospravedlňujem. Ak mi ostali ešte nejakí verní čitatelia, verte, že som každý deň od posledného uverejnenia kapitoly túžila napísať zopár riadkov, aby som vás mohla potešiť. Konečne sa tieto dni skončili a ja môžem zasa písať. Dnes to bude kratšia kapitolka, dúfam, že sa vám bude páčiť.

Draco sa zobudil na príliš veľké ticho. Tak isto ho už neťažilo ani druhé telo, ktoré ho ešte donedávna prikovávalo k nepohodlnému gauču. Nikto ho nehrial svojím osobným teplom, nikto mu spokojne neodfukoval do ucha. Posadil sa na gauč a vložil tvár do dlaní. Po chvíli sa rozosmial. Oprel sa a s úsmevom na perách neveriacky pokrútil hlavou. Prehrabol si vlasy.

Ak ho raz bude ten Hadí ksicht mučiť a rozhodne sa ho zabiť, tento obraz mu určite pripraví vo svojej mysli ako na tanieri. Nech sa aj pojebe.

On čistokrvný hrdý slizolinčan nastavil rameno chrabromilskej humusáčke. Svet sa už naozaj musel zblázniť.

Postavil sa a obišiel gauč. V izbe už bola úplná tma, modrý plamienok z fľaše zmizol a Draco sa vo svojej komnate pohyboval už len po pamäti. Zavrel oči tak pevne, až malé hviezdičky vyplnili takmer celé jeho zorné pole. Potom ich prudko otvoril. Vytasil prútik a pomyslel na to teplé, ženské telo, ktoré sa naňho zvalilo kým on úporne premýšľal o svojom doposiaľ prežitom živote, v snahe nájsť šťastné chvíle vhodné patrona. Na chvíľu pomyslel na to, či by ju nemal uložiť do postele v komnate a sám by nemal z komnaty odísť. Miesto toho ju ale nakoniec pritiahol bližšie a uložil sa s ňou na nepohodlnom gauči. Uvedomoval si, do akého rozpoloženia ju to privedie, keď sa zobudí. Na to bol ale ochotný kašľať. Radšej tam len tak ležal s ňou pritúlenou a spočívajúcou v jeho náručí. Neodolal pokušeniu odhrnúť jej vlasy aby sa jej mohol pozrieť do spiacej tváre, na ktorej hravo tancovali odlesky modrého plamienka. Obtočila si okolo neho ruku.

„Expecto patronum!“ riekol Draco. Z prútika vyšľahli biele paprsky. Draco s očakávaním hľadel na svojho patrona. Dal by ruku za to do ohňa, že sa mu zdá hmotnejší. Omnoho mrštnejší, už to nebola len beztvará hmla. Začínala sa formovať. Draco za ním natiahol ruku no patronus sa rozplynul.

Hermiona už do rána ani oko nezažmúrila. Stále si v hlave prehrávala udalosti toho večera. Prečo len neodišla, vtedy keď chcela. Ako sa to stalo... Prišla ši strašne ponižujúco. Čo si teraz o nej pomyslí. A od kedy ju vôbec trápi, čo si bude tá namyslená fretka myslieť? Ako sa dostali vôbec do takej polohy. U Merliových nohavíc! Ten chlapec má na ňu zlý vplyv, toto predsa nie je ona.

A čo Snape? To ti príde v poriadku? Samozrejme, že nie... Videl to? Hermione ešte nikto nikdy nečítal myšlienky ale keď si v chrabromilských komnatách spomenula na Harryho popis, akoby mu Snape zapichol do mozgu tisíc ihiel... Ona cítila len slabé pichnutie... Bolo to ono? Mohol si niečo prečítať? Vidiel niečo? Videl na čo práve myslela? A ak áno... Čo teraz? Malfoy bol predsa vždy jeho miláčik no v poslednej dobe spolu príliš dobre nevychádzali. Vyvodí z toho dôsledky? Ostatne, to by asi spravil hneď tam na mieste. Ale on ju nechal ísť. Ba dokonca ju vystríhal pred tým, aby ju niekto nenačapal. Nie... Myslím, že Snepa sa momentálne báť nemusím. Aspoň teraz nie.

Hermiona premýšľala nad udalosťami kým slnko nevyšlo nad obzor a jeho jas sa rozlial po pozemkoch hradu.

Klop, klop, klop... Ozvalo sa od dverí, ktoré sa hneď po zaklopaní nečujne pootvorili. Vo dverách sa zjavila ryšavá hlava Ginny.

„Vedela som, že nespíš.“ Zašepkala. „Pôjdeš so mnou na raňajky? Potrebujem počuť niekoho rozumného, lebo mi vybuchne hlava.“

„To aj mne Ginny.“ Povedala Hermiona šeptom a zliezla z parapetu okna, na ktorom presedela celú dobu od návratu z malého nočného výletu. „Hneď budem hotová.“ Dodala a Ginny potichu vošla do izby aby si sadla na Hermioninu posteľ. Neprítomne začala hladiť kocúra Krivolaba a prezrela si Hermionu od hlavy po päty.

„Ty si celú noc nespala?“ spýtala sa tak aby nezobudila ďalšie dve spiace dievčatá v komnate. Mohlo byť tak po šiestej, možno pol siedmej.

„Prečo si to myslíš?“ spýtala sa Hermiona nevinne a vyťahovala si veci na prezlečenie.

„Len tak... Pokiaľ si teda nespala v tom, čo si mala včera večer oblečené. Ak nie, tak sa nemáš prečo prezliekať.“ Povedala a pozrela sa na ňu predstierane nezaujatým pohľadom.

„Och Ginny. Ty inteligentná diablica!“ povedala Hermiona prezlečená a usmiala sa na svoju najlepšiu priateľku. Pobozkala Krivolaba na šišatú hlavičku a vyšla z komnaty. Ginny ju nasledovala. Prešli portrétom a vyšli na chladnú chodbu.

„Hermiona ja už nemôžem.“ Povedala jej priateľka po ceste na raňajky. „Každým dňom je to horšie a horšie.“ Hovorila nahnevane.

„Tebe sa to ľahko hovorí. Ty si sa nikdy s nikým nerozchádzala.“ Povedala podráždene Ginny.

„Dobre teda, nedá sa to ešte nejak zachrániť?“ spýtala sa Hermiona a tajne dúfala, že nie. „Povedala si mu, čo ti tak vadí? Pokúsili ste sa to vyriešiť?“

„A čo mu mám asi povedať? Že mi vadí, že je tak príliš galantný a príliš sa stará? Veď to nepochopí...“

„Vadí mi, že chce byť stále so mnou, že mi nosí tašku, že sa ma pýta aký som mala deň... Že mi otvára dvere a nalieva dyňovú šťavu. Čakám, kedy mi bude krájať párky. Vadí mi ako ma chce stále držať za ruku a chce vedieť o všetkom čo robím a chce to robiť so mnou. Vadí mi, ako sa na mňa usmieva, ako ma bozkáva, ako ma hladí po zápästí...“

„Vadí mi, ako kráča, vadí mi ako behá... vadí mi ako dýcha... vadí mi, že to nie je Harry.“ Dodala nakoniec Ginny, ktorej s posledným slovom došiel dych. Hermiona sa na ňu prudko stočila. Toto bolo po dvoch rokoch prvý krát, kedy Ginny spomenula Harryho meno v takomto kontexte.

„Áno Hermiona... Ešte stále ho mám rada. Nič sa nezmenilo.“ Sklonila hlavu do rúk a rozvzlykala sa.

„Ginny...“ pristúpila k Ginny Hermiona a objala svoju kamarátku. Pomaly ju hladila po vlasoch zatiaľ čo jej Ginny plakala do svetra.

„Čo je to do Merlinových nohavíc so mnou?“ spýtala sa Ginny. „Nemôžem prestať naňho myslieť. Pritom sa snažím. Vyhýbam sa mu, som k nemu tak chladná ako sa len dá ale v duši sa za to ničím.“

„To je v poriadku Ginny, s tebou je všetko v poriadku.“ Šepkala jej do vlasov.

Stáli dobrých desať minút na chodbe. Ginny sa pomaly upokojila no Hermione vírili myšlienky hlavou ako nikdy predtým. Mala by jej povedať ako veľmi ju Harry miluje? Doteraz vždy, keď sa miešala do cudzích záležitostí tak to nedopadlo dobre a naozaj by nechcela, aby pokazila vzťah Harrymu a Ginny. Zrazu sa Ginny vymámila z Hermioninho objatia a poutierala si slzy do vyťahaných rukávov svetra od pani Weasleyovej. Usmiala sa na Hermionu.

„Som v pohode.“ Povedala a máchla vo vzduchu rukou akoby sa nič nestalo. „Som v poriadku. To bol len chvíľkový skrat. Všetko je v poriadku.“ Povedala a chytila Hermionu za ruku aby sa znova dali do chôdze.

„Nebuď hlúpa Hermiona. Vždy o mne hovoril ako o mladšej sestre. A navyše je taký odtiahnutý... Nie Hermiona, takto sa nespráva zamilovaný chlapec.“ Pokrútila hlavou keď dorazili do veľkej siene.

„Tak nemôže ti vyznať lásku, keď chodíš s Deanom.“ Povedala, keď sa usadili.

„Netáraj Hermiona.“ Zasmiala sa Ginny. „Ako môže netušiť čo cíti a čo nie...“

„Vieš Ginny, možno nemám také skúsenosti s opačným pohlavím ako ty...“ Ginny sa zamračila no Hermiona aj tak pokračovala, „ale zato už Harryho nejaký ten piatok poznám. Trúfam si povedať, že ho poznám lepšie ako Roňúšik. Harry sa veľmi dlho snažil presvedčiť samého seba, že to čo k tebe cíti je len bratská láska. Je z toho iste veľmi zmätený a bojí sa, že ty si už z neho vyrástla. Bojí sa, že by tým všetko pokazil. A bojí sa, že mu to Ron neodpustí.“

„Ron mu nemá čo odpúšťať. Nie je to jeho vec.“ Povedala jasne. „Harry ti niečo hovoril?“ spýtala sa s malou dušičkou.

„Ginny, v prvom rade si musíš vyriešiť svoje terajšie problémy. Potom sa to iste nejak vyrieši.“ Povedala Hermiona a po malej významnej pauze sa široko usmiala a žmurkla na Ginny. Tá sa usmiala ešte väčšmi no zrazu jej úsmev na perách zamrzol.

„Hermiona...“ povedala a potriasla s kamarátkinou rukou. „Hermiona, Malfoy k nám ide.“ Povedala no na nejakú reakciu bolo neskoro. Hermiona sa odvrátila od Ginny aby pohliadla na Malfoya stojaceho oproti nim v uličke medzi stolmi. Mal veľmi povýšenecky výraz. Ginny stisla Hermione ruku.

„Dámy.“ Zrazu povedal akoby na pozdrav, pohľadom prešiel z Ginny na Hermionu a povedal. „Dnešnú noc som si veľmi užil.“ Povedal a uklonil sa. Potom sa stočil na päte a odkráčal k svojmu stolu.

„Čo to malo znamenať?“ spýtala sa omráčene Ginny po chvíli ticha. Očividne sa spamätala rýchlejšie ako Hermiona lebo tá to ešte hodnú chvíľu rozdýchavala. „Počuješ? Čo to bolo? Čo to malo znamenať? Akú noc?“ pýtala sa Ginny trocha viac hlasnejšie akoby si to Hermiona priala.

„Ja fakt neviem, čo sa tomu debilovi honí hlavou.“ Nakoniec zo seba dostala a zadívala sa na Ginny.

„Podľa mňa ste spolu strávili noc plnú vášnivého sexu.“ Povedala Ginny a obe sa po chvíli náramne rozosmiali. „Vraj dámy... Od kedy prejavuje takéto zdvorilosti humusáčke a krvezrádkyni.“ Hovorila Ginny a ešte stále si utierala slzy z očí.

„Tak to fakt netuším.“ Povedala Hermiona s úsmevom na perách. Nenápadne sa zadívala smerom k slizolinskému stolu, kde hneď našla Malfoya. Sedel so založenými rukami a pozoroval ich so zvláštnym výrazom v tvári. To je ale blbec. Ešteže to znie tak nepravdepodobne, že to Ginny ani nerieši...

„Nemôžem spávať.“ Zaklamala Hermiona kamarátke. Za to by sa najradšej prefackala.

„To kvôli Ronovi?“ spýtala sa Ginny. „Hermiona on si to ani nezaslúži, aby si bola kvôli nemu tak smutná.“ Povedala a chytila ju súcitne za ruku.

„Ja viem.“ Prekvapila samú seba, ale na Rona skutočne v posledných dňoch moc nemyslela.

„Vieš Ginn, ja si nie som istá, či mi na tom ešte záleží.“ Nakoniec sa rozhodla, že sa svojej kamarátke zdôverí.

„Ako to myslíš? Hádam len nechceš aby ostal s tou kozou.“ Povedala Ginny prekvapene.

„To vážne nie... Ja len... Už som asi otupela vo svojich citoch k Ronovi.“ Hovorila a dívala sa svojej najlepšej kamarátke do očí. „Už naňho nemyslím tak ako predtým, ani sa tým tak nezžieram. A som rada!“ dodala.

„Chápem, aj keď som dúfala, že raz budeme sestry. Chápem, že na môjho brata čakať, kým dospeje a uvedomí si...“

„Nie Ginny, tak som to nemyslela. Ja neviem čo sa stalo, ale prezrela som. Nejde o to, že by som z toho bola už unavená... Zistila som... Uvedomila som si, že by to asi nefungovalo.“ Hovorila Hermiona pomaly skutočnosti, ktoré si práve uvedomila. „Nebola by som s ním šťastná.“ Dodala smutne.

„No teda.“ Povedala Ginny ohromene. „Chcela by som mať tvoj rozum Hermiona. To by som nemala žiadne problémy so vzťahmi. Vedela by som presne čo urobiť a ako sa zachovať.“ Riekla Ginny a potľapkala Hermionu rozhodne po ruke.

„Len to nie Ginny. Ver mi, som rovnako zmätená, ako všetky dievčatá. Povedala by som, že som ešte viac zmätená, vzhľadom na moje nulové skúsenosti.“ Usmiala sa na ňu. „Veď ja ani neviem, koho by som mala mať rada.“ Povedala frustrovane a podložila si bradu rukou. Vidličkou nesústredene prevaľovala kúsok párku na tanieri.

„Ale no tak Hermiona, keby sme vedeli do koho sa zamilovať, tak by sme prišli o všetky tieto radosti a starosti pri hľadaní svojej životnej lásky. Čo iné by sme potom robili?“ povedala Ginny žartovne a usmievala sa na svoju kamarátku.

„Ach Ginny, moja krásna Ginny. Mať tak tvoje odhodlanie... Ja som na tieto veci nikdy nebola. Tak som nejak ticho dúfala, že si ma nájde sám, ohromí ma svojou inteligenciou, zdvorilosťou, dobrotou a hlavne láskou.“

„Počkaj... Chceš mi povedať, že toto si predtým videla u môjho brata, keď ťa priťahoval?“

„Ginny, on nie je... Nie je stále taký, ako ho ty poznáš. Vie byť milý, láskavý a zdvorilý. To som mala na ňom rada. Je inteligentný, len niekedy sa to skrýva pod detinskosťou, tvrdohlavosťou a ješitnosťou.“

„Myslím, že ešte cítim. Ale nie tak ako predtým. Myslím, že je to len otázka času, kedy bude pre mňa už len omylom.“

„Tak nehovor. To nie je omyl, mala si ho rada kvôli niečomu. Ľudia sa menia, on sa zmenil tak ako aj ty. Život ide ďalej. Jeden chlap odišiel, príde ďalší. Napríklad Malfoy. Pozri ako ťa vyzlieka pohľadom.“ Povedala Ginny a pohodila rukou smerom k slizolinskému stolu. Keď sa jeho smerom Hermiona pozrela, Ginny sa veselo na svojom vtipe rozosmiala. Hermione zovreli kŕče žalúdok. Skutočne ich neustále uprene pozoroval. V jeho výraze videla to tradičné opovrhnutie. Bolo to neskutočné, ako sa vedel pretvarovať, bolo ťažké veriť mu a stále nevedela, či robí dobre. Najhoršie na tom bolo ale to, že kŕče, ktoré zvierali jej žalúdok nespôsobil jeho temný pohľad. Bola to myšlienka na to, ako blízko mohla byť Ginny pravde.

Pýcha a predsudky