Kapitola:
Pridaná: 29.7.2007, 14:33:17
Čítaná: 1377×
Hodnotenie: (počet hlasov: 8)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Mirabell, Otrion a i.
Stručný dej: Dobrodružno-romantický príbeh, v ktorom natrafíte nie len na čarodejníkov, ale aj na čarovné tvory - draky.

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Kráľova Krutosť 2 » Cudzinec 3 » Túžba po dobrodružstve 4 » Ťažký osud 5 » Zvláštne priateľstvo 6 » Nezničiteľné puto 7 » Vyvolení 8 » Nájdenie nádeje

Bolo poludnie. Mirabell ťahala za sebou vaky. Boli napratané jedlom, prikrývkami a liečivými mastičkami. Prehodila ich cez Ortionov chrbát. Utrela si z čela pot a vydýchla si. Potom si sadla a pozerala na Ortionovo sedlo. Vyrobila mu ho ona ale musel na ňu dozerať. Hovoril jej presný postup a nakoniec z toho vzniklo toto nádherné sedlo. Mirabell bola na svoju prácu nesmierne pyšná. Postavila sa a išla sa rozlúčiť s obyvateľmi ktorí sa o ňu starali keď bola zranená. Zantier na ňu hľadel a bolo na ňom vidno že je smutný. Keď Mirabell prišla k nemu objal ju. Bola taká prekvapená že zabudla zatvoriť ústa. Pustil ju a pobozkal na líce. "Dávaj si na seba pozor, dobre? " povedal a pohladil ju po tvári. Od vtedy čo sa prvý krát stretli bol stále s ňou. Rozprávali sa o toľkých veciach. Mirabell nikdy nepovedala čo cíti k Varienovi. "Nič sa mi nestane. " odpovedala a otočila sa. Ortion na ňu pozeral a premeriaval si ju. "Myslím že sa do teba zamiloval. " usúdil s pobavením. Vrhla naňho nahnevaný pohľad aby si prestal z nej uťahovať. Niekedy by bola radšej keby nikdy nezačal s ňou hovoriť. "Nechceš letieť na mne? " spýtal sa a teplým dychom jej odfúkol vlasy z tváre. "Nie. Z výšky by nás skôr zbadali. A cez tie stromy by som nič nevidela. " povedala a vykročila do hustého lesa. "Ako chceš. " povedal Ortion a pomaly kráčal za ňou. Mirabell stále vŕtala v hlave jedna otázka. Nevedela ako sa má na to spýtať Ortiona. Povedala si že keď bude vhodnejšia chvíľa spýta sa ho na to. Išli tak dlho bez prestávky že Mirabell strašne boleli nohy. Nakoniec si sadla na kameň a sťažka vydychovala. Slnko zapadalo a ona cez noc nechcela ísť cez les. Aj keď mala na blízku Ortiona bála sa. "Idem nájsť miesto kde sa uložíme. " povedala a odišla. Ortion vyletel nad les a ponaťahoval si krídla. Lietal tak asi desať minút a potom sa vrátil k Mirabell. Tá už sedela pred ohňom a varila polievku. Sadol si k nej a sledoval ju. Pozrela naňho a videla že je hladný. "Dozri na polievku hneď sa vrátim. " povedala a odišla aj s lukom. Ortion sledoval bublajúcu polievku. Oňuchal ju a potom si z nej odchlipol. Zavrčal lebo bola horúca a popálila mu jazyk. Nahnevane pozrel na polievku. Keď sa vrátila Mirabell v ruke držala štyroch zajacov. Pozrela na Ortiona a začala sa smiať. Ten bol učupený a vrčal na kotol v ktorom bublala polievka. "Tu máš. Niečo som ti chytila. " povedala a stále sa smiala. Hodila Ortionovi zajace. "To si nemusela. Ďakujem. " povedal a zhltol všetkých zajacov naraz. Mirabell si do drevenej misky naliala horúcu polievku. Vytiahla chlieb a pustila sa do jedla. Ortion ležal pri nej a sledoval ju. Keď dojedla bola stále hladná. Zas si nabrala polievku a pozrela na Ortiona. Teraz sa ho to musím spýtať. Chcem vedieť prečo. pomyslela si. "Ortion, musím sa ťa na niečo spýtať. Prečo si so mnou nezačal hovoriť už skôr? " spýtala sa a vydýchla si. Bola rada že ju to už neťaží. Ortion sa na ňu zahľadel a premýšľal. "Ak to chceš vedieť musím ti najprv povedať jeden príbeh. Potom to už pochopíš. " povedal a nadýchol sa. Mirabell trpezlivo čakala.

"Keď sme ešte žili v krajine tvojho otca mali sme kráľa. Bol múdry a dobrý. Za jeho vlády nás bolo veľa ale nie všetci ho mali radi. Jeden drak sa rozhodol že ho zvrhne a stane sa kráľom on. Zašiel za ľuďmi a povedal im kde sa nachádza. Tí ho zavraždili. Týmto sme sa rozpadli. Žili sme sami alebo v malých skupinkách. Drak Zradca sa stal kráľom a vôbec sa o nás nestaral. Ale tí ľudia s ktorými sa spriahol ho raz v noci zabili a pozabíjali všetkých drakov ktorých našli. Všetci čo zostali odleteli do krajiny o ktorej ti hovoril ten chlapec ktorého hľadáš. Vtedy sa rozhodol nový kráľ zakázať nám rozprávať sa s ľuďmi. Vyriekol silnú kliatbu, ak to tak môžem nazvať, a od vtedy sa môžme rozprávať s ľuďmi iba keď im veríme. Preto som sa s tebou nemohol rozprávať. Kvôli tej kliatbe. Keď sme sa už usadili prišli ľudia. Nebolo ich veľa ale pre nás boli aj tak veľkou hrozbou. Stretli sa s kráľom a museli s nami zostať až dovtedy, kým sme im nezačali veriť. Poprosili nás, či by nemohli zostať s nami v tejto krajine. My sme im dovolili a od vtedy sú dve strany: strana tvojho otca a strana drakov. Vedieme medzi sebou tichú vojnu. Teraz je v našej krajine nádherné mesto plné šťastných ľudí. Žiadny hlad, chudoba a nespravodlivosť. Majú kráľa ktorý sa o nich stará ako o vlastnú rodinu. Mysleli sme si že budeme mať od kráľovstva pokoj ale stále nás prenasledujú. Bojíme sa že nakoniec medzi nami vypukne vojna a to by nás úplne zničilo. Ale v jednu noc sa nám zrodila nádej. Chlapec ktorého všetci nazývajú Vyvolený. Má magickú silu a pred pár mesiacmi ho vyslali do kráľovstva, nájsť ďalšie dieťa ktoré sa narodilo presne rok po ňom. Takže teraz behajú po svete dvaja Vyvolení a stačí len keď sa stretnú. Musia spojiť svoju magickú silu a iba tak poraziť kráľovstvo. " dopovedal a uprel pohľad na Mirabell. Tá bola jeho rozprávaním tak unesená, že zabudla na polievku. Potom Ortion vytreštil oči a prekvapene pozrel na Mirabell "Ako si hovorila že sa volá ten chlapec, ktorého hľadáme? " spýtal sa zvedavo. "Varien. " odpovedala a nechápavo pozrela na Ortiona. Ten prekvapene na ňu pozeral a zašepkal: "Vyvolený. " Mirabell vypadla z rúk miska ale ona si to nevšímala. Otvorila ústa a vypúlila oči "Vyvolený? A Varien? " spýtala sa. Vyzeralo že Ortion si rýchlo dáva niečo dokopy a potom len povedal: "Nepovedal som že ten druhý Vyvolený bude z kráľovskej rodiny. Kráľova vlastná krv ho zvrhne. Ak sa to samozrejme podarí. To teda znamená že ty a Varien ste tí dvaja. Musíme ho nájsť. Ak zomrie tak nemáme šancu zvíťaziť. Zajtra ráno vyrazíme. " povedal a zatvoril oči. Mirabell si položila hlavu na zem. Prikryla sa a premýšľala. "Vyvolená. " zašepkala a zaspala.

No tak som ju konečne napísala :) Ďalšia neviem kedy bude ale dúfam že ju napíšem ešte skôr ako pôjdem do Talianska...posielajte mi prosím sovy...papa

[ » na začiatok « ]