Kapitola:
Pridaná: 8.6.2019, 20:06:35
Čítaná: 277×
Hodnotenie: (počet hlasov: 1)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Harry, Ron, Malfoy, Hermiona, Snape, Dumbledore, Hagrid....
Stručný dej: Harry sa po udalostiach, ktoré si prežil prvé mesiace na Rokforte snaží so všetkým vyrovnať a zabudnúť na to. Veľmi rýchlo však zistí, že ho čaká ďalšia hrozba, ktorej však tentoraz nebude môcť uniknúť...

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Návrat do Rokfortu 2 » Koniec prázdnin 3 » Oslava úmrtín 4 » Knižnica 5 » Hermiona a Zloduch 6 » Nočný výlet 7 » Kniha 8 » Bitka 9 » Spomienka 10 » Písomka 11 » U Hagrida 12 » Myrtla, Zloduch a priatelia 13 » Temná história Rokfortu 14 » Kabinet 15 » Večera 16 » Sen 17 » Nemocničné krídlo 18 » Veštba 19 » Hlas 20 » Ron a elixír 21 » Smrť 22 » Tajomná komnata 23 » Vysvetlenia 24 » Koniec

Ach bože. Ako sa má teraz z toho vyzuť? Prekliaty barón!

„Draco, počuj, nie je to tak, ako si myslíš. Ja som Pansy nechcel ublížiť. Chcel som iba...“

„Čo, urobiť si z nej srandu? Nevinne si z nej vystreliť?“

„Áno,“ chytil sa toho Harry, „len nevinný žart. Záhradní škriatkovia nie sú nijako nebezpeční, len to môže byť Pansy trochu nepríjemné. Škriatkovia nemôžu byť nebezpeční, inak by ich tu na škole nebolo tak veľa. Nehnevaj sa, Draco, ale si na tú svoju Pansy príliš precitliivelý.“

Draco na Harryho neprestával civieť: „Harry, počúvaš sa vôbec? Hovoríš úplné nezmysly! Kde si kedy koho videl urobiť takú hlúposť?“

„Sám vieš, Draco, že som spravil už aj horšie veci. Toto bol iba nepodarený vtip, tak to nerieš.“

Draco pokrútil hlavou a utekal za Pansy do hradu: „Nenechám to tak, Harry. Narobil si si problémy.“

Harry sa otočil a pokračoval v ceste na ihrisko: „Toto si pokašľal, barón. Povedz mi, prečo si sa zas nedokázal udržať na uzde?“

„Lebo mi tí dvaja prídu totálne nechutní. A nehnevaj sa na mňa, Potter, ale byť v tvojom tele je pre mňa častokrát obrovská nuda. A to, že niekedy nad tebou prevezmem kontrolu, je pre mňa...oslobodzujúce.“

Harry otvoril bránu a prešiel ihriskom k už zoradeným študentom pri metlách.

„Uvedomuješ si ale, že takto to nebude navždy, však? Si si vedomý toho, že raz nájdem spôsob, ako sa ťa zbaviť.“

„Len aby, Potter, len aby...“

Harryho dnešná posledná hodina, obrana proti čiernej mágií, sa práve skončila. Profesor Lupin im po zazvonení nezabudol pripomenúť, že na ďalšej hodine ich čaká test, tak nech sa naň poriadne pripravia.

Harry kývol profesorovi, prehodil si tašku cez plece a vybehol z učebne. Až teraz si uvedomil, ako veľmi vyhladol. Prakticky od obeda nič nejedol a hoci mu stále behal po pamäti incident s Dracom, túžba po večeri odsunula všetky tieto nepríjemné myšlienky na vedľajšiu koľaj. Až dovtedy, kým nedošiel k pohyblivým schodom.

„Viem, že si mi ju vzal! Prestaň klamať, Dean!“

Harry stál v chodbe, no podišiel bližšie a prizeral sa situácií na schodoch. Ron sa snažil zbiť Deana, ten bol však vyšší a Ronove údery stíhal blokovať rýchlo a efektívne.

„Ron, prestaň! Viem, že ti na tej knihe veľmi záleží, ale...“

„Tak kde si mi ju schoval?!“

„Ron, prisahám ti, že neviem, kde tá kniha je!“

Harry sa, pochopiteľne, odmietal priznať. Namiesto toho skočil za brnenie a opatrne ich pozoroval. Samého ho veľmi zaujímalo, ako sa to celé vyvinie.

Ako sa tam tí dvaja naťahovali, ocitli sa na samom kraji schodiska. Za nimi bol len prázdny priestor, schody boli otočené opačným smerom. Bolo len otázkou času, kedy jeden z nich spadne.

„Daj mi pokoj, Ron! Ak ti tá kniha zmizla, obráť sa o pomoc na profesorku McGonagallovú.“

„Áno a poviem jej, že môj bývalý kamoš je odporný zlodej a klamár!“

A vtedy sa to stalo. Namosúrený Ron, červený od zlosti, surovo sotil Deana a ten začal padať do prázdna. Harry si stihol všimnúť jeho šokovaný výraz a ako roztiahol ruky. To už mu nedalo a pribehol k Ronovi.

„Ahoj. Čo sa to tu deje?“

Ron však na Harryho otázku neodpovedal. Šokovane zízal dolu na bezvedomého Deana. Až teraz si plne začínal uvedomovať, čo to spravil. Obrátil sa ku schodom a začal schádzať dolu. Harry ho nasledoval.

„Dean?“ zvolal naňho ryšavec. „Dean, preber sa, no tak! Si v poriadku?“

Dean pomaly otvoril oči a opatrne sa pokúšal posadiť. Harry si všimol, že si rukou pridržiava rebrá. Preto sa iba oprel o stenu.

„Asi...asi áno, som. Ale bolí ma...tu...“ Pritlačil si na rebrá. „Chcem ísť do nemocničného krídla.“

Harry a Ron na seba pozreli a prikývli. Obaja si prehodili Deanove ruky cez seba a spoločne krivkali do nemocnice.

„Ďalej,“ ozvala sa madam Pomfreyová, keď Ron zaklopal na dvere. Keď ich zdravotníčka zbadala, položila knihu a okamžite im pribehla na pomoc: „Pri Merlinovej brade, čo sa tomu chúďatku stalo?“

Ron sa ostýchavo pustil do vysvetľovania. S každým ďalším slovom naňho madam Pomfreyová gánila horšie a horšie. Medzitým ošetrovala Deana.

„Preboha, chalani, ste normálni?! Je mi ľúto, pán Weasley, no budem to musieť nahlásiť profesorke McGonagallovej. Mladý muž, držte si obväz.“

Vybehla z nemocničného krídla a Harryho, Rona a Deana nechala osamote. Všetci sa zahanbene dívali hocikam, len nie navzájom do očí.

„Mrzí ma to, Dean, fakticky,“ prerušil trápne ticho Ron. „Nemal som ťa obviniť len tak, bez dôkazov. A už vôbec som sa nemal s tebou biť. Ale na tej knihe mi veľmi záleží a musím zistiť, kde je.“

„A prečo ti na nej vlastne tak záleží? Čo je v tej knihe také dôležité? Je to nejaké rodinné dedičstvo?“

Harry bol zvedavý na Ronovu odpoveď. Je azda Ronov zosnulý otec ten Polovičný princ?

Ron chvíľu váhal, no potom sa rozhodol odpovedať: „Nie tak celkom. Ide o to, že...“

Jeho slová však prerušil príchod madam Pomfreyovej a profesorky McGonagallovej. Tá ustráchane pribehla k Deanovi.

„Bože môj, pán Thomas, ako sa cítite?“

Ten ju rýchlo uistil, že je mu fajn. Profesorka sa teda obrátila k Ronovi: „Mrzí ma to, pán Weasley, no budete musieť ísť spolu so mnou za profesorom Dumbledorom.“ Vychádzali spolu z krídla, keď profesorka zastala a otočila sa smerom k Harrymu: „Potter, vy ste boli u toho tiež?“

Harry mykol plecami: „Áno i nie.“

„Tak poďte spolu s nami.“

Harry si bez okolkov vzdychol, no profesorku poslúchol.

„Heh, bude sranda.“

A baróna ako vždy ignoroval.

„Citrónová zmrzlina!“

Harry, Ron a profesorka McGonagallová stúpali k dverám riaditeľovej pracovne. Učiteľka transfigurácie zaklopala a bez čakania na povolenie vstúpila.

Harry sa tu poobzeral. Na jeho veľké prekvapenie tu boli okrem riaditeľa aj profesor Snape a pri strope sa vznášal duch Zloduch.

„Čo potrebujete, Minerva?“

Harry si opäť vypočul celý príbeh a keď skončila profesorka s rozprávaním, Dumbledorove oči sa upreli na Harryho.

„A ty, Harry, si tam bol len ako svedok, pravda?“

Prikývol.

„Prekvapujúce.“

Snapovu poznámku ignoroval.

Dumbledore vstal od stola: „No nič. Je mi ľúto, pán Weasley, no Chrabromilu musím strhnúť štyridsať bodov. Taktiež budem musieť poslať sovu vašej mame domov.“

Ron zamumlal, že ho to mrzí.

„Myslím si, že si sa poučil a viac sa takéto incidenty nebudú opakovať. A neboj sa, pani profesorka ti pomôže nájsť tvoju knihu. To je všetko, môžete ísť. Harry, ty ešte, prosím, zostaň.“

Harry nevedel zakryť prekvapenie. Keď profesorka s Ronom odišli, Dumbledore spustil: „Bol za mnou Draco Malfoy a povedal mi o tvojom kanadskom žartíku na slečne Parkinsonovej. Je mi ľúto, no aj Slizolinu musím strhnúť body. Slizolin vďaka tebe stratí dvadsať bodov. Môžeš ísť.“

Harry sa rozlúčil a zabuchol za sebou dvere.

„Hrozné, čo sa tu v poslednom čase deje.“

Riaditeľ sa vrátil do kresla. „Najprv ten strašný nápis, skamenenia, teraz toto a ešte sa aj ten Krvavý barón stratil...“

„Veru, pán riaditeľ, veru.“

Duch Zloduch zlietol nižšie.

„Zloduch,“ pokračoval riaditeľ. „Informujte ostatných duchov, nech po ňom začnú pátrať. Musí byť niekde tu, jeho duša je spätá s hradom, nemohol opustiť Rokfort.“

Zloduch prikývol a vyletel z kabinetu.

„Pán riaditeľ,“ prerušil ticho Snape, „myslím, že viem, čo za knihu pán Weasley stratil.“

Stovky kilometrov ďalej, v dedinke Little Hangelton sa v honosnom starom dome na poschodí svietilo. Svetlo vychádzalo z kozuba, no bolo mierne tienené kreslom oproti, v ktorom sedel vysoký, plešatý muž. Z prstov si spravil striešku a rozmýšľal. Rozmýšľal už dlhší čas, no stále rovnako intenzívne. Už dlhší čas sa mu v hlave rodil plán, no nevedel, či je dostatočne silný a schopný na to ho aj uskutočniť.

Z premýšľania ho vytrhli blížiace sa kroky.

„P-pán môj?“

Muž v kresle si vzdychol: „Áno, Yaxley?“

Yaxley si odkašľal: „Ak chcete, príďte dolu k nám. Plán je pripravený.“

Ani neodtrhol oči od ohňa: „Dobre, Yaxley, hneď som tam. Len ma ešte chvíľu nechaj...“

Yaxley muža už dobre poznal, vedel, že to znamená, že má okamžite vypadnúť. Netrebalo mu hovoriť dvakrát.

Muž vstal a zadíval sa z okna na cintorín. Nech sa cítil akokoľvek, na hadej tvári sa mu aj tak usadil slabý úsmev. Ak všetko pôjde naďalej tak dobre, ako má, už onedlho bude Harry Potter mŕtvy a on, lord Voldemort, ho príde zabiť rovno do čarodejníckej školy.

[ » na začiatok « ]