Kapitola:
Pridaná: 27.9.2018, 15:27:29
Čítaná: 556×
Hodnotenie: (počet hlasov: 1)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Timmy Grant, Donna Tobyová, Severus Snape
Stručný dej: Príbeh o Timmym, ktorá predchádza poviedke "Svetielko slobody" :)

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Prúser 2 » Klubovňa plná rastlín 3 » Skleník zahalený dažďom 4 » Fialové blesky 5 » Klamstvo

Venujem Tyrui :* <3

***

“Neboj sa, oci. Dám si pozor” boli posledné slová, ktoré Timmy Severusovi povedal, než nastúpil do vlaku. Vymenil si pohľad s Paulinou, ktorá s pobaveným úškrnom sledovala Severusovo vychovávanie, ktoré na Rokforte aj tak zrejme v podobe, v akej si predstavoval Severus, nebude účinné, a ešte raz ju objal. “Ahoj, mami. Napíšem. Niekedy…”

Paulina sa zasmiala a Severus sa zamračil, no po chvíli sa aj jemu na tvári zjavil úsmev. Zbytočne sa rozčuľoval, že Timmy domov nepíše, z diaľky to zmeniť nemôže. Navyše, ak chcel vedieť, ako sa mu darí, stačilo napísať Nevillovi alebo Minerve. O priestupkoch a porušeniach pravidiel bol informovaný tak či tak.

Lokomotíva vydala známe zvolanie na štart a Timmyho rodičia odstúpili, aby sa mohli zavrieť dvere na vagóne.

“Správaj sa slušne,” prízvukoval mu Severus.

“Hlavne si to uži. Ale dodržuj pravidlá,” dodala Paulina, bojujúc so slzami.

“Neplač, mami, na Vianoce som doma.”

“Ja viem,” zasmiala sa. “Teším sa na teba.”

“Aj ja na vás.”

Rokfortský expres sa pohol. Timmy im ešte raz zamával a potom zmizol v útrobách vlaku, ktorý mu bol po piatich jazdách dôverne známy.

“Koľko mu dávaš?” opýtal sa Severus s miernym sarkazmom.

“Tri týždne? Odkedy Teddy odišiel z Rokfortu, asi cíti potrebu zaúčať mladých.”

“Mohol by sa venovať iným mimoškolským aktivitám,” pokrútil Severus hlavou, no znelo to skôr ako povzdych než ako karhanie.

Paulina s ním v duchu súhlasila, no dúfala, že Timmy sa po rokoch vybúril a konečne bude k školskému poriadku pristupovať zodpovedne.

Mýlila sa.

***

“Nerozumiem, čo ste si mysleli, pán Grant.”

Pery riaditeľky McGonagallovej tvorili iba tenkú čiarku. Timmy ich nikdy nevidel také biele od hnevu, a to mal tú česť už niekoľkokrát. Teraz si však bol vedomý, že prestrelil. Kolosálne.

Ani sa neunúval jej odpovedať. Bola to len rečnícka otázka.

Čo si vlastne myslel?

Sám nevedel.

“Myslím si, že si sám uvedomíte závažnosť svojho priestupku. Strhávam Bifľomoru aj Slizolinu dvesto bodov. A vy i slečna Proustová dostanete trest. Dám vám ho vedieť zajtra pri raňajkách. Môžete ísť.”

“Dobrú noc, pani riaditeľka.”

“Dobrú noc, pán Grant. A, pán Grant,” zastavila ho, než sa otočil, “vašim rodinám som poslala list.”

Timmy kývol hlavou. Vedel, čo to znamená. Že zajtra ráno bude Severus stáť pred bránou Rokfortu a jeho bude čakať pucung. Stále ho však čakala jedna noc, počas ktorej môže premýšľať o svojej nevychovanosti.

Akoby ho však aj osud chcel čo najviac potrestať, za ním zahučali plamene a vzápätí začul Severusov ľadový hlas: “Už ani krok. Dobrý večer, Minerva.”

Timmy zastal.

“Dobrý večer, Severus.”

“Môžem sa s Timmym porozprávať?”

Timmy sa pomaly otočil. Severus po ňom šľahol prísnym pohľadom a potom sa opäť pozrel na Minervu.

“Keď ste už tak neohlásene prišli,” odvetila profesorka McGonagallová prísne. “Nabudúce by som uvítala skorú odpoveď.”

“Ospravedlňujem sa, Minerva. Zajtra odchádzam na Ministerstvo. Nemal by som čas prísť.”

“Rozumiem. V tom prípade vám je moja kancelária k dispozícii. Ja sa poberiem spať. Dobrú noc.”

Keď jej kroky zanikli na kamenných schodoch, vedúcich do spálne na poschodí, Severus sa obrátil k Timmymu. Tvár mal sinavú od zlosti.

“Nebudem ti rozprávať o tom, koľko ľudí si mohol ohroziť,” povedal napokon tvrdo. “Nebudem ani zmieňovať škodu, ktorú si spôsobil. Knihy, ktoré si zničil. No sklamal si ma.”

Odvrátil sa a podišiel ku krbu. Vzal za hrsť hop-šup prášku a hodil ho do ohňa. Ten sa premenil na zelený, no Severus ostal stáť v riaditeľni.

“Ak máš nejaké problémy, Timmy, a chceš sa porozprávať, stačí napísať. Mne. Alebo mame. Ale neohrozuj životy iných iba pre vlastnú zábavu. Nabudúce to nemusí dopadnúť takto dobre.”

Až teraz vstúpil do plameňov a zmizol.

Timmy ostal ešte chvíľu stáť na mieste. Bol príliš unavený a príliš hrdý na to, aby sa ho Severusove slová dotkli na miestach, kde mali.

Plný vzdoru, zapierania a akejsi mĺkvej rebélie sa pobral von z riaditeľkinej pracovne, tešiac sa na pokojný spánok.

[ » na začiatok « ]