Kapitola:
Pridaná: 17.3.2018, 10:37:57
Čítaná: 330×
Hodnotenie: (počet hlasov: 4)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Harry, Ron, Malfoy, Hermiona, Snape, Dumbledore, Hagrid....
Stručný dej: Harry sa nedokáže preniesť cez detstvo, ktoré strávil u Dursleyovcov, čo ho veľmi poznačí a zmení ho na iného človeka, než akého poznáme z kníh...

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Prológ 2 » Zoznámenia 3 » Sieň slávy 4 » Nové zistenia 5 » Priateľstvo 6 » Vznik tria 7 » Les a herbológia 8 » Remus a Harry 9 » Bez Harryho 10 » Vydieranie 11 » Súd 12 » Úschovňa lodiek 13 » Hagrid, Dumbledore, Lucius 14 » Deň s Luciusom 15 » Hermionino zistenie 16 » Únos 17 » Temný pán sa vrátil 18 » Útek 19 » Na Rokforte 20 » Rozhovor 21 » Na ministerstve 22 » Zrada 23 » Návrat 24 » Poradkyňa 25 » Čcho a Winky 26 » U Kančej Hlavy 27 » Terapia 28 » Blížime sa do finále 29 » Koniec 30 » Epilóg

V nemocničnom krídle Hermioninu posteľ opäť obkolesili profesori.

„Je len dobre, že si začínaš spomínať,“ začala madam Pomfreyová, držiac škatuľku s liekmi. „Poškodené časti mozgu sa začínajú zotavovať. V takom prípade sa väčšinou každý pacient dá doporiadku.“

„Viete teda presne, čo sa vám stalo?“ opýtala sa profesorka McGonagallová.

„Spomínam si len na to, že som letela a zrazu som akoby zastala vo vzduchu,“ rozhovorila sa Hermiona. „Metla proste nechcela ísť ďalej. Viem, že som sa ešte nahla dopredu, aby som zvýšila rýchlosť. Ale nič. Potom ale začala fungovať, ale zvláštne. Nemala som nad ňou kontrolu.“

„Nepamätáte si ale, či vám tú metlu pred letom niekto nepoškodil? Nemáte pocit, že s ňou niečo nebolo v poriadku už predtým?“ opýtal sa Dumbledore.

Hermiona potriasla hlavou.

„Chce to čas,“ otočila sa doktorka k profesorom, „zlomeniny sa jej krásne hoja. Vďakabohu za Kostirast.“ Pohladila Hermionu po tvári. „Budeš v poriadku, neboj sa.“

Harry Potter obdivoval školské brnenie na štvrtom poschodí. Počul, že pod správnym kúzlom môže brnenie ožiť a to mu pripadalo fascinujúce. Ako tak nad tým dumal, za chrbtom začul hlas: „Harry Potter.“

Obrátil sa: „Profesor Lupin?“

Učiteľ obrany proti čiernej mágií sa pousmial a podišiel ku nemu. Harry si až takto zblízka všimol veľké jazvy, ktoré mu pokrývali tvár.

„Je ozaj prekvapenie učiť ťa,“ prekvapivo sa zahľadel Harrymu do očí, nie na jazvu. „Úprimne som nečakal, keď som sem tento rok nastupoval, že budeš patriť k mojim študentom. No a tvoja fakulta,“ obzrel si jeho zelený plášť, „to už je vrchol všetkých prekvapení. Lily a James by to určite nečakali.“

„Prepáčte,“ zahriakol ho Harry, „vravíte, že ste poznali mojich rodičov?“

„Och bože, odpusť mi,“ odstúpil od Harryho, „musel som ti teraz pripadať veľmi otvorene a dôverne. Pritom sa prakticky vôbec nepoznáme. Ani som sa ti nepredstavil.“ Vystrel k Harrymu pravicu: „Som Remus.“

Harry ju neochotne prijal: „Harry.“

„Ak chceš, Harry, mimo vyučovacích hodín mi môžeš tykať,“ navrhol mu Remus, „ak ti to teda odo mňa opäť nepríde veľmi dôverné. Vieš, ja som tvojich rodičov dobre poznal.“

Harrymu ten človek pripadal veľmi čudný. Navrhne jedenásťročnému chlapcovi, aby mu tykal? I keď pôsobil ako podivín, Harrymu sa skôr zdalo, že je osamelý a nie nebezpečný. Dobre, využije to. Mať spojenca v učiteľskom zbore by mohla byť výhoda.

„Tak dobre, Remus.“

Lupinovi sa na tvári zjavil široký úsmev: „Za chvíľu bude obed, Harry. Odprevadíš ma do Veľkej siene?“

Nech je ako chce, vo svete, v ktorom Harry vyrastal, by každému Remus prišiel ako úchyl. A keby aj bol, v škole plnej študentov by sa určite o nič nepokúsil.

„Fajn, poďme. Ktovie, čo bude na obed?“

Vykročili.

„Profesorka Sproutová sa nezabudla na rannej porade vyjadriť, že si na jej hodinu meškal a prišiel si celý mokrý,“ pozrel s úsmevom na Harryho.

Nič mu do toho nebolo, ale spomenul si na výhody priateľstva s ním a rýchlo povedal: „Skúšal som zaklínadlo Aqua Eructo. Vymklo sa mi to spod kontroly.“

Remus sa zasmial. Bol jasný, Harry si ho úplne získal.

„Ach jáj, len nech nie si rovnaký huncút ako tvoj otec. Toho museli z problémov vyťahovať každú chvíľu. Hrdo môžem povedať, že som ho vždy pred všetkým varoval.“

„Vy ste chodili na Rokfort spolu s mojimi rodičmi?“

Prikývol: „Boli sme v rovnakom ročníku. Ja, tvoj otec i tvoja mama. Všetci sme boli v Chrabromile.“

Harry postrehol zmenu v profesorovom hlase. V podstate mu na tom nezáležalo, zo zvedavosti sa však spýtal: „Je to predzvesť niečoho, keď je dieťa v inej fakulte, ako boli jeho rodičia?“

Lupin zatriasol hlavou: „Nemusí to znamenať zhola nič. Popravde, stávalo sa to, keď som bol aj ja študent. Triediaci klobúk zaraďuje podľa vlastností, skúseností zo života žiaka a podľa celkovej povahy. Nie je to nič zlé.“

To už vošli do jedálne, kde obaja zamierili ku svojim stolom.

„Prajem pekný deň, Harry.“

Harry sa uistil, že ho nik nebude počuť a odvetil: „Aj ty, Remus.“

Rozlúčili sa a Harry usadol za slizolinský stôl.

„No pozrime sa,“ začal Draco, „prvé rande máte za sebou?“

Harry sa na Draca pozrel takým hnusným spôsobom, že ten len sklonil hlavu nad tanier a jedol ďalej.

Po obede si šli Harry, Ron a Draco sadnúť na nádvorie, kde si vychutnávali jeden z posledných teplých dní. Boli tam skupinky mnohých študentov, medzi nimi aj dvaja prváci z Bifľomoru, ktorí si hádzali lietajúci tanier.

„Niekto ťa ozaj sotil do tej vody?“ vyzvedal Ron. „Si mimochodom odvážny, vieš to? Jazero Utopených v Zakázanom lese je čudné, každý hovorí, že je okolo neho nejaká zlá atmosféra.“

„Príhodný názov na to, čo sa mi tam stalo, nie?“

Zasmiali sa.

Lietajúci tanier Bifľomorčanov v tej chvíli Harryho trafil rovno do čela. Šok vystriedal smiech.

„Dávaj pozor, aby si mu nespravil druhú jazvu,“ povedal Draco chalanovi, ktorý sa celý červený Harrymu ospravedlňoval, keď si po tanier prišiel.

To, čo sa ale stalo krátko nato, Harrymu život na Rokforte len zhoršil. Zdvihol sa vietor a lietajúci tanier odfukovalo. Chalani z Bifľomoru boli blízko tria, a tak keď tanier odfúklo, Harryho trafil opäť.

To už sa okrem Harryho smial každý. Ešte aj chalan, keď sa poňho pobral a povedal Harrymu: „Prepáč, to vietor a...“

Dobrá nálada v tej chvíli okamžite klesla. Harry tomu chlapcovi vrazil päsťou do brucha tak silno, až sa prehol. U toho ale nemienil ostať. Zhodil chlapca na zem a začal ho surovo mlátiť do hlavy. Ani nevnímal, čo sa deje. V mysli videl len obrazy svojho bratanca Dudleyho, ktorý mu toto robil celé roky.

„POTTER!“ Zdvihla ho od chlapca niečia ruka. Pozrel sa a zistil, že patrí vedúcemu jeho fakulty, Snapovi: „Pôjdete so mnou do riaditeľne, Potter.“ Snape sa obrátil na Rona a Draca: „Pomôžte pánu Lewisovi do nemocničného krídla.“

Chlapci stáli v šoku, no poslúchli. Snape ťahal Harryho za golier k hradu.

„Aký otec, taký syn,“ to bolo všetko, čo profesor povedal, kým došli pred sochu veľkej sovy. „Čokoládová zmrzlina!“

Po vyslovení hesla ich sova vyviezla do riaditeľne.

„Pán riaditeľ,“ začal Snape, ešte stále držiac Harryho, „tuto Potter surovo zmlátil na Veľkom nádvorí jedného prváka. Navrhujem, aby...“

Albus Dumbledore bol v šoku. Nepočúval ďalej Snapove slová, uprene sa díval Harrymu do očí.

„Ďakujem, Severus,“ odvetil, „môžeš ísť. Ja to s Harrym vyriešim.“

Profesor elixírov prikývol a bez slova odišiel.

„Posaď sa, Harry.“

Harry poslúchol. Nemalo zmysel oponovať.

„Povedz mi presne, čo sa stalo.“

Harry mu to dopodrobna rozpovedal.

„Nechcem sa na niečo hrať, Harry,“ začal Albus pomaly, „ale mnohí ľudia tu na škole cítia, že v sebe dusíš niečo silné. Emócie sú veľmi dôležitou súčasťou nás, Harry. Nesmú sa potláčať, musíme ich však vyjadriť správnym spôsobom. Inak budeme ničiť seba, aj druhých okolo nás.“

„Keď vám na mne tak veľmi záleží, pán riaditeľ,“ začal Harry, „prečo ste dopustili, aby som vyrastal s tými netvormi?“

Na Albusovej tvári sa opäť zjavil šok. Nečakal, že Harry bude vedieť, že ho k Dursleyovcom zaniesol on. Nevedel, čo robiť, tak odvetil: „Boli tvoji jediní príb...“

Harry vstal: „Predpokladám, že vzhľadom na moju slávu ste ma celé tie roky určite sledovali. Vedeli ste, čo sa deje a neurobili ste nič.“

„Harry, nechcel som, aby ťa tá sláva zničila. Čakali sme, kým príde čas a...“

„Takže ste sa o mňa nemohli starať napríklad vy? Alebo hocikto z tohto čarovného sveta? Určite by sa mnohí chceli chváliť, aké slávne dieťa vychovávajú.“

Dumbleore nemal slov.

„A ešte zo mňa robiť blbca a o ničom mi nepovedať. Ten Hagrid len mlčky chodil popri mne v Šikmej uličke a bez slova ma nechal na vlakovej stanici. To v ľuďoch vzbudzujem až taký strach? To sa potom teším, konečne ma rešpektujú.“

Bez slova zamieril ku soche, povedal heslo a odišiel. Dumbledore ho nechal. Po chvíli sa však rozplakal ako nikdy v živote. Plakal niekoľko hodín. Tak veľmi neplakal ani keď mu zomrela sestra Ariana.

Na druhý deň po raňajkách niekto Harryho odtiahol za ruku do komory na metli. Harry bol najskôr v šoku, potom si však všimol, že je to prvák z Chrabromilu. Jeho meno si ale nepamätal.

„Ahoj, som Seamus,“ povedal, keď zavrel dvere.

„Čo chceš?“

„Len ti povedať, že o všetkom viem. Čo si urobil Hermione na hodine lietania.“

Harrymu sa rozšírili oči. Seamus sa pousmial.

„Buď budeš robiť všetko, čo ti poviem,“ navrhoval Seamus, „alebo pôjdem za riaditeľom a poviem mu o tom. Už bez toho som počul, že máš u neho problém zo včera. Zatiaľ ahoj.“

Seamus vyšiel z komory a Harryho nechal samého. Tak jeho chce niekto vydierať? Harry sa len zasmial. Veď dobre, problémy sú na to, aby sa riešili. A Seamus bol teraz preňho veľký problém, ktorý si vyžadoval veľké riešenie.

[ » na začiatok « ]