Kapitola:
Pridaná: 4.2.2018, 16:01:51
Čítaná: 1119×
Hodnotenie: (počet hlasov: 1)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Mnoho známych z HP
Stručný dej: Príbeh jedného animága....

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, horor

Kapitola: 1 » Začiatok 2 » Andrew Mack 3 » Rokville 4 » Návšteva 5 » Kameň Mudrcov 6 » Svedectvo 7 » Stret 8 » Následky 9 » Pôvod 10 » Koniec

Andrew zreval. O kliatbe Cruciatus už počul veľa, príliš mnoho obetí, ktoré vypočúval, sa mu ju snažili čo najpresnejšie opísať. Na takúto bolesť ho ale nedokázalo pripraviť nič. Akoby sa mu desiatky nožov snažilo zabodnúť do tela.

Snape odsunul prútik a bolesť sa vytratila:

„Neber to osobne,“ začal, „keby sa v okolí Rokfortu nachádzal aj tvoj kolega, dopadol by rovnako.“

„Teraz si si sám vykopal hrob,“ odvetil Andrew zničene. „Nič sme na teba nemali. Vyšetrovanie sme včera ukončili. Vrátil som sa len preto, aby som strávil posledný deň so synom. Ale už ti to neprejde.“

Andrew skúsil využiť to, že Severus bol zaskočený a rýchlo sa rozbehol k dverám. Zbytočne. Cítil, ako mu telo ovinuli povrazy, v dôsledku čoho stratil rovnováhu a padol na kolená.

„Mrzí ma to, iste chápeš, že ťa nemôžem nechať odísť.“ Snape sa k nemu zohol. „Môžem ti ale sľúbiť jedno. Tvojho syna z toho vynechám. Ak sa mi ale tvoj kamoš dostane pod ruky...“

Vstal a opäť zamieril prútik. Andrew zreval. Dúfal, že ho niekto začuje, chcel, aby sem niekto vtrhol a zbadal toho bastarda pri čine, aby to skončilo a všetko dopadlo dobre. Márne.

Netušil, ako dlho to trvalo. Cez tú bolestivú agóniu cítil len jednu vec. Ako ho pomaly zrádza vlastné telo. Z údov sa mu pomaly ale isto strácal cit, neskôr vedel len sotva pohnúť očami. Nakoniec upadol do oslobodzujúceho bezvedomia.

K Rokfortu sa blížili dve zohnuté postavy v kapucniach. Poznali to tu dobre, obaja sem chodili. Dokonca naraz. Ich priateľstvo pretrvalo aj po opustení brány školy.

Teraz sem ale boli zavolaní, aby niekomu zvnútra pomohli. Ten dotyčný bol v ich radoch relatívne nový, ale už teraz mu ich Pán bezvýhradne dôveroval. Prišlo im to zvláštne, ale vedeli, že ich Pán vie čo robí.

Vošli do hradu a zabočili doľava po schodisku do žalárov. Priestory sa od ich školských čias nezmenili, poľahky vedeli kade ísť. Do kabinetu elixírov vošli bez zaklopania.

Na zemi pred nimi ležalo spútané telo. Vôbec sa nehýbalo, ten človek bol buď v bezvedomí alebo mŕtvy. A nad ním stál ich starý známy.

„Severus,“ kývli mu na pozdrav.

„Zdravím, Augustus, Martin. Viete, čo máte robiť.“

„Vieš, že by si aj ty mohol priložiť ruku k dielu?“ soptil naňho Martin.

„Ja už som svoje vykonal,“ ironicky odvetil Snape.

Najprv mu Martin s Augustusom dali dole povrazy. Išlo to ťažko, museli si nakoniec poradiť s vreckovým nožíkom. Potom ho každý z jednej strany zdvihol a premiestnili sa. Severus Snape ostal v miestnosti sám.

Ocitli sa pred vysokou bielou budovou. Položili ho pred vchodové dvere, zazvonili a znovu sa premiestnili.

Andrew Mack vedel len horko-ťažko hýbať očami. Zvládol ale toľko, aby vedel upriamiť zrak na nápis, ktorý bol nad vchodovými dverami. Stálo na ňom: NEMOCNICA SV. MUNGA NA ČAROVNÉ CHOROBY A ZRANENIA

Alastor Moody si pripravil horúci kúpeľ, do ktorého sa s vďačnosťou ponoril. Bol rád, že je konečne doma. A hoci nikdy nemal rád, ak úsilie vložené do vyšetrovania neprinesie ovocie, tentoraz sa tým nenechal rozptýliť.

Zrazu začul, ako mu na okno niekto klope. Pozrel sa ta a zbadal veľkú hnedú sovu, ktorá mala o nohu priviazaný list. Premohla ho zvedavosť, vedel, komu sova patrí.

Vyšiel z vane, nasadil si protézu na nohu, obliekol si župan a otvoril okno. Sova nevošla dnu, len otrčila nohu, aby sa ľahko dal odopnúť list. Moody ho otvoril a musel si správu dvakrát prečítať, aby strávil šok:

Ahoj, Alastor,

Príď, prosím do Nemocnice sv. Munga, čo najskôr.

Andrew je v nemocnici a je to s ním veľmi zlé.

S pozdravom,

Anna

Andrew Mack otvoril oči a zbadal nazeleno natretý strop. To ho prekvapilo, nevedel prísť na to, kde je, a tak sa pokúsil posadiť. Nešlo to, nedokázal ani zdvihnúť hlavu.

V tej chvíli si na všetko spomenul a do očí sa mu nahrnuli slzy. Neplakal pre ten bolestivý zážitok, ktorým si prešiel, ale preto, lebo vedel, že ak ho kliatba Cruciatus dostala do takéhoto stavu, je len veľmi malá šanca, že sa jeho stav vráti do normálu. Videl takýchto prípadov viac ako dosť.

Musel ale zistiť, kde sa vlastne nachádza. Jakživ si nedokázal spomenúť, ako sa sem dostal. Je azda ešte stále na Rokforte? Ukryl ho snáď Snape do nejakej tajnej miestnosti, aby ho mohol neskôr ďalej mučiť? Začal podliehať panike.

Vtom počul zvuk otváraných dverí. Ozvali sa kroky, viacero krokov. Blížili sa k nemu. Andrew sa iba v duchu modlil, aby to nebol Snape a nejakí jeho kumpáni, ktorí mu prišli pomôcť dokončiť, čo začal.

Keď ale zbadal, kto to je, opäť začal prudko vzlykať. Stáli nad ním Alastor, jeho žena Anna a ešte nejaká tretia osoba odetá v bielom. Pohľad na ňu mu napovedal, že leží v nemocnici.

Anna ho v sekunde začala silno objímať a zadýchavala sa od plaču. Jej slzy mu stekali na hruď. Cez to všetko iba začul, aká je vďačná, že žije a že všetko bude v poriadku.

Alastor mu po chvíli, keď sa Anna odtiahla, zovrel ruku a sľúbil mu, že bude pri ňom tak ako Anna.

Obaja sa doktora začali pýtať na prognózu, na následky. Doktor bol realista, povedal im na rovinu, že nejaké extrémne zlepšenie nemožno očakávať. Na to Anna znova prepukla v plač. Nakoniec sa zdvihla a opýtal sa Alastora, či by tu nemohol ostať s ním, lebo chce dať vedieť ostatným členom rodiny. Prikývol a Anna odišla.

„Vyriešime to, Andrew,“ prisľúbil mu Moody, keď sa dvere za Annou zavreli. „Dostaneme ho, nič sa neboj. Opýtam sa ťa pár vecí. Ak bude odpoveď áno, žmurkni. Rozumieš?“

Andrew žmurkol.

„Bol to náš človek?“

Žmurk.

„Nachádza sa v Rokville?“

Nič.

„Na Rokforte?“

Žmurk.

„Je to učiteľ?“

Žmurk.

Moody vymenuvával zaradom vyučovacie predmety. Pri elixíroch Andrew žmurkol.

Alastor si dal všetko dokopy. Vedel ako bude postupovať a čo urobí. A vedel aj to, že minister mágie sa nikdy nedozvie, že ten prípad vyriešil.

Niekoľko desiatok kilometrov od nemocnice, na ministerstve mágie, hlboko v podzemí, na oddelení záhad, stál nad stolom s prísadami muž menom Matthew Todd. Zamestnali ho tu najmä pre jeho talent vo vyrábaní elixírov. Pracoval na rôznych, jedoch, protijedoch, či všelijakých liečivých nápojoch. Poslednú dobu v súkromí svojej pracovne však pripravoval niečo vlastné.

Vždy sa zaujímal o vlkolakov. A najmä o spôsob vyliečenia jedinca od tejto nežiadúcej premeny. Naspamäť vedel všetky prísady a postup prípravy protivlkolačieho elixíru a vedel ho dokonalo pripraviť.

Pri štúdiách vlkolakov si ale spomenul aj na čosi iné. Jeho otec bol vášnivý historik a do hĺbky študoval ich rod. Prišiel na to, že rod Toddovcov siaha až do stredoveku. A čo bolo ešte zaujímavejšie, našlo sa mnoho dôkazov o tom, že jeden z ich stredovekých predkov bol vampír.

Matthewa otcov nález doslova pohltil. Celé hodiny sa začal venovať vampírom. Overených zdrojov s informáciami o nich však bolo ako šafranu, a tak musel pracovať s mnohými nepresnými názormi, polopravdami, či s neoverenými tézami.

No dnes to vyzeralo, že celé jeho úsilie má zmysel. Podobne ako u vlkolakov, aj tu ho najviac zaujímal liek na vampírizmus. A zdalo sa, že dnes ho našiel. Svet mal zato, že vampíri vyhynuli, ale ak by sa náhodou nejaký zjavil, nebolo by úžasné ak by práve on prišiel s liekom?

Privolal si výťah a zamieril do ministerskej soviarne. Chcel sa pochváliť otcovi, no rovnako mu záležalo aj na tom, aby sa o jeho úspechu dozvedel aj jeho mentor zo školských čias Albus Dumbledore.

Alastor Moody vtrhol ešte v ten deň do kabinetu elixírov. Ten netvor tam stál a vyzeral, že je šťastný, že ho vidí.

„Tak predsa,“ zašepkal.

Obaja vytiahli prútiky. Po miestnosti začali šľahať farebné blesky a ani jeden z nich nemienil prestať. Nakoniec sa po chvíli Alastor vyhol Snapeovmu kúzlu a vyčaroval naňho reťaze. Snape v úžase padol na zem.

„Hovor, lebo prisahám, že dopadneš ak on,“ vrčal Moody, keď stál nad Severusom. Ten mlčal a v očiach sa mu zračilo pobavenie.

„Vieš, ja som zamestnanec ministerstva, Cruciatus by pre mňa okamžite znamenal Azkaban,“ pokračoval Moody pokojne. „Ale sú aj menej kruté metódy. Legilimens!“

[ » na začiatok « ]