Fan Fiction

Kapitola:
Pridaná: 10.3.2019, 19:54:31
Čítaná: 175×
Hodnotenie:

(počet hlasov: 3)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Hermiona, Draco, Harry, Ron, Ginny, Lavender, Parvati, Pansy...
Stručný dej: Hermiona je inteligentná a citlivá mladá čarodejnica špinavej krvi, Draco je síce inteligentný ale neznesiteľný, pyšný a plný predsudkov. Majú vôbec niečo títo dvaja ľudia spoločné? Je tomu určite tak? Nie je to Hermiona, ktorá je plná predsudkov? Toto je príbeh o druhej šanci. Chopia sa jej hlavní hrdinovia? Poviedka sa začína príchodom hlavnej hrdinky späť na Rokfort. Začína sa šiesty ročník a ona postupom času prichádza na to, že nič nie je také, ako si myslela. Pozor: v poviedke sú veľmi často používané vulgarizmy a je tu prítomný sex

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola:

Dni sa míňali a do prvého metlobalového zápasu - Chrabromil vz Slizolin - ostávali bez mála dva týždne. Od kedy Hermiona pozvala Rona na Vianočný večierok, Ron akoby nabral sebavedomie. Bol k nej veľmi zdvorilý, otváral jej dvere, nosil jej tašku a ukradomky sa na ňu díval. Keď sa im stretli oči Hermiona sa naňho vždy žiarivo usmiala a on sa na to zapýril no úsmev opätoval. Hermione sa Ron páčil už od prvej triedy ale jej rozum ho vždy radil k Harrymu, ako jej dvoch najlepších priateľov. Často samú seba presviedčala, že je to len pobláznenie. Och dievča, radšej budeš mať dobrého priateľa, ako frajera, s ktorým ak sa pohádaš, skončí vaše priateľstvo. Stále si to opakovala v hlave a rozum jej dával za pravdu. No srdce... Srdce malo vlastnú cestu. Potriasla hlavou aby odohnala z tváre zasnený pohľad, keď jedno ráno sedeli na raňajkách.

„Harry, už si prišiel na to, čo budeš robiť ak sa Katie nestihne do zápasu vrátiť?“ povedala Hermiona aby upútala Harryho pozornosť, ktorý podobným spôsobom hľadel na vodopád ryšavo-červených vlasov s odleskami zlatistej. Harry sa rýchlo prebral akoby bol pristihnutý pri niečom nekalom.

„Budem musieť vybrať nového triafača.“ Povedal nešťastne. „Ďalší konkurz už nezvládnem. Viem, za kým by som mal ísť no neviem, či sa mi chce.“ Povedal veľavravne Harry a Hermiona hneď pochopila.

„Za Deanom.“ Povedal Harry a Ron naň nechápavo pozrel. „Viem, že nie si rád, keď sa s ním Ginny bozkáva. To preto.“ Povedal Harry rýchlo na vysvetlenie ale Hermiona mu neuverila ani slovo. Ronovi to očividne stačilo a potriasol hlavou na znak, že chápe.

„Mal by si to spraviť asi čo najskôr. Za necelé dva týždne je zápas. Katie by sa už nestihla dostať do formy aj keby dnes prišla.“ Povedal múdro Ron a odhryzol si z klobásy.

Hermiona bola skutočne rada, že sa Ginny podarilo na Harryho zabudnúť a konečne začala žiť ale vo vnútri dúfala, že sa s Deanom rozídu a Harry to konečne vezme do vlastných rúk.

Po hodine transfigurácie Harry oznámil kamarátom, že ide pozvať Deana na post triafača. Ron s Hermionou si teda pobalili veci a spolu s ostatnými spolužiakmi odchádzali z učebne. Hermiona sa ešte raz pozrela na svoj výtvor, žiarivo žlté kanáriky poletujúce po celej učebni a v tom si všimla, že na ňu niekto zazerá. Bola to Lavender. Ron si to všimol tiež ale nebral na to veľký zreteľ. Potiahol Hermionu za tašku a vybral jej ju z rúk. Tá sa naňho usmiala a prestala si Lavender všímať.

„Neviem. Od Jedného dňa sa so mnou zrazu prestala baviť. Sme presne tam, kde sme boli po minulé roky. Parvati mi povedala, nech si z toho nič nerobím, vraj ju to prejde.“ Povedala a cítila sa previnilo. Presne vedela, od ktorého okamihu sa s ňou prestala Lavender baviť. Bol to ten večer, kedy zazrela ako Ron drží Hermionu za ruku. Cítila sa skleslo, Lavender si to zle vysvetlila.

„Zabudol som si rozpísanú esej na Elixíry v izbe.“ Povedal Ron a dramaticky sa chytil za hlavu.

„Nehovor mi, že ti to až tak vadí.“ Zasmiala sa na jeho reakcii Hermiona.

„Vôbec mi to nevadí.“ Uchechtol sa Ron. „Ale keďže som chcel ísť s tebou do knižnice a dopísať ju, budem ju potrebovať.“ Zatváril sa kyslo.

„No tak utekaj, stretneme sa tam.“ Povedala s úsmevom Hermiona a zobrala Ronovi svoju tašku. Ten sa na ňu usmial a dal sa do behu smerom k Chrabromilským komnatám. Ach Merlin, ten jeho úsmev. Stále ju udivovalo, aký vie byť Ron pozorný. Dokonca sa jej ráno sám od seba spýtal, či má v pláne ísť po škole do knižnice. Hermiona s dobrou náladou dorazila do knižnice a na voľnom stole si zložila tašku. Obsadila aj ďalšie dve stoličky. Predpokladala, že Harry za nimi dorazí aby im porozprával ako to dopadlo s Deanom. Vytiahla si knihy a pergameny a začala sa prechádzať pomedzi regály s knihami aby našla Najkrutejšie jedy a ich protijedy. Zašla až úplne do zadných odľahlých častí knižnice kde sa nachádzalo oddelenie s elixírmi pre pokročilých. Ako vyšla spoza rohu, pri polici so starými knihami elixírov stála vysoká blonďavá postava. Hermionu to prudko zastavilo, žalúdok jej spravil salto ale tým nepríjemným spôsobom, nie ako pri Ronovi. Knihu ale potrebovala tak vstúpila do úzkej chodbičky medzi dvoma dlhými policami. Bohužiaľ stál práve pri knihe, ktorú chcela no bol otočený chrbtom. Hermionu napadlo, že keď bude tichá a rýchla môže to zvládnuť bez konfrontácie. Opatrne, potichu sa rukou natiahla po knihu, ktorá bola blízko jeho hlavy.

„Daj mi pokoj Pansy! Nemám na teba nála...“ prudko sa Malfoy otočil a zaskočenie sa objavilo v jeho očiach. Hermiona nestála ani pol metra od neho s rukou natiahnutou pri jeho hlave.

„Kniha. Chcem tú knihu.“ Povedala rýchlo, rovnako udivene, akoby nečakala, že sa to mohlo takto zvrtnúť. Malfoy sa uškrnul.

„Jasné humusáčka. Knihu chceš.“ Povedal pobavene a založil si ruky na hrudi. Neodstúpil od nej ani o krok, priam sa v tej situácii vyžíval. Hermiona mala chuť vraziť mu jednu, ak sa bude ešte chvíľu takto škeriť. „Čo ťa nedokážu Zjazvenec s Lasičiakom uspokojiť, keď sa takto za mnou zakrádaš? Ale máš smolu. Na takú špinavú humusáčku by som ruky nepoložil.“ Povedal uštipačne. Hermiona cítila ako sa jej krv hromadí v lícach.

„Moc si namýšľaš, fretka.“ Povedala a konečne stiahla ruku aj s knihou. Malfoy už otváral ústa, že niečo odpovie keď v tom zrazu...

„Hermiona, si tu?“ vyšiel spoza rohu Ron. Hermiona sa prudko otočila a zazrela na Ronovej tvári zvláštny výraz. Bola to žiarlivosť či zlosť, že tam vidí Malfoya? Obzrela sa hneď naspäť a zistila, že Malfoy už dávno nestojí tak blízko nej ale dobré dva metre od nej a po jeho posmešnom výraze nie je ani stopy. Miesto toho sa tváril opäť nadradene ako vždy.

„Áno, je tu Lasičiak. Odveď si tú smradľavú humusáčku, nechcem dýchať vzduch čo ona.“ Povedal protivne Malfoyovským hlasom a Hermiona mala chuť mu opäť vraziť. Miesto toho sa zvrtla a schytila Rona za rameno aby sa za ním nerozbehol.

„Poď Ron, už je smiešny ako sa opakuje.“ Povedala a ťahala Rona preč. Keď sa posledný krát pozrela za Malfoym, stál opäť otočený chrbtom, opretý o policu s knihami.

Mala čo robiť, aby Rona odtiahla k stolu. Prišlo jej rozkošné ako sa rozhorčoval nad urážlivými slovami Malfoya na jej adresu. To sa jej vždy na ňom páčilo, ako to nechcel nechať len tak. Väčšinou ho vždy zastavila ale tú snahu si veľmi cenila.

S Harrym mala pravdu. Po pätnástich minútach sa ukázal vo dverách knižnice. Po ďalších pätnástich minútach Hermiona pochopila, že je zbytočné sa snažiť spraviť úlohy do školy.

„Dobre, chlapci. Chápem.“ Povedala a zaklapla knihu. „Poďme.“ Povedala a Ron s Harrym sa prudko zdvihli zo stoličiek akoby len na to čakali.

Hermiona si knihu Najkrutejšie jedy požičala. Radšej by sa dobrovoľne postavila k Zúrivej vŕbe, ako sa ísť presvedčiť, či Malfoy ešte stále oxiduje pri regáli s knihami elixírov, aby ju mohla vrátiť na miesto.

Vyšli z knižnice a Harry pokračoval v rozprave o tom ako Dean s radosťou súhlasil, že bude tretí triafač a ako na neho Seamus zazeral, keď to počul. Och, chudák Harry, asi nemôže prejsť jediný školský rok bez toho aby ho tu ľudia neodsudzovali.

„A potom povedal, že to ide hneď povedať Ginny.“ Povedal a zatváril sa kyslo.

„Netráp sa s tým kamoško, kým sa Katie nevráti, nejak to proste prehltnem a potom ho môžeš zasa vyhodiť.“ Povedal povzbudivo Ron a potľapkal Harryho po pleci. Hermiona ale vedela, že to Harrymu určite náladu nezdvihlo, keďže to nebol pravý dôvod, prečo ho to tak štvalo. Očividne ani sám Harry ešte presne netušil, prečo ho to hnevá. Hermiona sa ukradomky usmiala a nasledovala chlapcov do Chrabromilskej klubovne.

Draco sa po tom, ako stretol humusáčku v knižnici, nemohol sústrediť na to, prečo tam vôbec zašiel. Myslel si, že by snáď nejaký dobre uvarený jed mohol jeho situáciu vyriešiť. A ak ten jed Dumbledore odhalí, tak si on sám trocha logne. Aspoň ušetrí prácu Temnému pánovi a ten by potom nemusel svoju zlosť vybíjať na jeho rodičoch. No od vtedy ako sa otočil a ona stála za ním sa mu začali vynárať myšlienky, ktoré kedysi zahnal do samého rohu svojej mysle a zaprisahal sa, že tam aj ostanú. Boli tak blízko seba ako na večierku, znova zacítil tú sprostú dobre voňajúcu škoricu. Dokonca mala tú sponu vo vlasoch, v jej hnusných, hnedých, nepoddajných vlasoch. A jej hnusná tvár, odporne biela pokožka, ktorej sa na malý okamih túžil dotknúť, bola tak blízko.

Pojebaná humusáčka, veď je to odpad spoločnosti... No jemu sa páči, ako sa navzájom urážajú. Nie, to nie je pravda, je to len klam. Odporná humusáčka. Humusáčka! Rázne si Draco pripomenul. Všimol si, že ruku už má v poriadku. Veď je to aj doba čo sa naposledy pozrel jej smerom. V hlave sa mu zasa vynoril jej obraz, ako sedí na parapete okna a díva sa von, v horčicovo-žltých šatách. Ako ju schytil a začal zúrivo bozkávať, ako sa snažila z jeho zovretia neúspešne dostať. Ako z nej chcel tie šaty strhnúť a spraviť jej to odzadu, až by prosila nech prestane.

V tom vložil knihu naspäť do regálu a vyšiel z chodby. Rýchlo prešiel knižnicou, keď zazrel čiernovlasú Slizolinčanku, schmatol ju za ruku a vytiahol ju z knižnice na chodbu.

„Drž hubu!“ okríkol ju, našiel najbližšiu kuticu na metly a vsotil ju dnu. Nebola väčšia ako meter a o nič širšia. Kúzlom ich zamkol.

„Povedal som, drž hubu!“ nahnevane ju stočil k sebe chrbtom, prehol ju v chrbte a pritlačil k stene. Rozopol si rozparok, vytiahol svoj úd a vyhrnul jej sukňu. S nohavičkami sa neobťažoval, len ich odtiahol na bok a vnikol do nej. Ona zastonala a chytila sa rukami studenej steny.

„Mlč už!“ skríkol na ňu, schytil ju za vlasy a potiahol. Ona sa ešte viac prehla v chrbte a Draco prirážal prudkejšie a prudkejšie. Pojebaná humusáčka.

Keď skončil, odstúpil od nej a konečne sa trocha ukľudnil. Pansy sa naňho otočila s ukrivdeným výrazom v tvári. Sukňu si stiahla a ustúpila od neho až sa a oprela o stenu. Ruky si prekrížila v obrannom geste na hrudi. Draco sa na u zadíval.

„Prepáč Pans.“ Povedal potichu, ohromene sám nad sebou, čo to do neho vošlo a z kutice utiekol.

Utekal hradom, utekal pred vlastnými myšlienkami, utekal pred vlastnými výčitkami. Zastavil sa až pri chlapčenských toaletách na druhom poschodí. Vošiel do nich a zistil, že je tam sám. Vložil hlavu do rúk. Čo sa to kurva s ním deje? Čo to spravil? Opäť si ho našla zúrivosť a päsťou udrel do dverí jednej kabínky. Zlosť ho neopúšťala, preto udrel znova a znova až kým nespravil vo dverách dieru.

Hánky na ruke mu krvácali no bolesť necítil. Otočil sa k umývadlu a naplno pustil studenú vodu. Vložil ruky pod prúd, do dlaní nabral vodu a opláchol si tvár. Zadíval sa na svoj odraz do zrkadla.

Celú dobu, keď bol s Pansy v tej kutici, predstavoval si, ako miesto ebenovo-čiernych vlasov má brčkavé, hnedé.

Udrel päsťou do zrkadla a to sa okamžite roztrieštilo na márne kúsky. Už sa viac na seba nemohol dívať. Hnusil sa sám sebe. Za to čo spravil Pansy aj za to, že si pri tom predstavoval humusáčku.

Bola to jej vina. To si ešte odnesie. Za toto ju bude ešte viac nenávidieť. Tichý hlások v hlave mu šepkal, že by mal za to nenávidieť seba a nie humusáčku. Ona nič nespravila. Ona bohužiaľ nič nespravila.

Harry Hermione spomínal, že predpokladá nespokojnosť chrabromilčanov z jeho rozhodnutia vymenovať nového triafača bez konkurzu. Mal pravdu. Hneď ako dorazili do klubovne stretli sa s nesúhlasným šomraním. Niekoľký chlapci sa prišli Harrymu otvorene sťažovať.

„Harry, netráp sa tým. Vyhráte zápas a všetky krivdy, ktoré majú voči tebe, budú zabudnuté.“ Povedala Hermiona utešujúco.

„Ja viem Hermiona, neboj sa. Naozaj sa tým netrápim. Každý rok ma kvôli niečomu odsudzovali. Toto je v podstate to najmenšie, za čo ma nenávidia.“ Usmial sa Harry na Hermionu a položil jej ruku na rameno. „Dnes má s nami Dean prvý krát tréning. Mali by sme sa už zberať, Ron.“ Povedal napokon a opustili Hermionu.

Hermiona ten večer stihla dorobiť esej na hodinu Elixírov a začať s domácou úlohou na Transfiguráciu. Keď sa večer vrátil celý tím do klubovne, došlo jej, že asi nešlo všetko ako po masle. Ginny s Deanom držiaci sa za ruku vošli ako prvý, za nimi Demelza s Peaksom a druhým odrážačom, ktorého nepoznala. Nemali dvakrát dobrú náladu. Triafači prešli okolo Hermiony, sediacej v kresle a ona začula ako niekoho ohovárali. Potom vošiel Harry s Ronom. Harry vyzeral dosť unavený a Ron rozmrzelý. Sadli si k Hermione.

„Vyčerpávajúci ale dobrý. Zlepšujú sa každým dňom. Som veľmi spokojný.“ Povedal Harry úprimne. Hermiona sa usmiala a pozrela sa na Rona.

„O mne nehovoril.“ Povedal mrzuto. „Ja som hral ako vrece trpaslíkov.“ Povedal, zdvihol sa o odišiel do izby. Hermiona sa za nim smutne dívala.

„Nie je to pravda, nehral až tak zle. Ale poznáš ho. Je veľmi nevyrovnaný hráč. Ovplyvňuje ho stres a zápas sa blíži. Je to len a len tým. Dnes omylom rozbil nos Demelze. Ostatní sú naňho kvôli tomu nazúrení. Moc mi nepomáhajú aj keď viem, že tam mám byť pre všetkých a nie len pre neho.“ Povedal unavene Harry a vložil hlavu do rúk. Hermiona ho pohladila vo vlasoch.

„Harry, ty si úžasný kapitán. Nemohli mať lepšieho. Metlobalom žiješ a kapitánstvo máš v krvi. Som presvedčená o tom, že to zvládneš.“

„Hermiona, ja neviem. Čo ak prehráme? Tak veľmi sa snažia, tak tvrdo trénujú. Bude to moja chyba ak nezdvihnem Ronove sebavedomie a kvôli tomu prehráme.“

„Harry, nezmysel! Vy neprehráte. Máme najlepší tým z fakúlt.“ Hermione dochádzali argumenty a nevedela si už rady ako ho uistiť. „Poď, pôjdeme spať. Nemysli už na to. Vyspi sa poriadne.“ Povedala nakoniec a zdvihla ho z kresla. Vyšli po schodoch a pri dverách sa rozlúčili.

Ďalšie dni prebiehali bohužiaľ podobne. Vždy po tréningu sa vrátil tím rozladený a za nimi Harry s nešťastným Ronom. Hermiona sa s Harrym neustále snažili zlepšiť Ronovi náladu, no ako prišla reč na metlobal, Ron akoby ohluchol, zvesil ramená a nevnímal svet.

Posledný tréning sa muselo stať niečo zlé. Demelza s odrážačmi sa vrátili v dobrej nálade. Dean prišiel asi o dvadsať minút neskôr a po ňom dobehla uplakaná Ginny, ktorá si nestíhala utierať slzy. Hermiona ju chcela zastaviť ale Ginny popri nej prebehla a vybehla po schodoch do svojej izby. Najprv Hermionu napadlo, že sa možno s Deanom povadili. Keď za ním ale šla, zmienil sa len o tom ako ich Harry a Ron pristihli bozkávať sa. Vtedy do klubovne vošli Harry s Ronom. Hermiona sa potešila, že ich vidí. Podišla k nim no keď ju Ron uvidel, otočil sa od nej a vybehol po schodoch do izby. Hermiona sa šokovane dívala za Ronom. Potom sa s nechápavým výrazom otočila k Harrymu.

„To ho prejde, idem si ľahnúť Hermi. Dobrú.“ Povedal omráčene Harry a tiež ju obišiel.

Hermiona si sadla do kresla a ešte veľmi dlho spracúvala, čo sa práve stalo. Harryho reakciu vedela pochopiť. Načapal Ginny s Deanom ako sa bozkávajú. Pravdepodobne bol z toho skľúčený. Ale Ron? Prečo ju obišiel? Veď ona za nič nemohla.

„No vieš on... bol veľmi hladný. Povedal, že nám chytí miesta.“ Povedal Harry a škrabal sa vo vlasoch. Vyšli teda z klubovne a zamierili na raňajky do Veľkej siene. Keď prišli, Ron tam sedel a prevaľoval párky po tanieri. Nevyzeral, že by mal veľký hlad.

„Dobré ránko.“ Povedala Hermiona a s Harrym si prisadli. Ron neodpovedal. V podstate ani nereagoval na ich prítomnosť.

Strešnými oknami Veľkej siene začali vlietať sovy s poštou. Jedna sova, výr Bubo, pred ňou pristala. Hermiona prekvapene odviazala kúsok pergamenu z nožky sovy.

„Ahoj Bubo.“ Pohladkala ju a dala jej kúsok topinky. Výr si vzal topinku ale neodletel. Asi mal nakázané počkať na Hermioninu odpoveď. Roztvorila pergamen a tam bolo napísaných pár riadkov.

„Čo sa ti zasa dnes porobilo, Ron.“ Povedala Hermiona nahnevane. Už mala plné zuby jeho správania.

„Keď si z toho Viktora taká natešená, tak prečo s ním nechodíš? Či aj jeho rada ťaháš za nos?“ povedal Ron červený v tvári, zdvihol sa a nazúrene vybehol z Veľkej siene. Harry sa ospravedlňujúco pozrel na Hermionu, ktorá razom nemala slov. Spracovávala, čo jej práve povedal a do očí sa jej rinuli slzy.

„Hermiona...“ Harry chcel už, už niečo povedať no Hermione sčernel svet. Vybehla z Veľkej siene a utekala čo jej nohy stačili. Vo vnútri ju zahalila prázdnota. Čo tým chcel povedať, že aj jeho ťahá za nos? O čom to hovorí? A čo vlastne spravila, že sa k nej takto správa.

Slzy jej zahalili oči, ledva videla kam uteká. Keď už s dychom nevládala, zastavila sa. Rozhliadla sa a zistila, že dobehla až k astronomickej veži. Skúsila otvoriť dvere a tie s vrzgotom povolili. Vošla dnu. Bola tam zima no to ju teraz netrápilo. Obišla veľký ďalekohľad a postavila sa asi meter a pol od zábradlia. Utierala si slzy z líc, ktoré ju teraz chladili. Bližšie k zábradliu sa neodvážila, na to sa až moc bála výšok. Miesto toho si sadla na zem, pritiahla si kolená k sebe, objala ich rukami a vzlykala.

Dracovi to prišlo neuveriteľné, niekoľko dní v ňom priam bublala zlosť, neukojiteľná túžba strestať istú humusáčku za myšlienky, ktoré mu privodila, za vinu, ktorú teraz cítil a za pochybnosti o sebe samom. A teraz, keď to najmenej čakal, sedela pred ním na zemi, úplne sama, v astronomickej veži. Netušiac, že tam nie je až tak sama ako si myslela.

Draco vytiahol prútik a namieril ho na nič netušiacu humusáčku. V tom ale začul podivné zvuky. Ona plakala. Odolal pokušeniu odhaliť, že je tam, schovaný v temnom rohu a vysmiať ju za jej slabosti. Proste tam len tak stál s prútikom v ruke zvesenej pri tele a pozoroval ju. Nenávidel ju. Hnusila sa mu a chcel ju potrestať tak, ako sa to s humusákmi robí. Nedokázal to, keď tam teraz sedela a plakala. Kurva tu! Asi mi mäkne mozog.

Pýcha a predsudky