Kapitola:
Pridaná: 26.8.2007, 21:11:30
Čítaná: 2708×
Hodnotenie: (počet hlasov: 11)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Mirabell, Otrion a i.
Stručný dej: Dobrodružno-romantický príbeh, v ktorom natrafíte nie len na čarodejníkov, ale aj na čarovné tvory - draky.

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Kráľova Krutosť 2 » Cudzinec 3 » Túžba po dobrodružstve 4 » Ťažký osud 5 » Zvláštne priateľstvo 6 » Nezničiteľné puto 7 » Vyvolení 8 » Nájdenie nádeje

Mladá noc. Ešte veľmi mladá. " povedal pošepky Ortion. Mirabell sa mlčko za nim vliekla a pozerala na jasné hviezdy. Nechcela nikdy ísť v noci ale Ortion na tom trval. "Pridaj do kroku , Vyvolená! " povedal Ortion a obzrel sa za seba. Uprel pohľad na tmavú štíhlu postavu ktorá hrdo kráčala za ním. Videl iba lesk jej očí vo svetle hviezd. Mirabell už liezlo na nervy že ju stále volal Vyvolená. Nepotrebovala to a ani nechcela. "Ortion prestaň! Nechcem aby si ma volal Vyvolená! Správaj sa ku mne ako predtým " povedala zamračene ale on nemohol vidieť jej nahnevanú tvár. Ortion si začal niečo pospevovať a Mirabell ho zamračene sledovala. Sadla si na zem a bola rozhodnutá že už nespraví ani krok. "Čo je? " spýtal sa jej Ortion a zastavil. "Nespravím už ani krok! Som unavená a chcem sa vyspať. Ortion, prosím! " povie a uprie naňho svoje prosebné oči. Ortion na ňu pozrel a potom sa otočil. Podišiel k nej a ľahol si na popadané lístie. Mirabell si zobrala z vakov chleba a začala jesť. "Tak ja si idem niečo uloviť! " povedal a postavil sa. Mirabell ho sledovala a pomaly žula tvrdú kôrku. Ortion sa nevracal ani keď dojedla. Postavila sa a započúvala sa do ticha tmavého lesa. Nastražila uši a počula zurčať vodu. Vykročila k zurčaniu a pritom sa obzerala okolo seba. Videla pár červených očí a vyľakala sa. Tuho zatvorila oči a potom ich znovu otvorila. Znovu vykročila a v jasnom mesiaci sa leskla čistá voda. Pribehla k nej a kľakla si na kolená. Napila sa z nej no neodolala a skočila do priezračnej vody. Bola studená ale Mirabell to nevadilo. Vytiahla sa na breh a zhodila zo seba špinavé šaty. Plavé vlasy sa jej spustili pozdĺž tela. Skočila do vody. Vo vode sa cítila ako rybka. Rýchlo plávala stále dookola až sa jej rozkrútila hlava. Pritiahla sa k brehu a nahmatala svoje veci. Vyšla na breh a obliekla sa. Mokré vlasy si skrútila do drdola. Ako sa vracala naspäť cítila že ju niekto sleduje. Neďaleko videla veľký balvan. Usúdila že to bude Ortion a pristúpila k nemu. Svojou horúcou dlaňou sa dotkla jeho hlavy. Otvoril oči a začudovane na ňu pozrel. "Bola som si zaplávať. Najedol si sa? " spýta sa ho a oprie sa oňho. "Áno " odpovie jej a zatvorí oči. Bola taká unavená že sa nezmohla ani na slovo. Zatvorila oči a ponorila sa do sveta snov. Zahalená postava v plášti. Žena. Za ňou utekal muž. Zastavil ju strhol jej kapucňu a zabil ju. Mirabell sa strhla zo spánku a obzerala sa okolo. Všade bola tma a hviezdy už nežiarili tak jasne ako predtým. Ortion stále spal. Postavila sa a potiahla nosom. Dym. Rýchlo zobudila Ortiona a ten tiež potiahol nosom. "Ideme za tým dymom. Nájdeme ľudí ktorí si robia oheň blízko nás " povedal nahnevane. Spolu bok po boku vykročili do lesa a obzerali sa. V tom Mirabell vykríkla "Tam! Tam je niečo! " ukazovala prstom na malú žltú žiaru. Oheň. Pomaly a hlavne ticho sa vybrali k ohňu. Začuli hlasný smiech. Mirabell vykročila a nechala Ortiona za sebou. S prižmúrenými očami pristúpila k najbližšiemu stromu a skryla sa zaň. Vystrčila hlavu a videla tam troch opitých mužov ako tancujú okolo ohňa a hlasno sa smejú. Jeden z nich ukázal na strom o ktorý bolo niečo priviazané. Hodil doňho prázdnu čašu a čaša narazila do niečoho mäkkého. To niečo zaskučalo od bolesti. Chlapi sa začali ešte viac smiať a jeden z nich zakričal: "Chlapče! Ty nikdy nemôžeš byť vojak a ani do vojny ťa nepovolajú! Také mladé žriebä! " Znovu začali tancovať okolo ohňa a z ich úst sa hrnuli nadávky. Mirabell to už nevydržala a podišla bližšie aby videla koho to tak týrajú. Zostala prekvapená. Ústa otvorila dokorán ako ryba na suchu. Bol to Varien ale vôbec nevyzeral tak ako ho videla naposledy. Tvár mal dobitú a bol samá modrina. Ako by nestačilo to čo mu spravil jej otec ešte toto musí trpieť. V tom sa ale chlapcova dobitá tvár pozrela smerom k Mirabell. Bol prekvapený tak ako Mirabell. Nemo na seba pozerali. Mirabell to už nevydržala a odišla. Vrátila sa k Ortionovi aby mu povedala všetko čo práve videla.

No tak a je to tu...konečne čo?Sorry že som to predtým poslala z druhého nicku ale ten už nepoužívam...tak sovky čakám

[ » na začiatok « ]