Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania
do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich
fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil,
ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom
môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať
Sprievodcu Fan Fiction.
Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Hermiona, Draco, Harry, Ron, Ginny, Lavender, Parvati, Pansy...
Stručný dej: Hermiona je inteligentná a citlivá mladá čarodejnica špinavej krvi, Draco je síce inteligentný ale neznesiteľný, pyšný a plný predsudkov. Majú vôbec niečo títo dvaja ľudia spoločné? Je tomu určite tak? Nie je to Hermiona, ktorá je plná predsudkov?
Toto je príbeh o druhej šanci. Chopia sa jej hlavní hrdinovia?
Poviedka sa začína príchodom hlavnej hrdinky späť na Rokfort. Začína sa šiesty ročník a ona postupom času prichádza na to, že nič nie je také, ako si myslela.
Pozor: v poviedke sú veľmi často používané vulgarizmy a je tu prítomný sex
Hermiona sa na Harryho hnevala celý deň. Dokonca ho ani nepoľutovala, keď jej toho večera porozprával, ako sa mu u profesora Slughorna nezadarilo s vymáhaním jeho skutočnej spomienky.
„To máš za to, že počúvaš radšej Rona, ako mňa!“ povedala namosúrene, keď jej to Harry živo vykreslil. Profesora to muselo veľmi zneistiť a nahnevať, keď na Harryho takto zareagoval. Hermione bolo jasné, že tá spomienka musela byť veľmi dôležitá, keď ju Slughorn takto chránil, obzvlášť keď profesor Dumbledore o ňu tak veľmi stál. Harrymu však jej význam zrejme unikal. Inak by nezvolil tak hlúpy spôsob.
„Ale Hermiona...“ povedal Harry otrávene.
„Myslím to vážne... A stále sa na teba hnevám kvôli tomu bezoáru.“ Povedala, stočila sa na päte, pohodila svojou bujnou strapatou hrivou až to Harryho švaclo cez tvár a zmizla na schodoch do dievčenských komnát.
V komnate nikto nebol. Samozrejme. Lavender, ktorej už pár mesiacov nevedela prísť na meno, sa niekde muckala s Ronaldom a Parvati sa zas túlala po hrade so svojou dvojičkou z Bystrohlavu. Keď ju jej kamarátka vymenila za chlapca, už jej je aj sestra dobrá. Pomyslela si a pokrútila hlavou. Sadla si na posteľ a Krivolab sa jej automaticky rozprestrel po nohách. Neprítomne ho hladila, zatiaľ čo pozerala von oknom na pomaly padajúci sneh. Za veľkými, lenivo poletujúcimi vločkami sa rozprestierala čierno-čierna tma.
„Mraw...“ zapriadol kocúrik.
„Ja viem, Krivolabko. Ja viem.“ Povedala no neprestala hľadieť von oknom. Kocúr k nej zdvihol strapatú hlavu a obtrel sa jej o krk.
V tom si Hermiona uvedomila, že jej vo vrecku niečo vibruje. Stiahlo jej žalúdok. Nemohlo to byť nič iné ako... Siahla rukou do vrecka na nohaviciach a vytiahla striebornú mincu. Minca sa okamžite prestala triasť. Na rube bolo napísané:
O hodinu v mojej komnate
No jasne. Už bežím... Pomyslela si sarkasticky. To je celý Malfoy. Povýšenecky a majetnícky. Zovrela mincu v ruke a pomyslela si:
Nechce sa mi
Položila mincu na nočný stolík a ľahla si na posteľ. Založila si ruky za hlavou a sledovala strop postele. Krivolab popudene zamraučal zo zmeny polohy no potom si opäť našiel miesto Hermione na ruke. Skrútil sa jej pri tele a hlavičku si položil na jej rameno. Tak a teraz sa takto nehýb celú noc... odhadovala Krivolabove myšlienky. Pousmiala sa.
Zrazu sa minca na nočnom stolíku začala ticho trepotať. Hermiona nadvihla hlavu a voľnou rukou schmatla mincu.
Je to dôležité
Dôležité? Čo môže byť teraz také dôležité? Jedine to, čo ju trápi... Je chlapec na druhej strane tohto komunikačného spojenia klamár? To je dôležité... Od toho večera, ako jej Harry vyrozprával konverzáciu, ktorú započul medzi Malfoyom a Snapom, sa Malfoyovi vyhýbala. Snažila sa oddialiť chvíľu, kedy sa ho bude musieť znova spýtať tú istú otázku. Nechcela sa v ňom mýliť. Znamenalo by to len jedno a to, že ten človek totálne prepadol zlu. Ak by dokázal klamať celú tú dobu tak, že si to ani nevšimla, ani to v nej nevzbudilo podozrenie... Znamenalo by to, že ten človek to robí s chladnou hlavou, vypočítavo, aby dosiahol svojho. Nie. To sa jej nechce veriť, že by bol toho schopný. Jedna vec je trápiť spolužiakov okolo seba a baviť sa na tom. Druhá vec, keď to už človek prestane robiť pre zábavu a robí to z presvedčenia, lebo mu to príde normálne. Stravovala ju úzkosť, keď si na to pomyslela. Klamal jej? A ak jej klamal, klamal vo všetkom? Kŕče jej zovreli žalúdok, keď jej minca po tretí krát zavibrovala v ruke.
Prídeš?
Naliehal. Prečo tak nalieha? Hermionu začali napadať všelijaké scenáre. Je to pasca? Nastražil na ňu niečo?
„Mraw.“ Zapriadol Krivolab a postavil sa. Vyhupol sa na Hermionu a sadol si jej na hruď. Zahľadel sa na ňu prenikavým pohľadom. Hermiona sa na neho dívala, potom sa pozrela opäť na mincu v ruke a zas na Krivolaba.
„Myslíš, že mám ísť?“ spýtala sa kocúrika. Dokorán roztvoril papuľku, vyceril zuby a zívol si. Potom si začal oblizovať labu.
„To malo znamenať áno, či nie?“ spýtala sa ho keď si čistil srsť za uchom. Prestal a znova sa na ňu zahľadel.
„Mraw.“ Krátko zamraučal, zoskočil z nej na posteľ a potom na zem. Lenivým krokom zamieril k dverám komnaty. Tam zastavil a obzrel sa na Hermionu. Sadol si a čakal, kým sa postaví a pustí ho von. Keď ale otvorila, nešiel von, len tam sedel a pozeral na ňu.
Pochopila.
Hermiona potichu ako mačka našlapovala po chladivých kameňoch chodby. Plížila sa hradom, ani si nebola istá či robí dobre. Vážne to chcela spraviť? Harryho slová jej stále zneli v hlave. Je Malfoy predsa len smrťožrútom? Ona ale vždy vedela rozoznať, či si človek vymýšľa a klame. On ale znel tak presvedčivo...
Vkročila na chodbu na siedmom poschodí. Oči jej automaticky zamierili k prázdnej stene. Pravdepodobne tam už bude. Dala si na čas s rozhodovaním. Pomaly potichu prišla k stene jemne sa jej dotkla. Chladivý kameň ju studil na prstoch. Čaká ju pasca za touto stenou? Prečo tak naliehal? Začína byť paranoidná?
Odstúpila od steny, v ruke si pripravila prútik a trikrát sa prešla pred stenou s myšlienkou na Dracovu komnatu.
Z kameňa sa akoby razom vytesali tmavé masívne dvere. Položila voľnú ruku na kľučku a dvere otvorila.
V komnate bola tma, jediné svetlo sálalo od kozuba. Pomaly vošla dnu. Malfoy sedel na kraji posteli a hľadel do ohňa. Vyzeral celkom strašidelne, ako sa mu po tvári mihali tiene. Otočil sa k nej.
„Kde toľko trčíš!“ zvolal namosúrene. „Zavri dvere. Nechcem aby nás tu niekto našiel.“ Dodal panovačne.
Hermiona sa obzrela po slabo osvetlenej komnate. Kľudne by sa v tmavých kútoch mohli skrývať Crabbe s Goylom, aj keď tiene by mali čo robiť aby skryli ich objemné telá. Hermiona zažala modrý plamienok a poslala ho do fľaše na stole.
„Chceš prísť o oči?“ Spýtala sa len tak mimochodom. Malfoy zoskočil z postele a zamieril k Hermione. V ruke zvieral prútik. Hermiona stuhla.
„Nemôžem sa pohnúť ďalej.“ Povedal a nervózne si prehrabol vlasy. „Stále to skúšam a stále vykúzlim len hlúpy mrak!“ Hermiona sa sprudka nadýchla.
„Kvôli tomu si ma volal?“ spýtala sa neveriacky. „Teraz? To nemohlo počkať?“
„Samozrejme že nie. Nebudem čakať. Aj tak si sa mi začala vyhýbať. Prečo?“ spýtal sa bez okolkov.
Hermione prišlo jednanie na rovinu vhod a tak nabrala odvahu, ktorú zbierala od rozhovoru s Harrym.
„Poznáš sa osobne s Fenrirom Graybackom?“ spýtala sa a založila si ruky na hrudi. Malfoya očividne dokonale zaskočila.
„Nepovedal by som zrovna, že sa s ním poznám. Skôr otec, ten ho pozná.“ Povedal napokon, keď vstrebal svoje prekvapenie. „Nie je to zrovna známy, s ktorým by sa človek chválil... S akou zberbou sa otec stýka sa mňa nedotýka.“
„Nemyslím si.“ Povedala potichu Hermiona, keď sa jej v hlave vyjavil obraz Malfoya u Borgina a Burksa. Malfoy sa tam vyhrožoval práve Graybackom. A to, že sa ho ti nedotýka?
„Videl si ho niekedy naživo?“
„Toto je výsluch?“ spýtal sa s úškrnom na perách.
„Beriem to ako áno.“
„Grangerová prestaň stresovať! Samozrejme, že som ho videl na živo. Veď sa s mojim otcom poznajú. Nevieš si ani predstaviť, čo za zberba ho navštevuje.“ Povedal rozčúlene.
„Malfoy... Si smrťožrút?“ spýtala sa. Zamračil sa.
„Myslel som si, že mi veríš.“ Povedal tlmeným hlasom.
„Verila som. Ale dopočula som sa isté veci, ktoré mi nedajú spať.“
„Čo si sa dopočula? Kto ti čo povedal?“ bol stále kľudný. „Bol to Potter?“ Hermiona neodpovedala. „Samozrejme, že to bol on.“ Sykol.
„Harryho z toho vynechaj. Je v tom nevinne. Odpovedz mi prosím.“ Naliehala.
„Prečo tak zrazu? To som ti nič nedokázal?“ naliehavo hovoril a Hermione mala zrazu pocit, akoby mu na tom veľmi záležalo.
„Máš niečo dočinenia s Katie Bellovou?“ Malfoy zaskočene odstúpil. Hermiona pozorovala každý jeho sval na tvári. Ak jej klame, musí to spoznať.
„V živote by som jej nechcel ublížiť.“ Povedal zahľadený do jej očí. „Ak by sa mi to niekedy podarilo, tak nechtiac.“ Neústupne dodal. Hermiona si priala aby to nedodal. Katie totiž nebola cieľom, tým bol profesor Dumbledore. Katie bola len nehoda. Nechtiac.
„Vieš, že Katie nebola cieľom...“
„Už neviem, ako ti dokázať, že nestojím na strane zla!“ Stočil sa k nej chrbtom a vložil hlavu do rúk. Nahnevala ho? Zrazu zbadala, že robí nejaké pohyby rukami. Zovrela v ruke schovaný prútik.
Draco sa otočil späť k nej a vystrčil pred ňu svoju pravú ruku s vykasaným rukávom. Grangerová sa mu prekvapene dívala do očí. Potom sa pozrela jeho nepoškvrnenú aristokratickú pokožku a v očiach jej na malý okamih blysla úľava. Potom ale opäť stuhla.
„A druhá?“
Kurva.
No nie som kokot? Pomyslel si, keď si rozopínal gombičky na druhom rukáve. Čo teraz? Dával si načas. Čo teraz kurva? Nutne by potreboval, aby ich niečo prerušilo...
Vyhŕňal si rukáv, keď zrazu z ničoho nič nastal strašný treskot. Obaja sa preľakane strhli a otočili ku kozubu, odkiaľ ten lomoz prišiel.
Vďaka Merlinovi!!
Nebadane stiahol rukáv a podišiel ku kozubu. Zdvihol erb, ktorý ho pred malou chvíľou zachránil. Hermiona k nemu podišla. V rukách si prezeral svoj rodinný erb. Zeleno-čierny, s veľkým M v strede, lemovaný drakmi. Malfoyovci mali vždy zmysel pre pompéznosť. Škoda, že robil Lucius jeho rodu tak zlé meno.
Posledný krát sa zadíval na to M, na ktoré nevedel, či byť alebo nebyť hrdý a hodil erb do ohňa.
Grangerová pristúpila ešte bližšie a položila mu ruku na plece. Draco čakal, že ho znova vyzve aby jej ukázal svoju ľavú ruku. Miesto toho ho potiahla za ruku.
„Tak mi poď ukázať ten tvoj mrak.“ Usmiala sa a prešla sa späť ku kreslám. Oprela sa o chrbát jedného a založila si ruky na hrudi.
Draco si v duchu vydýchol a nasledoval ju. Postavil sa pred ňu a sústredil sa na šťastnú spomienku s matkou. Mávol prútikom a riekol...
„Expecto Patronum!“ cítil akoby tá šťastná energia prechádza skrz jeho ruky do prútika a ním trištila von. Zas sa ale sformovala len do bledého beztvarého mraku.
„Používaš stále, tú istú spomienku?“ spýtala sa ho. Prikývol. „Tak to bude tým. Tvoja spomienka je silná dosť na to, aby si vytvoril mrak či štít, nie však fyzického patronusa. Potrebuješ silnejšiu.“
„Neviem, či mám silnejšiu.“
„Tak spomínaj.“ Povedala s úsmevom a obišla kreslo aby sa posadila na gauč.
Prišiel zozadu k nej a šepol jej do ucha.
„Nechceš mi s nejakou novou pomôcť?“ povedal s úškrnom. Miesto odpovedi sa ale dočkal úderu vankúšom do tváre. Usmial sa, ľahko preskočil chrbát gauča a dopadol vedľa nej. Vyčerpane ale trocha pobavene sa naňho pozrela.
„No tak Grangerová. Neviem na čo tvoja zvrhlá duša myslí, ja som to myslel slušne samozrejme.“
„Ty si tak sprostý, Malfoy.“ Zasmiala sa a pokrútila hlavou.
„Ty tak zvrátená.“ Uškrnul sa na ňu. „Vieš ako sa hovorí... Goblinovi sa len o zlate sníva.“ Grangerová naňho neveriacky otvorila ústa. „No tak sa priznaj, Grangerová. Kedy si naposledy spala s niekým? Vidím to na tebe, aká si nadržaná. Úplne ma vyzliekaš očami.“
Pre Merlinove nohavice, už je to tu zasa.
„Malfoy! Vôbec ťa nevyzliekam!“ zapýrila sa. „Netáraj hlúposti a prestaň sa pýtať na také osobné veci.“ Odsadla si na koniec gauču a hodila po ňom druhý vankúš. „Nechápem, ako môžeš takto odbiehať od témy. Keby si sa držal spomienky, už dávno by si na nejakú natrafil.“
„Vôbec nemáš zmysel pre humor, Grangerová. Už chápem, prečo ťa Lasičiak vymenil za tu bloncku. Tá sa stále tak jebnuto smeje a nie je taká upjatá.“ Povedal a oprel sa. Zazrela po ňom.
„Nie som upjatá. A zmysel pre humor mám, len mi toto dvakrát vtipné nepríde.“
„Neruš ma. Rozmýšľam nad šťastnou spomienkou, keď ty mi nechceš dať. Tú spomienku som myslel.“ Dodal keď ho skosila pohľadom.
Sedeli tam v tichosti už hodnú chvíľu, keď Hermione začali klipkať oči. Chcela sa rozlúčiť a ísť si ľahnúť. No keď sa na Malfoya pozrela, vyzeral, že úpenlivo premýšľa. Nechcela ho rušiť a v skutočnosti ju veľmi zaujímalo, nad čím tak dlho rozmýšľa. Bol to pre neho skutočne taký problém, nájsť druhú šťastnú spomienku?
Oprela sa opäť o gauč a privrela oči.
Hermiona sa pomrvila v posteli. Spalo sa jej veľmi nepohodlne. Bola celá skrčená, Krivolab zaberal viac miesta ako normálne. Viac ako polovicu postele... chcela si vystrieť nohy, no nemohla. Rukou nahmatala kožúšok svojho kocúra, no miesto toho cítila pod prstami jemnú hodvábnu látku. Zašla pod ňu rukou a nahmatala teplé hladké telo. Nie srsť.
Prudko otvorila oči.
Chvíľu jej to zabral, kým jej došlo kde je. Bola stále v slabo osvetlenej Malfojovej komnate. Oheň v krbe už dávno vyhasol, jediné svetlo, ktoré ju osvetľovalo bolo z malého modrého vyhasínajúceho plamienka.
Pozrela sa pod seba a skoro sa jej zatočila hlava. Ešteže ležala. Alebo teda, kiežby neležala práve tu.
Modrý plamienok osvetľoval Malfoya, ktorý ležal spolu s ňou, či skôr pod ňou na nepohodlnom gauči. Na jeho jednej ruke ešte nedávno spočínala Hermiona hlava, druhou ju objímal. Vtedy si uvedomila, že ešte stále má svoju ruku na jeho holej hrejivej hrudi pod košeľou. Pomaly ju vytiahla. Zaprela sa, aby sa mohla zdvihnúť a vymámiť sa z jeho objatia.
Zamračil sa v spánku, neprítomne z nej ruku zložil a stočil sa k nej chrbtom. Opatrne sa postavila a potlačila nutkanie pozrieť sa na spiaceho aristokrata.
Potichu sa preplížila k dverám a vyšla na chodbu. Mohlo byť kľudne nad ránom, o čase nemala poňatie, jediné čo vedela, že na chodbách školy nemá čo robiť. Čo najtichšie a najopatrnejšie bežala na poschodie chrabromilskej klubovne. Zahla za roh a vrazila do vysokej postavy zahalenej v čiernom.
„Čo si myslíte, že vás oprávňuje túlať sa po chodbách v noci, slečna Grangerová?“ zmrazil ju známy despotický hlas profesora Snapa. Hermiona otvorila ústa, že skúsi niečo vymyslieť no profesor ju hneď zastavil. „Myslím, že toto presahuje už všetky hranice, čo si dovoľujú Chrabromilčania. Som zvedavý, ako sa vám bude páčiť, keď z vás spravím exemplárny prípad.“ Dodal a Hermionu akoby obliali ľadovou vodou. Došlo jej, že bude vyšetrovať, čo robila takto v noci vonku na chodbách. Čo ak prídu na to, že sa stretáva s Malfoyom? Hlavou jej prebehol jeho obraz, spiaci na gauči.
Zadívala sa na Snapa, ktorý sa jej díval priamo do očí. Zrazu zacítila malú ostrú bolesť, akoby ju niečo pichlo priamo vo vnútri jej mozgu. Snapeovi sa oči zúžené víťazným zadosťučinením roztvorili v pochopení. Hermione sa zazdalo, že vidí omráčenie v jeho očiach.
„Choďte!“ zrazu povedal. „Vypadnite, kým si to nerozmyslím!“ Hermiona naňho nechápavo hľadela. „No tak choďte, dievčisko hlúpe! A nenechajte sa chytiť!“ povedal, spražil ju pohľadom a pred očami jej zavial len jeho plášť, už ho nebolo
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov. Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
Dodnes smútite, že vám na 11. narodeniny sova nepriniesla vytúžený list do Rokfortu? Tak už nemusíte! Už čoskoro sa totižto vybrané slovenské centrá kultúry ako mávnutím prútika zmenia na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku. Mladí divadelníci Katarína Gurová, Kristóf Melecsky a Peter Pavlík, na čele s režisérom Pavlom Viechom, budú v jedinečnom predstavení žonglovať ikonickými postavami všetkých siedmich kníh, aby nám dokázali, že fantázii sa medze nekladú. Aj keby sa možno mali.
Celú tl...