Kapitola:
Pridaná: 12.1.2019, 17:25:02
Čítaná: 762×
Hodnotenie: (počet hlasov: 4)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Harry Potter, Samantha Lewis, Severus Snape, Remus Lupin, Draco Malfoy

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Rozhodnutie 2 » Kto som? 3 » Zlom 4 » Stále hrmí 5 » Zápas 6 » Zotavenie 7 » Svetlo 8 » Pýcha a pád

Kapitola 4 – Stále hrmí

„Severus, včera sa mi donieslo, že slečna Lewis si chcela vziať život skočením z astronomickej veže. Čo je na tom pravdy?“ Spýtal sa Albus a málinko sa zamračil. Severus mu opísal celú situáciu zo včera.

„Nie som si istý, či ten včerajší incident bol aj dôvod pre samovraždu alebo sa to v nej len všetko nahromadilo, každopádne, budem s tým musieť niečo urobiť.“ Povedal Severus s úškrnom.

„Čo ten úškrn, Severus?“ Spýtal sa Albus prekvapene.

„To dievča má veľký talent na elixíry a bude skvelou metlobalistkou.“

„Záleží ti na nej nebodaj?“ Zdvihol Albus lišiacky obočie.

„Nerob si nádeje, Albus! Len je divné, že to dievča môže byť prínosom pre Slizolin, ale ostatní ju odmietajú pre jej pôvod.“

„Áno, ale vieš aká je tradícia v Slizoline. Donedávna doň mohli ísť len čistokrvní čarodejníci. A Samantha nemá v rodine žiadneho čarodejníka.“

Severus sa postavil a prešiel ku dverám. „Každopádne sa o to mienim postarať.“ Dopovedal a opustil riaditeľňu. V slizolinskej klubovni sa všetci bavili o tom ako napálili Samanthu. Smiali sa aj na jej pokuse o samovraždu. Aké kruté od nich.

„Je tu niečo smiešne?“ Ozval sa za nimi chladný, tichý tón. V klubovni bolo odrazu hrobové ticho.

„Profesor Snape?“ Ozvalo sa z hlúčika študentov.

„Zaujímalo by ma, kto stojí za znehodnotením habitov a rozvrhu slečny Lewis.“ Prešiel Severus rovno k veci, ale nikto sa neozýval. „Tak inak. Ak sa nepriznáte, na všetkých z vás použijem veritaserum, ktoré vám rozviaže jazyk, tým si buďte istí. A trest bude o to horší.“

„Bol to Dracov nápad!“ Zajačala Pansy, na čo si vyslúžila od Draca znechutený pohľad.

„Pán Malfoy?“ Pozrel sa naňho Severus.

„Urobila to Parkinsonová s Carrow.“ Pokrčil laxne s ramenami. „Chceli sme tej humusáčke dať príručku. Ani skočiť nevedela.“ Odfrkol si Draco, čo Severusa rozzúrilo, avšak navonok si zachovával pokojnú tvár. Bol zo svojich študentov sklamaný. Astoria s Pansy ostali ticho a pozerali sa do zeme.

„Ak ešte raz zistím, že ste manipulovali s vecami slečny Lewis, dám vás osobne z Rokfortu vyhodiť. Vo vlastnej fakulte takéto veci nestrpím, nech sa jedná o kohokoľvek. Udeľujem vám trom trest. Všetci traja si odpykáte trest u školníka Filcha, ktorý vám už nejakú nechutnú prácu nájde. To vás zamestná od vymýšľania hlúpostí.“ Vyjadril sa chladne Snape. Ostatní žiaci len nasucho preglgli. „Ešte jedna vec.“ Začal a všetci mu opäť venovali pozornosť. „Slečna Lewis bude oddnes novou slizolinskou stíhačkou.“

„Ale pane! Ja som slizolinský stíhač!“ Ohradil sa Draco.

„Už nie ste, pán Malfoy. Oddnes ste odrážačom.“ Schladil ho Snape, čo nechalo Draca úplne bez slov.

„Môj otec sa o tomto dozvie!“ Vyštekol Draco, no Severusom to vôbec nepohlo.

„Budúci týždeň má prísť na metlobalový zápas, tak sa s ním určite porozprávam, to si buďte istý, pán Malfoy.“ Povedal Severus tichým a vyrovnaným hlasom, otočil sa a vyplachtil z klubovne preč.

„Toto si tá humusáčka vypije!“ Paprčil sa Draco, no Astoria s Pansy už nemali chuť chystať pomstu, pretože nechceli byť z Rokfortu vyhodené. Ostatní boli tiež na pochybách, teda okrem Draca. Dovoľovali si predtým hlavne preto, pretože čakali od Snapea podporu, no po tomto výstupe radšej ustúpia, než by sa mali nechať vyhodiť.

Samantha sa obriadila, vzala si všetky veci a vyšla z komnaty. Ocitla sa v Remusovom kabinete.

„Ako vám je, slečna?“ Spýtal sa Remus od stola, na tvári sa mu zračil priateľský úsmev.

„Lepšie, pane, ďakujem.“ Pousmiala sa Samantha.

„Ak chcete, kedykoľvek sa môžete vrátiť.“ Ponúkol jej s úsmevom.

„Ďakujem, vážim si vašej pomoci, profesor.“ Poďakovala mu a bola naozaj rada, že mohla zostať cez noc tu. Bála sa, že jej Slizolinčania urobia zo života peklo. Rozlúčila sa s Remusom a potom odišla preč. Namierila si to knižnice, kde si plánovala urobiť nejaké úlohy a chcela si požičať nejaké ďalšie knihy elixírov a prísad, ktoré našla. Taktiež si požičala knihu o metlobale a lietaní na metle. Chcela zlepšiť svoju techniku.

V knižnici sa posadila do osamoteného kúta a vytiahla si potrebné veci, ako zošit, brko a atrament. Otvorila si knihu elixírov a začala študovať.

„A čo chceš akože urobiť?“ Spýtala sa Astoria Draca, ktorý hromžil.

„Nechaj sa prekvapiť, Astoria.“ Škodoradostne sa Draco usmial a potom s Crabbom a Goyleom vyšli z klubovne von.

„Je nanajvýš divné, prečo chcela skočiť.“ Povedala Hermiona k Ronovi a Harrymu, ktorí práve sedeli vo veľkej sieni a raňajkovali.

„Keby som mal byť s Malfoyom v jednej fakulte, tiež by som chcel skočiť.“ Uškrnul sa Ron a napchal si kúsok vaflí do úst.

„Možno by som sa s ňou mal porozprávať.“ Povedal Harry zamyslene a obaja naňho vyvalili oči.

„A... to akuože... puečo?“ Spýtal sa Ron s plnými ústami jedla, ledva mu bolo rozumieť.

„RON! Nehovor s plnými ústami!“ Ohriakla ho Hermiona.

„Pretože jej tak trochu rozumiem. A nemyslím si, že má v Slizoline nejakých kamarátov.“ Pokrčil ramenami.

„Mal by si byť aj tak opatrný, Harry. Nevieš, čo sa jej odohráva v hlave.“ Upozorňovala ho Hermiona.

„Aj tak som ochotný to risknúť.“ Povedal Harry rozhodne a dojedol svoju banánovú ovsenú kašu. Zdvihol sa od stola aj so svojimi kamarátmi a vyšli z veľkej siene. Rezko kráčali k učebni čarovania.

Samantha strávila v knižnici dobré dve hodiny. Podľa rozvrhu jej malo začať lietanie. Zbalila si knihy, ktoré si požičala, a potom vyšla z knižnice von. Kráčala po chodbe s pohľadom dole, pretože cítila každý jeden pohľad, ktorý sa na ňu upínal. Skúmavé pohľady študentov boli nepríjemné. Neužívala si to, že je centrom pozornosti.

Hodina lietania išla pre Samanthu dobre. Učila sa oveľa rýchlejšie než jej spolužiaci. Profesorka Hoochová sa nevedela vynadívať. Išlo jej to naozaj dobre. Samantha sa cítila slobodne, voľne a šťastne. Draco len znechutene pozeral na jej siluetu vo vzduchu. Bol by najradšej, keby z tej metly spadla dole.

Po hodine sa Samantha ponáhľala z Rokfortských ihrísk do hradu. Nechcela sa stretnúť s Dracom, Astoriou a Pansy. Narazila však na Harryho, ktorý sa tam potuloval sám. Chcel ísť za Hagridom na návštevu.

„A-ahoj.“ Pozdravila Samantha prekvapene a chcela ísť ďalej, no Harry ju zastavil.

„Počkaj!“ Povedal k nej a ona sa otočila. „Samantha, však? Som Harry Potter.“ Predstavil sa a snažil sa nadviazať konverzáciu. Keď nemo prikývla, podišiel k nej a podal jej ruku, ktorú rozpačito prijala.

„Odkiaľ ma poznáš?“ Spýtala sa a potom jej došlo, že to bude asi z jeho samovražedného pokusu.

„Raz sme spolu mali elixíry a nemohol som si nevšimnúť, že ti to ide ako od ruky. Tak isto aj teraz pri lietaní. A taktiež sa o tebe baví celá škola.“ Poslednú vetu sa snažil povedať trošku s humorom.

„Je to dosť možné.“ Povedala Sam a trošku sa uvoľnila. Na jej tvári sa vyčaroval jemný úsmev.

„Ak chceš, môžeme si niekedy zahrať pľuvadlíky na Rokfortskom nádvorí.“ Usmial sa Harry kamarátsky.

„To by bolo fajn.“ Pousmiala sa a bola rada, že k nej konečne niekto nie je zlý. „tak neskôr.“ Usmiala sa a potom odišla preč, pretože videla ako sa k nim blížia Slizolinčania. Harry kývol za ňou a potom rýchlo odišiel smerom k Hagridovi. Chodil k nemu často na sušienky, čaj a dobrú konverzáciu.

K večeru išla Sam do podzemia, pretože sa mala stretnúť so Severusom v jeho kabinete, aby si odrobila elixír, ktorý včera zmeškala. Zaklopala na dvere a počkala, kým jej Severus otvoril a pustil ju dnu.

„Prejdeme do mojej pracovne, kde sú pripravené potrebné veci k príprave čistiaceho elixíru.“ Povedal a prešiel s ňou do jeho pracovne, kde boli samé police s nálevmi a ingredienciami. Samantha sa postavila ku kotlíku a prečítala si inštrukcie, ktoré boli napísané na žltom, starom pergamene. „Môžete začať pracovať.“ Povedal potichu a posadil sa za stôl.

Sam si vzala všetky prísady z poličky. Vzala si hubu čistivku, dračiu krv, vosk a švábie oči. Uviedla kotlík do varu a vliala doň dračiu krv. Hubu čistivku pokrájala na kúsky a švábie oči prerezala na polovičky. Keď začala dračia krv bublať, pridala vosk a zamiešala v smere hodinových ručičiek presne osemkrát. Potom vhodila hubu čistivku a zamiešala šesťkrát v protismere hodinových ručičiek. Teraz prišiel ten okamih, kedy musela pol hodiny čakať, kým elixír naberie zelenú farbu. Severus si jej čakania všimol.

„Poďte sa sem posadiť.“ Povedal k nej a ukázal na stoličku pred stolom. Celý čas niečo písal na pergamen. Potichu sa presunula k stoličke a posadila sa.

„Ako sa cítite?“ Spýtal sa pokojne, stále píšuc.

„Lepšie, pane. Snažím sa netráviť čas v ich blízkosti. Avšak cítim pohľady všetkých študentov, keď sa prechádzam po chodbách.“ Povedala trochu smutne.

„Ak by sa situácia s pánom Malfoyom a ostatnými opakovala, okamžite mi to nahlásite. Včera som zjednal poriadok, tak by to malo byť v poriadku.“ Prestal písať a na krátku dobu na ňu pohliadol.

„Ďakujem, profesor Snape.“ Pousmiala sa a potom dodala. „Nečakala som, že budú moje elixíry hodné najvyššej známky. Som len obyčajná čarodejnica, ktorá ani nemá čarodejnícky pôvod.“ Poukázala na hodnotenia, ktoré jej Severus udelil. Z jej hlasu nebolo cítiť žiadne sebavedomie.

„Pôvod nemá s vašim talentom nemá nič spoločné. Klobúk by vás do Slizolinu taktiež nezaradil, pokiaľ by na to nemal dôvod a podľa slov riaditeľa, lepšiu voľbu urobiť nemohol. Vidí vás často v knižnici, kde sa plne venujete štúdiu. A ani sa nemusím pozrieť do obsahu vášho kotlíka, aby som vedel, že je to zase len jeden perfektne pripravený elixír.“ Povedal Severus. Najskôr nemal v pláne ju pochváliť a ani poukázať na jej talent, ale vzhľadom k situácii sa rozhodol takto. Samanthu to potešilo, ale svoje city navonok neukazovala.

„Vážim si to o to viac, že je to od vás, profesor Snape.“ Povedala skromne a Severus len ukázal na jej kotlík za ňou.

„Dokončite elixír.“ Sam prešla ku kotlíku a vhodila doň švábie oči. Zo zelenej farby bola razom slabo žltá. Odstavila kotlík a otočila sa Severusovi na signál, že je hotová. „nechajte obsah v kotlíku a môžete odísť.“ Povedal a Sam s poďakovaním odišla preč. Bola hladná, pretože celý deň nič nejedla. Išla preto do veľkej siene, aby sa najedla. Potom mala v pláne sa pripravovať na prvý zápas metlobalu, ktorý mal o pár dní začať.

[ » na začiatok « ]