Kapitola:
Pridaná: 22.3.2018, 14:14:05
Čítaná: 320×
Hodnotenie: (počet hlasov: 2)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Draco Malfoy, Astoria Greengrassová
Stručný dej: Draco Malfoy pricestuje do Egypta v snahe poistiť si získanie ďalších vzácnych artefaktov do svojej neoceniteľnej zbierky. Namrzený na rodičov a samotný život sa tu stretáva s vedúcou archeologickej expedície – Astoriou Greengrassovou. Ako uznávaná odborníčka má však tiež svoje ambície a tie tak celkom nekorešpondujú s tými jeho. Vzťah pes a mačka sa môže začať. :D

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Nálezisko 2 » V prachu 3 » Dvere 4 » V hrobke 5 » Labyrint 6 » Plán, čo sa vymkol z rúk 7 » Prútik 8 » Faraónova pomsta 9 » V prítmí 10 » Nekonečný tunel 11 » Erumpent 12 » Zápisník 13 » Zraniteľnosť 14 » Tisíce milénií 15 » Sladká Amelia 16 » Kliatba 17 » Protikúzlo 18 » Skúška sŕdc 19 » Veriť, či neveriť? 20 » Záchran(c)a 21 » Rodinné problémy 22 » Repudio 23 » Bronzová čepeľ 24 » Milá Astoria 25 » Znamenie hodín 26 » Viac než len gesto Epilóg » Pani Malfoyová

Ospravedlňujem sa za pauzu. Možno to bude trochu od veci, ale chcela by som venovať zvyšok poviedky pamiatke Martiny Kušnírovej. Síce má príbeh relatívne veselú atmosféru, no tieto kapče by mali byť v podstate o láske dvoch duší, a tak mi príde viac než príhodné písať ich s myšlienkami na to, že ona umrela v podstate „iba“ preto, lebo niekoho ľúbila, ako to zhodnotila aj jej kamarátka archeologička na prvom pochode v Trenčíne. Takže ak to bude vyznievať trošku serióznejšie než doposiaľ, snáď mi to prepáčite a pochopíte. O:)

---

„Ako nám chcete pomôcť?“ spýtala sa Amelia otázku, ktorú Draco položil v mysli (aj nahlas) snáď už tisíckrát.

„To ešte neviem,“ priznala Astoria. „Potrebujeme prísť na to, čo vám bráni stretnúť sa. Môžete nám to bližšie opísať?“

„Je to ako priehľadný nehmotný múr, ktorý ma zastaví. A myslím, že Jonathan to prežíva podobne,“ priznala.

„Múr,“ zamyslela sa Astoria. „V Rokforte duchovia bežne prechádzali cez tie hrubé hradné múry, pamätáte?“ pozrela na Malfoya.

„Oni nie sú duchovia, zabudli ste?“

„Nie, pravdaže nie. Práve o to ide. Musíme zistiť, v čom všetkom sú rozdielni. A možno vďaka tomu na niečo prídeme. Vraveli ste, slečna Amelia, že občas máte pocit, akoby ste ani neexistovali?“

„Nuž, áno,“ priznala, netvárila sa však zúfalo či nešťastne, skôr vecne. „Akoby som hlboko zaspala a prestala jestvovať, keď sa s Jonathanom príliš vzdialime.“

„A čo cítite, keď ste ďaleko? A potom zas blízko?“

„V diaľke je to prázdno a chlad. A čím sme bližšie, tým teplejšie mám dlane, akoby mojím vnútrom začínala znovu prúdiť krv. Ja viem, viem, nemám hmotné telo a už ho nikdy nebudem mať... ale... asi to nepochopíte.“

„Nie, ja myslím, že si to viem predstaviť,“ zahryzla si do pery.

„Vážne?“ Draco skepticky nadvihol obočie. „A v čom nám to pomohlo?“

„Vzájomne sa cítia. Sú previazaní. To vám nestačí?“

„A na čo mi to má stačiť? Spojiť ich vďaka takej informácii nedokážeme.“

„To nie. Ale to kúzlo...“ zarazila sa a so zvrašteným obočím sa zahľadela kamsi za Ameliu. „Dávali ste niekedy pozor na dejinách mágie?“

„Ja? To určite,“ odfrkol s náznakom úškrnu.

Pokrútila hlavou a vzdychla. „Myslela som si. Priznávam, aj pre mňa – milovníčku histórie – bolo náročné počúvať Binnsa. To však neznamená, že nás nenaučil i kopu zaujímavých a dôležitých vecí. Napríklad aj to, že najobľúbenejším typom kúzel boli pre starovekých Egypťanov kliatby.“

„To vieme všetci, nie? Dokonca aj muklovia stále hovoria o kliatbach rôznych hrobiek faraónov.“

„A niečo na tom je. Celé toto miesto... je plné mágie, veľmi silnej a starej mágie.“

„Takže...?“

„Delí nás kliatba?“ ozvala sa Amelia. „Kliatba faraóna, ktorého pokoj sme narušili?“

Astoria sa na ňu súcitne zahľadela. „Sir Shrewsbury sem neprišiel s čestnými úmyslami. Pri hrobke sa nachádza varovanie v hieroglyfoch: Kto do tajomnej hrobky vstúpi, nech nie je na láskavosť skúpy. Toto je zrejme váš trest. Teda, trest pre sira Shrewsburyho. A vy ste jeho nevinnou obeťou.“

„Takže treba zrušiť kliatbu. Ale ako?“ zadumal sa Draco.

Astoria sa slabo pousmiala. „Zrejme to len budeme musieť skúsiť. Priblížiť ich k sebe. Uvidíme, ako to prebieha, a ja využijem toto,“ zamávala Džihautiho prútikom.

„Ak nám ten nepomôže, tak už nič,“ zašomral, načo naňho zagánila.

„Komu kedy pomohol takýto negatívny prístup?“

„Pre vás je možno negatívny, no z môjho pohľadu je pozitívnejší, než by som si bežne v podobnej situácii dovolil.“

Zavrtela hlavou a obrátila sa k Amelii. „Pôjdeme spolu. My dve – a Draco sa vráti za sirom Shrewsburym. A privedieme vás čo najbližšie k sebe.“

„Mám ísť späť? Sám?“

„Bojíte sa?“ zatiahla provokačne, prekrížiac si ruky na hrudi.

„Ak ste si nevšimli, nachádzame sa v podzemnom labyrinte, ktorý zrejme slúžil ako mučiarne či možno miesto popráv.“

„A chceme sa odtiaľto dostať von, nie? Tak bežte.“

Prekrútil očami a vydal sa naspäť za duchom, dušou, či čo to bolo. Sira Shrewsburyho zbadal neďaleko, vznášal sa na mieste a čakal naňho. „Mám vás priviesť čo najbližšie k Amelii.“

„Mňa? Ale to nejde,“ odvetil skleslo.

„Musíme sa o to pokúsiť. A tým vám pomôžeme.“

„Tým...?“ zatváril sa neisto. Draco však nemal argumenty, netušil, čo chce Astoria urobiť – a čo by vôbec mohla dokázať, hoci i s faraónovým prútikom. Na druhej strane, ak ich utrpenie skutočne spôsobovala kliatba z jeho čias, čím by ju mohli zrušiť s väčšou istotou než priamo prútikom, ktorý ju zrejme vyvolal?

„Poďte, nasledujte ma,“ otočil sa a vybral sa znovu ďalej chodbou. Napredoval pomaly, obzeral sa k Shrewsburyho duši a kontroloval ho. Podvedome očakával každým krokom námietky, že ďalej sa mu nedá prejsť, ale neprichádzali. „Astoria?“ zavolal do chodby.

„Pomaly!“ odvetila mu. „Veľmi pomaly!“

„Áno, ideme pomaly...“

Prešiel tri kroky a začul Ameliu: „Ďalej to nejde...“

Shrewsbury však mlčal, až po ďalších dvoch krokoch povedal: „Ani ja sa už ďalej nedostanem. Amelia...“

„Jonathan môj...“

Draco vzdychol a prešiel ešte kúsok k zákrute, aby videl Astoriu. Pozerala z neho na Ameliu a očividne o čomsi intenzívne uvažovala. „Musíme ich nejako spojiť... Vytiahnite si prútik.“

„Čo chcete spraviť?“

„Dôverujte mi. A podajte mi druhú ruku.“

„Prosím?!“

„Chyťte ma!“ zamračila sa naňho a natiahla k nemu ľavicu, kým v druhej dlani zvierala prútik a smerovala ho na Ameliu. Draco vzdorovito namieril svoj prútik k Shrewsburymu a neochotne uchopil Astoriinu dlaň. „Revelio maledictum!“ zvolala, načo ich všetkých ožiarilo oslepujúce modré svetlo.

„Čo je to za kúzlo?!“

„Odhalenie kliatby. Nepúšťajte ma! Vidíte to?!“

Prinútil sa otvoriť oči, i keď to v tej intenzívnej žiare, ešte horšej než pri faraónovej pomste, nebolo ani zďaleka príjemné. V prvom momente zhíkol, lebo pod svojimi nohami nevidel nič, iba čiernotu a temnotu – prázdnotu. Na okamih sa príšerne zľakol, že padá do nekonečnej priepasti, ale potom si uvedomil, že stále stojí pevne na nohách. To, čo videl, bolo len vizuálne zhmotnenie Džihautiho kliatby.

Prázdna diera však nesmerovala iba do zeme – nad ňou sa stávala akousi vzdušnou bublinou, ktorá tvorila zaoblený štít priamo pred Shrewsburym. „Je to... je to ako bublina!“

„Presne!“ prisvedčila Astoria. „Teraz už len prísť na to, ako ju prasknúť.“

[ » na začiatok « ]