Kapitola:
Pridaná: 19.3.2018, 21:28:57
Čítaná: 292×
Hodnotenie: (počet hlasov: 5)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Harry, Ron, Malfoy, Hermiona, Snape, Dumbledore, Hagrid....
Stručný dej: Harry sa nedokáže preniesť cez detstvo, ktoré strávil u Dursleyovcov, čo ho veľmi poznačí a zmení ho na iného človeka, než akého poznáme z kníh...

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Prológ 2 » Zoznámenia 3 » Sieň slávy 4 » Nové zistenia 5 » Priateľstvo 6 » Vznik tria 7 » Les a herbológia 8 » Remus a Harry 9 » Bez Harryho 10 » Vydieranie 11 » Súd 12 » Úschovňa lodiek 13 » Hagrid, Dumbledore, Lucius 14 » Deň s Luciusom 15 » Hermionino zistenie 16 » Únos 17 » Temný pán sa vrátil 18 » Útek 19 » Na Rokforte 20 » Rozhovor 21 » Na ministerstve 22 » Zrada 23 » Návrat 24 » Poradkyňa 25 » Čcho a Winky 26 » U Kančej Hlavy 27 » Terapia 28 » Blížime sa do finále 29 » Koniec 30 » Epilóg

„Vravel som vám, že to takto dopadne, Albus.“

Severus Snape a Albus Dumbledore stáli pri stole v riaditeľovej pracovni. Na stole sa vynímal ohnivočervený vták Fénix.

„Mýliš sa, Severus. Harry nie je ako James.“

„Och, vážne? Ja by som povedal, že sa líšia len tým, že jeden z nich má na čele jazvu.“

Dumbledore naňho uprel zrak: „Harry v sebe dusí hnev z tyranie, ktorú musel celé detstvo znášať. Naša úloha je teraz zmeniť jeho správanie. Ukázať mu lepšie vzory no najviac zo všetkého musíme do jeho srdca zaniesť lásku.“

„Preto ste navrhli Remusovi, aby sa s ním spriatelil?“

„Áno, preto. Harryho rodičia boli Remusovi najbližší priatelia. Kto iný by sa s ním mal zblížiť?“

Snape si vzdychol: „Dobre, v tomto máte pravdu. Ale aj tak si myslím, že Harry by sa so svojou povahou hodil do Durmstrangu. Mali sme ho za tie roky preradiť. V Durmstrangu platí tvrdá disciplína a telesné tresty. Tam by to z neho dostali von.“

„Prestaň, Severus,“ zahriakol ho riaditeľ, „Harry má také isté právo tu byť, ako hociktorý študent. Má na to zmeniť sa. Chce to len čas.“

„Aspoň ste mu mohli dať trest za tú bitku na nádvorí.“

„Chcel som, ale žiaľ zdúchol. A zaskočil ma svojimi vyspelými názormi.“

„Pche,“ Severus sa pobral k dverám. Otvoril ich a na prahu sa ešte otočil: „Robte, ako uznáte za vhodné. Ale vedzte, že ten chlapec dopadne veľmi zle.“

Vyšiel von a zabuchol dvere.

Albus Dumbledore ani len netušil, akú má Snape ohľadom Harryho pravdu. A možno aj áno a práve preto sa rozhodol čo bude robiť ďalej.

Matthew Lewis musel cez noc ostať v nemocničnom krídle na pozorovaní. Mal len modriny, hlava bola v poriadku. Madam Pomfreyová však nechcela nič riskovať.

Na škole sa veľmi rýchlo rozkríklo, že Harry Potter je násilný bitkár. Ako sa s touto informáciou ale škola vysporiada, Matthew nevedel. Rozprával sa o tom s dievčaťom od náprotivnej postele, Hermionou.

„Je veľmi ťažké veriť niečomu takému,“ začala ležiac na posteli. „Ako niekto môže byť taký agresívny? Mimochodom, stratila som pamäť, takže tu vlastne nikoho nepoznám. Ktorý to je žiak?“

„Ten v okuliaroch s jazvou na čele. Tiež prvák. Kamaráti sa s jednym ryšavým chalanom.“

Hermiona si spomenula na oboch. Stáli pri jej posteli, keď sa prebrala.

„Bože, veď ja ho asi poznám! Tie zelené oči sú nezabudnuteľné!“

„Tak vidíš. Bol ako nepríčetný, pritom som doňho ten tanier nehodil naschvál.“

Natiahol sa po vodu.

„Myslíš, že z toho bude mať problémy?“ opýtala sa Hermiona.

„Netuším,“ pokrčil Matthew plecami, „pokarhanie alebo trest by si ale určite zaslúžil.“

„Deti, večierka! Zhasínam!“ zakričala do izby madam Pomfreyová.

„Dobrú noc!“

„Dobrú!“

V nemocničnom krídle sa zhaslo.

Hermiona však ešte dlho nevedela spať. Ak to bol ozaj ten chalan, ktorý stál pri jej posteli, keď sa prebrala.... Vôbec nevyzeral násilnicky. Ale ak dokázal Matthewa surovo zmlátiť....mohol aj jej poškodiť metlu? A ak áno, tak prečo? Čo také strašné by mu musela spraviť?

Takéto myšlienky jej behali hlavou ešte dlho po polnoci.

„Sledovať Pottera? A načo? A ktorýže to vlastne je?“

Albus Dumbledore bol v učebni elixírov a rozprával sa s Krvavým barónom, duchom slizolinskej fakulty. Snape im uvoľnil miestnosť.

„Áno, vieš, viacerí profesori máme niekoľko podozrení, že...“

„A ktorýže to je ten Potter, že ste z neho všetci takí vykakan...?“

„Barón!“ zahriakol ho riaditeľ.

Duch si zakryl ústa: „Och, jasné, pardon. Len viete, pán riaditeľ, ak je to deculo nejakého bohatého rodiča, čo nevie čo od dobroty, lebo si myslí, že mu patrí celý svet, najmite si na to niekoho...hmotného. Ja ho totiž nemôžem prefackať. To inak preto je taký slávny?“

„Nie, o nič také nejde. Ale máš pravdu v tom, že Harry Potter môže mať prsty v pár zlých situáciách, ktoré sa v poslednom období na našej škole stali.“

„Napríklad?“

„S istotou vieme len to, že sa s jedným chlapcom pobil a...“

„Ale? Jedna bitka? Veď to človeku len prospeje...“

„Prestaň ma stále prerušovať a nechaj si svoje vtipné poznámky pre seba, barón!“

Duch len mlčky sklonil hlavu: „Odpusťte, asi ide o čosi vážne.“

Dumbledore prikývol: „Je možné, že zámerne poškodil pred hodinou lietania svojej spolužiačke metlu. Vďaka tomu z nej spadla a má mnoho zlomených kostí a taktiež trpí stratou pamäte.“

To už sa krvavý barón tváril vážne.

„Vychádzame z jeho agresívnej a nepredvídateľnej povahy,“ vysvetľoval ďalej Albus. „Nemusí ísť o nič, možno tá bitka bola len jednorázová záležitosť. Ale Harry je trochu...iný ako bežný prvák. Žiadam ťa len preto, aby sme mali istotu, barón.“

Krvavý barón prehovoril: „Chcete odo mňa, aby som nenápadne vyzvedal? Alebo spriatelil sa s ním?“

Riaditeľ pokrútil hlavou: „To už skúšal Remus Lupin a veľmi sa nepodarilo. Harry nie je veľmi otvorená povaha, narozdiel od väčšiny detí. Možno tvoje priateľstvo odmietne. Mohol by si ho ale sledovať, aspoň tu, v hrade.“

Duch zmraštil obočie: „Pri všetkej úcte, ako duch nie som veľmi nenápadný.“

„Práveže si. Môžeš kedykoľvek zmiznúť za stenu či bez slova okolo neho preletieť. Veď po škole lietate bežne. Hlavne sa ale pokús byť nenápadný a čo možno najviac prirodzený.“

Barón zmraštil čelo a rozmýšľal. Napokon pozrel riaditeľovi do očí a povedal: „Tak dobre.“

„Bež Lucius, bež!“

Všade strieľajú zaklínadlá. Nikto nie je v bezpečí. Okolo nich padajú na zem mŕtve telá.

„Pozor!“

Lucius Malfoy sa s malým batoľaťom v náručí skrčí a kútikom oka zazrie, ako mu popri vlasoch presviští zaklínadlo sýtozelenej farby. Nemusí si nič domýšľať, presne vie o aké kúzlo ide.

„Vďaka, Arthur!“

Arthur a Lucius s dieťaťom v náručí utekajú po poli na miesto bezpečia. Už iba niekoľko desiatok metrov, to zvládnu. Musia, veď došli tak ďaleko. Už iba kúsok, len...

„HEJ!! LUCIUS!!“

Lucius sa otočí za hlasom. Pár krokov od neho sa spoza kríkov vynorí čarodejnica s čiernymi kučeravými vlasmi v čiernom habite. V ústach jej vidno krivé a polámané zuby.

„SI ZRADCA!!“ vrieska.

„Bellatrix, prosím, nechaj nás odísť!“ Lucius zúfalo pozrie na Arthura: „Utekajme!“

Rozbehnú sa ďalej. Za sebou ale počujú čarodejnicin hlas, ktorý vrieska: „AVADA...!“

Draco Malfoy sa zobudí zo sna v slizolinskej spálni.

„Seamus! Seamus, kam ideš?“

„Choď na obed, Neville. Ja ešte musím za Harrym Potterom!“

Nevillovi sa rozšírili oči: „A načo, preboha?“

„Niečo od neho potrebujem. Potom sa k tebe pridám, Neville. Bež do Veľkej siene.“

Chrabromil a Slizolin mali elixíry a teraz bola obedňajšia prestávka. Krvavý barón len tak lietal žalármi, keď tu zrazu začul meno Harry Potter. Akýsi prvák z Chrabromilu od neho niečo chce! Nielen jeho poslanie, ktoré mu udelil Dumbledore ale aj zvedavosť sama mu napomohli k rozhodnutiu. Rozhodol sa nasledovať toho prváka....

[ » na začiatok « ]