Kapitola:
Pridaná: 3.8.2007, 18:44:01
Čítaná: 1488×
Hodnotenie: (počet hlasov: 7)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Lilly Evans, James Potter, Amanda
Stručný dej: James Potter prestal pokrikovať na Lilly, prestal ju pozývať na rande. Ako tento nový postoj zapôsobí na Lilly?

Literárna forma: próza
Žáner: romantika

Kapitola: 1 » 1 2 » Amanda

Studený vánok vošiel cez pootvorené okno do jednej izby, v ktorej sa rozprávali dve sedemnásťročné dievčatá. Obom prešli zimomriavky po celom tele, keď sa prehnal miestnosťou. Hnedovlasé dievča, ktoré sedelo na svojej posteli, sa postavilo a podišlo k oknu, aby ho zatvorilo. Amanda sa zahľadela von. Lístie, ktoré popadalo zo stromov, si teraz poletovalo popri lese. Vzduch bol vlhký, onedlho sa zaiste spustia na zem prvé snehové vločky. Naposledy sa pozrela na les a prešla naspäť k baldachýnovej posteli. Opäť si sadla na mäkké periny, cez ktoré bola prehodená červená pletená deka, lemovaná po okrajoch zlatou niťou. Oprela sa o stenu, zavrela oči a vnímala vôňu, obklopujúcu sa všade navôkol.

„Myslím, že Jasona naozaj ľúbim, " povedala potichu s ešte stále zavretými očami.

Druhé dievča ležiace na bruchu na zemi zdvihlo svôj zrak z pergamenu a prekvapene nadvihlo obočie. „Prečo si to myslíš?" Poznala svoju priateľku veľmi dobre, a preto vedela, že toto slovo si váži. Nikdy by ho nepovedala nikomu, o kom by si stopercentne nebola istá, že si ho zaslúži. Vlastne toto slovo nepovedala ešte nikomu. Preto ju prekvapilo, že sa konečne našiel niekto taký, čo si ho zaslúžil.

Amanda sa zamyslela a po dlhšej odmlke povedala: „Vieš, že som mala už pár priateľov, ale ani pri jednom z nich som necítila to, čo pri Jasonovi."

Lily pomaly položila brko, ktoré držala v pravej ruke, naspäť do kalamára a posadila sa. „Čo si cítila?"

Na tvári jej priateľky sa zjavil zasnený výraz. „Vždy keď ma pobozká, cítim po celom tele také zvláštne chvenie."

„Chvenie?" nechápala červenovláska. „Čo máš na mysli pod pojmom chvenie?"

Zastrčila si neposlušný hnedý prameň za ucho. „Je to taký zvláštny pocit. Celé tvoje telo zaleje horúčava. Máš pocit, že každú chvíľu prestaneš dýchať z toho, ako sa ti zrýchli tep. Cítiš sa, akoby si bola jediná šťastná osoba na tejto planéte. Pri každom jeho bozku sa ti kolená podlamujú viac a viac. Vnímaš každý dotyk, každý pohyb. Ruky sa ti chvejú. Modlíš sa, aby to nikdy neskončilo."

Lily si obdivne vzdychla. „A toto všetko cítiš naraz?"

„Presne tak," súhlasila Amanda. „Už si niekedy zažila niečo podobné?"

Pokrútila hlavou. Nie, nikdy nič podobné s nikým necítila. Keď sa nad tým zamyslela, necítila pri bozkávaní nič. Mohol byť George príťažlivý, Dean mohol krásne voňať a Michaelov úsmev mohol byť neodolateľný, ale ani pri jednom z nich nikdy necítila nič, čo Amanda pri Jasonovi. Ale prečo? Bola v nej nejaká chyba, alebo len oni neboli tí praví? A nájde sa vôbec niekto taký, pri ktorom zacíti to tajomné chvenie? Jedinné chvenie, ktoré cítila len pri jedinom chalanovi, bolo chvenie od samej zlosti. Áno, len Jamesovi Potterovi sa podarilo dokonale ju vyviesť z miery. Nebola zvyknutá svoje emócie dávať najavo, ale v jeho prítomnosti sa prejavovali až príliš. Vytáčalo ju jeho neprestajné vyrývanie, sebavedomé vystupovanie a neustále otravovanie. To však bola minulosť. Posledný mesiac sa začal správať inak.

Z myšlienok ju vytrhol hlas Amandy. „Nad čím premýšľaš?"

„Nad ničím podstatným," odvetila.

„Takže nad Potterom," uškrnula sa na ňu.

„Ako...?"

„Poznám ťa," žmurkla a hodila po nej svoj vankúš.

Vankúš pristál na Lily, čím stratila rovnováhu a prehupla sa na chrbát. Namáhavo sa posadila. „Keď ma tak dobre poznáš, tak mi povedz, aké myšlienky spojené s Potterom sa mi vkradli do hlavy."

„To je predsa jasné," zasmiala sa. „Vŕta ti hlavou jeho správanie. Posledný mesiac na teba nekričí tie svoje poznámky na každom rohu a nepozýva ťa na rande pri každej príležitosti. A mám taký pocit, dúfam, že sa nemýlim, že ti tá jeho nepozornosť voči tvojej osobe začína prekážať."

Lily sa zamračila. „Absurdné. Naopak som nesmierne šťastná, že mi nie je v pätách každú sekundu."

„Keď myslíš," neveriacky odvetila. „Ale nezabudni, že mňa oklamať môžeš, ale seba neoklameš."

„Prestaň s tým otravovať," hodila jej naspäť vankúš. „Vôbec mi tá jeho ľahostajnosť nevadí."

Amanda naposledy neveriacky pregúlila očami.

Obloha vonku začala tmavnúť, prvé hviezdy vykukli zo svojho úkrytu a hľadali si správne miesto na nebi.

* * *

Pár dní po rozhovore s Amandou, išla Lily z hodiny obrany proti čiernej mágii celkom zamyslená. Stále jej vrtalo hlavou to chvenie, musela o tom premýšľať neustále. Ucítila náraz a vzápätí sa jej taška roztrhala a všetky veci jej popadali na zem. Okamžite sa zohla a začala ich zbierať, pričom sa ani nepozrela na dotyčného, ktorý si čupol tiež.

„Reparo," zašepkal a taška bola opäť ako nová.

Lily si až teraz uvedomila, že nie je sama. Zdvihla hlavu zo zeme a prekvapene otvorila ústa. „Ďakujem," vydala zo seba napokon.

James sa usmial. „V pohode," povedal bezstarostným tónom.

Snažila sa čo najrýchlejšie pozbierať všetko zo zeme a strkala si to naspäť do tašky. Jeho prítomnosť ju značne znervózňovala. Bola by radšej, keby začal trúsiť tie svoje poznámky, pretože jeho priateľský tón ju zneistel.

Vložila si poslednú knihu do tašky a vstala, pričom spolu s ňou vstal aj on.

Pozrela sa mu do očí. Mali zvláštnu farbu. Krásnu orieškovo-hnedú. Nikdy si neuvedomila, že má oči takej farby. Ale prečo by sa mala zapodievať farbou jeho očí? „Prepáč, že som do teba tak vrazila," ospravedlnila sa.

„Nič sa nestalo," uistil ju. „Ako sa máš?"

„Fajn," povedala zmätene. „A ty?"

„Fajn," usmial sa neisto. „Mimochodom to, ako si dostala tú slizolinčanku na obrane, bolo perfektné."

„Nemala rýchle reflexy," pokrčila plecami. „Ale ani ty sa nemusíš hanbiť za to, ako si odzbrojil Snapea."

Nervózne si odkašľal. „Ideš na obed?"

„Nie," povedala bez rozmýšľania. „Musím ešte skočiť do klubovne."

„Aha, tak teda ahoj," otočil sa a vykročil smerom k veľkej sieni. Po pár krokoch sa však zastavil, chvíľu tam nerozhodne stál. Otočil sa tvárou k prekvapenej Lily. Spravil pár krokov a potom náhle, ani nevedela ako, ju pobozkal. Udialo sa niečo zvláštne, čo ju znepokojilo a vykolajilo. Niežeby fakt, že ju bozkáva James Potter nebol sám o sebe šokojúci, ale pocítila zvláštny pocit. Keď sa po chvíli odtrhol, mala pocit, že stále cíti jeho pery na tých svojich. Naposledy sa na ňu pozrel a rýchlo zamieril preč, pretože sa obával výčitiek či dokonca facky. Stála tam ako soľný stĺp, neschopná slova. V hlave sa jej vynárala jediná otázka: Zažila práve to tajuplné chvenie? A práve s Jamesom Potterom?

* * *

Hodiny už dávno odbili polnoc, no ona nemohla zaspať. Ležala bezmocne na posteli a pozerala do stropu. Po dlhšom zvažovaní sa postavila, navliekla si na seba flanelový župan a vyšla z izby. Klubovňa bola našťastie prázdna. Oheň v krbe už dohasínal, no neprekážalo jej to. Začala sa prechádzať po miestnosti.

Panebože, je to predsa Potter! Ten istý Potter, ktorý ťa v prvom ročníku polial slizom! Ten istý Potter, ktorý zaklínal ľudí len z rozmaru! Ten istý Potter, ktorého ego je väčšie ako on sám! Ten istý Potter, ktorý na teba s obľubou vykrikoval pred všetkými, či s ním nepôjdeš na rande! Ten istý Potter, ktorého neznášaš!

Už to nie je ten starý Potter. Zmenil sa.

Človek sa nemení len tak z ničoho nič.

Možno sa nezmenil pre nič, možno sa zmenil kvôli tebe...

Blbosť!

Ako si môžeš byť taká istá?

Pretože ho poznám!

Nefandi si, nevieš o ňom skoro nič...

Viem napríklad to, že je strašne namyslený, keď si myslí, že ma môže bozkávať len tak, kedy sa mu zachce.

Nehovor, že sa ti to nepáčilo. To čo si cítila nebol výplod tvojej fantázie.

Nič som necítila.

Pamätaj na to, čo povedala Amanda, samu seba neoklameš.

Fajn, možno som niečo cítila.

Nie, niečo. Bolo to to chvenie, pri ktorom máš pocit, že sa ti srdce zastaví a jediná záchrana sú jeho bozky.

Ale prečo som to cítila práve s ním?!

Možno to, čo si k nemu cítila nebola nenávisť.

A čo iné?

Premýšlaj!

Nie je to to, čo si myslíš.

A čo si podľa teba myslím?

Ja nemilujem Jamesa Pottera! To je absolútne vylúčené!

Všetko je možné. A ako chceš potom vysvetliť ten pocit?

Náhoda.

Myslím, že si už veľmi dlho nechceš pripustiť jednu vec.

Akú?

James ti nie je ľahostajný...

Dosť!

* * *

Podobné myšlienky sa jej vírili hlavou celý nasledujúci týždeň. James sa jej čoraz viac vyhýbal, vlastne sa jej neodvážil pozrieť ani do očí. Predpokladala, že sa hanbí za svoje správanie, ale k ospravedlneniu sa ešte nedokopal. Začala však stále viac a viac pochybovať o tom, či tá jej nenávisť voči nemu, je v skutočnosti nenávisť. Spomenula si na ich rozhovor predtým, ako sa stal ten incident s perami a chvením. Nechoval sa ako ten starý drzý Potter. Naopak správal sa celkom milo. A v hĺbke (naozaj v poriadnej hĺbke) svojej duše sa musela priznať, že tento vynovený milý James Potter sa jej veľmi páčil. A k tomu všetkému tu bolo to chvenie. Nevedela si s tým rady. Jediný kto jej bude môcť pomôcť a poradiť je samotná odborníčka.

Večer prišla Lily za Amandou, ktorá si písala úlohu na elixíry v klubovni.

„Ahojky," prisadla si k nej.

Odtrhla oči od pergamenu a zadívala sa na Lily. Niečo sda s ňou deje, bola si tým na sto percent istá. „Čauko. Čo sa stalo?"

„Ako...?" prekvapene otvorila ústa.

„Poznám ťa," odvetila stručne.

„Zabudla som," uškrnula sa na ňu Lily.

„Tak čo ťa trápi?" zahľadela sa na ňu.

Lily si vzdychla. „Vieš, niečo som ti tak trochu zabudla povedať."

Amanda nadvihla obočie.

„Asi pred týždňom som išla z obrany a zrazila som sa s Potterom. Všetky veci sa mi rozleteli po zemi a taška sa mi roztrhala. Najprv som si ani neuvedomila, že som skoro zložila práve jeho. Pomohol mi pozbierať veci a chvíľu sme sa rozprávali."

„A ty si naňho nekričala?" neveriacky pokrútila hlavou.

„Nie," povedala. „Vôbec nebol dotieravý ako zvyčajne, naopak správal sa strašne milo. Potom sa rozlúčil a išiel na obed."

„Zaujímavé," poznamenala. „To je všetko?"

Lily sa zatvárila rozpačito. „Nie celkom. Pri odchode sa zastavil, chvíľu tam len tak stál, otočil sa a-neuveríš- pobozkal ma."

„No teda!" vyzerala ohromene.

„Lenže stalo sa niečo, čo by som ani v najmenšom neočakávala," špitla Lily. „Cítila som sa ako by som bola úplne mimo, zdvihol sa vo mne adrenalín a..."

„Chvenie," víťazne sa usmiala Amanda. „Vedela som, že ťa priťahuje."

„Áno," začervenala sa. „Vlastne nie! Nepriťahuje."

„Dostala som ťa," uchechtla sa.

„Fajn, tak možno trochu," pripustila. „Ale čo ak bolo to chvenie iba náhoda?"

„Náhoda?"

„Hej," pritakala.

„Podľa mňa to náhoda nebola určite, ale ak sa chceš presvedčiť, poznám spôsob, ako to zistiť."

„Aký?"

„Pobozkaj ho."

„Ako? Zbláznila si sa?"

„Je to jediný spôsob."

„A čo ak už nezacátim nič?"

„Tak sa presvedčíš, že to bola len náhoda a nechaš to plavať."

„Fajn, ale čo ak tam to chvenie bude?"

„Tak potom by si si mala ešte raz rozmyslieť, či chceš Jamesa naďalej nenávidieť alebo mu dať šancu."

„Budem vyzerať ako úplný blázon."

„Lily, kašli na to! Urob to, ak chceš poznať pravdu."

Zamyslela sa. Nikdy predtým by o tom ani nepremýšľala, ale skutočne chcela vedieť pravdu. Porozhliadla sa po klubovni. V pravom rohu sedeli Remus a Peter. James tam nebol. Zhlboka sa nadýchla, dodala si odvahu. „Idem na to."

„Veľa šťastia," neverila, že by to Lily spravila, ale práve zistila, že jej kamoška je samé prekvapenie.

Lily vstala a prišla za Remusom, s ktorým vždy vychádzala dobre.

Všimol si, ako sa pri nich zastavila. „Nazdar Lily."

„Ahoj," usmiala sa naňho nervózne. „Uhm, nevieš náhodou kde je Jam...Potter?"

„Myslím, že v izbe," odpovedal. „Prečo...?"

Dopovedať však už nestihol, pretože Lily vyštartovala a stratila sa na schodoch.

Nikdy sa necítila tak nervózne. Mala pocit, akoby mala žalúdok v hrdle. Posledný schod. Ocitla sa pred dverami. Ešte je čas to zabaliť, pomyslela si. Ruka jej však mimovoľne zabúchala na dvere. Počula kroky. Dvere sa otvorili a v nich stál on. Všimla si jeho neveriacky prekvapený pohľad. Vyzeral tak zlato. Udialo sa to veľmi rýchlo. V duchu sa prežehnala a potom ho chytila za kravatu, pritiahla bližšie a pobozkala. Všetko v nej nanovo explodovalo. Po minúte sa odtrhla, pozrela do jeho užasnutej tvári a čo najrýchlejšie odišla do klubovne.

Amanda zbadala, ako sa Lily vyrútila rýchlosťou blesku zo schodov a tvár mala celú červenú. Zastavila sa pri nej zadýchaná.

„Tak?" bola hrozne zvedavá.

„Chvenie," pípla. „Ešte silnejšie."

„Ouvej."

„Čo mám teraz robiť?"

„Chceš ho?"

„Ja neviem, je to predsa Potter."

„Bože Lily, zabudni na svoju pýchu a zahoď všetky predsudky za hlavu! Užívaj si život!"

„Ale..." zasekla sa, pretože práve po schodoch schádzal James spolu so Siriusom. Panebože, Black videl ako sa bozkávame?! Ich pohľady sa stretli. „Musím padať!" povedala a vybehla z klubovne. James sa rozbehol za ňou. Utekala najrýchlejšie, ako vedela. Mala našťastie náskok, ale dokedy? Po piatich minútach sa obzrela za seba, nebol tam. Podarilo sa! Spomalila, vydýchla si a zabočila za roh. Lenže ocitla sa tvárou v tvár Jamesovi. Dopekla, zabudla som, že pozná hrad lepšie ako ktokoľvek iný, zahrešila v duchu. Chcela sa otočiť a zdrhnúť, no zistila, že ju jej nohy akosi nepočúvajú. Stála tam vydaná napospas osudu. Pozerala sa všade len nie na Jamesa.

„Lily?" Donútila sa mu pozrieť do očí. Videla v nich radosť, plachosť a očakávanie. „Prečo...?"

„Musela som si niečo overiť."

„Overiť?"

„Chvenie."

„Chvenie?"

„Presne."

„A zistila si to, čo si chcela?"

„Zistila," usmiala sa.

„A na čo si prišla?"

„Že ty a ja..."

„Chceš povedať, že ty a ja...spolu...chceš to?"

„Asi áno."

James zavýskal radosťou. „Konečne!"

Zasmiala sa. Pristúpil k nej bližšie, jednou rukou ju chytil okola pásu, druhou jej pohladkal tvár. Oprel ju o stenu a pobozkal ju. Najprv celkom nesmelo, no každú sekundu naberal istotu. Nakoniec sa bozkávali tak, že keby ich videl niekto z profesorov, trest by ich určite neminul...=)))

Ten pocit, to chvenie sa predviedlo v plnej svojej kráse. O toto som prichádzala celé tie roky, pomyslela si.

Keď sa od seba konečne odtrhli (čo nebolo zas tak skoro), spokojne sa usmiala. „Je to tam."

„Čo?"

„Chvenie."

„Čo máš s tým chvením?"

Tajomne sa usmiala. „Možno ti o tom raz porozprávam."

[ » na začiatok « ]