Kapitola:
Pridaná: 26.7.2007, 20:51:49
Čítaná: 950×
Hodnotenie: (počet hlasov: 8)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Richard Chrabromil, Salazar Slizolin, Brunhilda Bystrohlavová, Brigita Bifľomorová
Stručný dej: Príbeh o tom, ako bol založený Rokfort

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Kapitola: 1 » 1 2 » 2 3 » 3

Tento príbeh sa stal veľmi, veľmi dávno. Odohráva sa vtedy, keď štyria najväčší čarodejníci sveta sa rozhodli, že založia čarodejnícku školu pre žiakov z Anglicka. Títo ľudia sa volali Richard Chrabromil, Brigita Bifľomorová, Brunhilda Bystrohlavová a Salazar Slizolin.

V jedno prekrásne ráno sa všetci štyria stretli v Deravom kotlíku. Objednali si nápoje. Brigita a Brunhilda ďatelinové pivo a Richard a Salazar si dali pohár dračieho srdca.

„No“, začala Brunhilda, „ako sme na tom s prípravami na našu školu?“

„Ja som našiel perfektné miesto kde by mohla byť.“ povedal Richard.

„Naozaj a kde to je?“, pýtal sa neveriacky Salazar.

„Pri Rokvile. Je to typicky čarodejnícke mesto kde by mohli žiaci chodiť, keď im dáme v škole voľno.“ povedal Richard a pozrel sa na ostatných či súhlasia. Súhlasili a na jeho prekvapenie súhlasil aj Salazar. Richard a Salazar sa nemali veľmi v láske a takmer v ničom sa nezhodovali.

„A kedy začneme stavať?“, pýtala sa Brigita.

„Niekedy ešte tento týždeň, ale budeme potrebovať pomoc a ja ešte nájdem nejaké zaklínadla proti muklom aby sa tam nedostali.“ odpovedal jej Richard, dopil svoj pohár dračieho srdca a potom sa všetci odobrali na odchod.

Na druhý deň ráno sa stretli Brunhilda a Richard a keďže oni mali na starosti hľadať pomoc dohodli sa, že na druhý deň okolo obeda sa vyberú do ulíc v Šikmej uličke a začnú zháňať ľudí, ktorý by im pomohli so stavbou novej školy.

„Dúfam, že bude dosť ľudí ochotných pomôcť nám!“, povedala s obavami Brunhilda. Ale nemala sa čoho báť. Ľudí sa hlásilo veľmi veľa a tak zobrali všetkých, ktorých mohli. Keď sa všetci stretli pri Rokvile, Salazar sa čudoval, ako mohli nájsť toľko ľudí.

„Kde ste ich všetkých zohnali?“, pýtal sa ich a stále mu údiv z tváre nezmizol.

„Vieš v Šikmej uličke bol dosť veľký zhon a všetci títo čarodejníci potrebujú nejaké tie galeóny, aby sa uživili. A tak sme zobrali všetkých, ktorý sa hlásili, aby sme školu postavili čo najrýchlejšie. “s úsmevom na tvári mu odpovedal Richard. Salazarovi ešte stále údiv nezmizol z tváre. A tak sa začalo stavať. Samozrejme Richard musel dohliadať na stavbu a Salazar zatiaľ kontroloval či všetci pracujú tak ako majú. Nikdy ľuďom neveril a toho sa vždy zastával. Brigita a Brunhilda pomáhali ostatným sa stavaním.

„Počúvajte všetci!“, povedal Richard ešte predtým než začali, „Toto nebude hocijaká škola, bude to hrad a mal by byť VEĽMI“, slovo veľmi zdôraznil „opakujem veľmi veľký, aby sem mohli chodiť malí čarodejníci z celého Anglicka. Takže ak tu nechceme byť do nového tisícročia radím vám aby ste sa dosť snažili. Možno sem budú chodiť aj vaše deti!“, dokončil vypol hruď a odišiel do stanu. Zatiaľ Salazar rozdal každému plány budúcej školy a vybral sa do stanu za Richardom.

„Myslíš, že tí dvaja sa tam nepozabíjajú?“, opýtala sa Brigita Brunhildy.

„Uvidíme.“, odpovedala jej Brunhilda. Potom všetci začali stavať. Stavba napredovala rýchlo a vyzeralo to, že do dvoch mesiacov by škola mohla byť hotová.

„Hej Chrabromil, máš už to kúzlo proti muklom?“, pýtal sa ho Salazar hneď ako vošiel do stanu.

„Pracujem na tom Slizolin. Čo ťa do toho!“, odpovedal mu Richard a začal kontrolovať plány hradu.

„Vieš na tom čo sme sa dohodli na tých plánoch,“ odvracal tému Salazar, „nikde nevidím podzemie.

„Lebo tam nebude! Čo by tam mohlo byť?“, Richard sa prestal hrabať v plánoch a otočil sa na Salazara.

„Moja fakulta.“, odpovedal na jeho otázku.

„Ááále, povedz, prečo si nepamätám, kedy sme sa dohodli na fakultách?“, neveriacky sa Richard na neho pozrel a čakal odpoveď.

„Tak poď von a spýtajme sa aj dievčat, či by nechceli vlastné fakulty!?“, Salazar sa naňho uškrnul a vyšiel von. o chvíľu za ním vyšiel aj Richard a pripojil sa k Salazarovi, ktorý sa už rozprával s Brunhildou a Brigitou.

„No, už si im to oznámil?“, pýtal sa ho Richard.

„Nie, tú česť som chcel prenechať tebe:“, uškrnul sa naňho a ustúpilo mu z cesty.

„Takže, tuto Salazar mal taký nápad. Chcel by aby sme mali každý vlastnú fakultu, a tak sa vás pýtam či s tým súhlasíte.“, pozrel sa na nich potom na Salazara a potom znova na nich.

„A prečo vlastne nie?“, spýtala sa Brunhilda.

„Naozaj je to dobrý nápad!“, súhlasila Brigita.

„Takže, ak som tomu dobre porozumel, musíme pozmeniť plány:“, dokončil Salazar a vrátil sa do stanu. Richard tam ostal stáť, potom ako keby sa zobudil zo sna a vbehol za Salazarom do stanu.

„Vidíš predsa sa nepozabíjali.“, upokojila Brunhilda Brigitu a znova sa vrátili k práci.

„Počkaj, počkaj Salazar, najprv by sme sa museli dohodnúť čo dáme do podzemia a potom pomeňme plány.“, povedal Salazarovi, ktorý mával prútikom nad pergamenom papiera.

„Dobre ale to už nechajme na zajtra. Mám, dôležité stretnutie! Budem tu o siedmej.“, povedal a odmiestnil sa. Richard vyšiel zo stana a povedal dievčatám, aby všetkých poslali domov.

„Počúvajte zajtra tu buďte presne o deviatej ráno.“, povedal im a podišiel k dievčatám. „My tu musíme byť skorej, aby sme sa dohodli na zmene plánu hradu. To znamená, že tu budeme o dve hodiny skorej.“, dopovedal a odmiestnil sa. Brigita a Brunhilda sa odmiestnili hneď po ňom.

Na druhý deň ráno Salazar bol už na stavenisku. Druhý sa primiestnil Richard a nakoniec sa primiestnili Brunhilda s Brigitou.

„Najskôr by sme si mali vybrať miesto kde budú naše fakulty.“, navrhla Brigita.

„Ja už som sa rozhodol chcem mať fakultu v podzemí.“, odpovedal Salazar.

„Ja budem mať fakultu na západnej veži.“, vyhlásil Richard.

„Ja s Brigitou sme už povedali Richardovi, kde budeme mať fakulty, takže ich zakreslí na mapu a potom budeme pokračovať s novými plánmi.“, povedala Brunhilda a išla sa pozrieť čo zatiaľ postavili. Už mali prvé poschodie ale teraz ešte museli spraviť podzemie. To znamená že ešte nemôžu dávať podlahu, ale zato musia spraviť poriadne hlboké základy.

„A ešte,“, začal Salazar, „by sme mohli dať do podzemia jednu triedu a ...“

„... a kuchyňu.“, dokončil Richard.

„Čože??“, Salazar vyvalil naňho oči.

„V pozemný bude kuchyňa. Na minulých plánoch sme mali kuchyňu na prízemí. Teraz bude v podzemí. Nemysli si, že celé podzemie bude patriť len tebe, Slizolin. No, a nad kuchyňou by mohla byť jedáleň pre žiakov bolo by to jednoduché aj pri prenášaní jedla. Jednoducho ešte vyhľadám kúzlo na prenášanie vecí jedným pohybom a aby sa ten dotyčný nemusel vôbec pohnúť.“, odpovedal Richard Salazarovi, ktorý neveril vlastným ušiam. Richard sa ešte stále rozplýval nad tým, aký geniálny nápad dostal s tou kuchyňou.

„Dobre, ale hrad bude mať štyri veže, z toho bude jedna patriť tebe Chrabromil, a zvyšné, tak v jednej by mohla byť soviareň. Čo poviete?“, spýtal sa ich Salazar.

„To je skvelý nápad Salazar.“, povedala Brunhilda.

„Presne tak. Aspoň by sme nemuseli chodiť von a neviem ešte kde, aby sme sa dostali do soviarne! Takto to bode lepšie.“, dokončila Brigita. Všetci sa pozreli na Richarda.

„Ako chcete!“, otočil sa mávol prútikom nad pergamenmi a povedal:

„Hotovo! Ešte nejaké nápady?“, spýtavo sa na nich pozrel.

„Ja by som ešte jeden mala.“, povedala Brigita, „Keby sme mali dať do celého hradu nejaké schody, tak to by sme sa už nemali kam pohnúť, nie?“, ostatný prikývli, „tak potom by sme tam mohli dať pohyblivé schody. Nielen preto aby sme ušetrili miesto, ale aj preto, aby sme ušetrili aj čas. Tak?“ opýtala sa Brigita.

„Tak čo?“, spýtal sa jej Salazar.

„Tak čo na to poviete?“, odpovedala mu.

„Dobrý nápad. Kto chce vyhľadať kúzlo?“, hneď sa pýtal Richard.

„No, Keďže to bol môj nápad, spravím to ja!“, ponúkla sa Brigita.

„Takže, keď to je všetko...“

„Ešte ja mám otázku!“, skočila Richardovi do reči Brunhilda.

„Áno?, akú?“, spýtal sa jej Salazar.

„Kde bude knižnica?“ spýtala sa ich.

„Tá bude...“, začal Richard.

„Len nepovedz že v podzemí!“, skočil mu do reči Salazar.

„Nie neboj sa Slizolin. V podzemí určite nebude. Knižnica bude na prvom poschodí.“, dokončil Richard. Pracovníci už pomaly začali prichádzať a tak sa pobral za nimi aby im dal nové plány hradu. Keď aj Brunhilda s Brigitou odišli za pracovníkmi Salazar podišiel k plánu, pozrel sa naň a s povzdychom povedal v parselčine:

„Aspoň že Chrabromil dal naše klubovne na opačné konce hradu!“ Potom vyšiel aj on stavať. Samozrejme staval len svoje podzemie aby bolo ako on hovoril “vhodné pre Slizolinskú klubovňu“. Za celý deň spravili znova len jedno poschodie (ak nerátame prízemie, lebo tam dirigoval každému len Salazar), lebo boli dosť zaneprázdnený úpravami prízemia. Dostali sa akurát po knižnicu. Okolo siedmej sa všetci robotníci odobrali domov. Ostali tam len Richard, Salazar, Brunhilda a Brigita.

„Na zajtra by sme mali doniesť niečo do knižnice!“, začal Richard.

„Prečo ten zhon Chrabromil. Počkaj kým nepostavíme celý hrad. Potom budeme zariaďovať.“, povedal mu Slizolin.

„Salazar má pravdu. Načo taký zhon. Počkaj kým ten hrad nepostavíme.“, súhlasila so Salazarom Brunhilda.

„Ak už sa nebudeme hádať kôli mape a ako by mal hrad vyzerať, tak stavba bude napredovať míľovými krokmi.“, povedala Brigita a odmiestnila sa. Za ňou aj Richard a Brunhilda. Salazar tam ešte ostal. Po niekoľkých minútach sa odmiestnil aj on. Na druhý deň už nefilozofovali o plánoch, ale rovno sa pustili do stavania. Postupne prichádzali aj pracovníci a pripájali sa k stavaniu hradu. Dnes odchádzali neskoro večer, ale malo to svoj zmysel. Do tej neskoršej hodiny stihli postaviť tri poschodia čo bol ich doterajší rekord. Vôbec sa Richard so Salazarom nehádali, čo sa zdalo najskôr čudné Brunhilde a Brigite, ale čoskoro na to zabudli. Keď všetci odišli a ostali na stavenisku len Richard, Salazar, Brunhilda a Brigita, všetci si poobzerali stavbu. Veľmi sa im páčila. Ako prvý sa odmiestnili Salazar s Brunhildou. Richard tam ešte zostal s Brigitou.

„Ehm... Brigita?“, trocha nervózne sa jej spýtal Richard.

„Čo sa deje Richard?“, otočila sa k nemu a čakala odpoveď.

„No... ja... ja som chcel...“, už bolo vidno aký je nervózny. Brigita sa pozrela na hodinky a povedala Richardovi:

„Prepáč, musím sa ponáhľať.“, povedala a odmiestnila sa. Richard tam stál ako prikovaný a nevedel čo robiť. Po chvíli si uvedomil čo sa stalo a odmiestnil sa tiež. Na druhý deň ráno tu bol ako prvý a aj ako prvý sa pustil do stavania. Neskôr prišli Salazar a potom Brigita s Brunhilda a pridali sa k Richardovi. Teraz aj Salazar pracoval s nimi. keď nastal večer a všetci odišli, takže tam ostali znova len Richard s Brigitiou, Richard zase celý nervózny pristúpil k Brigite.

„Brigita?“, spýtal sa jej.

„Áno?“, tá istá scéna sa musí stále opakovať, pomyslel si Richard.

„Ja len...“, pohni sa pokiaľ znova niekam neujde, stále si myslel

„Ja len ...“, pohni sa , „ja len ... nechcešísťsomnoudnesnavečeru?“, povedal jej tak rýchlo ako sa len zdalo.

„Prepáč, nerozumela som“, povedala mu Brigita.

„Chcel som sa ťa spýtať, či nechceš ísť so mnou dnes na večeru.“, povedal, keď sa už trochu upokojil.

„Prepáč, ja rada by som ale už mám niečo iné na pláne.“ povedala mu a odmiestnila sa. Richard sa zatváril smutne a odmiestnil sa tiež. Po ďalšie dni stavba napredovala obrovskými krokmi a Richard sa radšej zďaleka vyhýbal Brigite. Za nasledujúce dva týždne bola už stavba takmer hotová. Po týchto dvoch týždňoch Richard znova prišiel za Brigitou. Ani nestihol otvoriť ústa, Brigita hneď povedala:

„Dnes s tebou pôjdem na večeru.“

Richard tam stál ako prikovaný, ale netrvalo dlho kým sa spamätal.

„Dobre, takže dnes okolo ôsmej v deravom kotlíku:“, povedal

„Dobre.“, povedala Brigita a odmiestnila sa. Richard sa odmiestnil tesne po nej.

Richard prišiel do deravého kotlíka o pol ôsmej a čakal. Presne o ôsmej prišla aj Brigita. Keď uvidela Richarda sadla si k nemu. Mala na sebe modré šaty a strieborný náhrdelník. Keď ju uvidel Richard postavil sa a odsunul jej stoličku.

„Ale, Richard, prečo toľká galantnosť?“, spýtala sa ho s úsmevom na tvári.

„Čo si dáš?“, spýtal sa jej bez odpovede na otázku.

„Ďatelinové pivo“, odpovedala mu. Richard podišiel k pultu a objednal nápoje. Potom sa vrátil späť a začal sa s ňou rozprávať.

„Tak, ako sa ti pozdáva naša škola?“, spýtal sa jej lebo nič iného ho nenapadalo.

„Je prekrásna. Má to zopár chýb ale to sa napraví.“, povedala Brigita. Celý čas sa rozprávali iba o škole. Keď už bolo neskoro Richard ju odprevadil domov.

„Ďakujem za spoločnosť“, povedal jej a pobozkal jej ruku. Brigita sa zasmiala dala mu letmý bozk na líce a povedala:

„Podobne.“, a vošla do svojho domu. Richard tam stál omámený. Keď sa zobudil zo sna odmiestnil sa. Na druhý deň pokračovali so stavbou hradu. Práve keď dokončili poslednú z veží, Salazar nadhodil tému.

„Počúvajte, a ako tú našu školu nazveme.“, opýtal sa ich.

„Ja som nad tým už dlhšie uvažovala. Čo poviete na Čarodon.“, povedala Brunhilda.

„Čo???“, všetci na ňu pozreli.

„Ak sa vám nepáči...“

„Ja som rozmýšľal,“ začal Salazar, „Slizolinská škola.“

„To určite,“ povedal Richard, „nebude sa škola volať podľa teba!!“

„Prečo nie?!“, spýtal sa ho Salazar.

„Lebo...“, začal Richard ale Brigita mu skočila do rečí.

„Čo tak Rokfort?“, spýtala sa ich.

„To sa mi pozdáva.“, povedal Richard ešte zaskočený tým, že mu skočila do rečí. Chystal sa Salazarovi poriadne vynadať. „Radšej toto ako keby sa mala volať podľa Slizolina.“

„Máš niečo proti môjmu menu?“, spýtal sa ho Salazar vraždiacim pohľadom.

„No tak prestante! Ten názov je celkom dobrý. Uznaj Salazar, že škola nemôže niesť tvoje meno, keď je to NAŠA škola!“, povedala Brunhilda. Salazarovi neostalo nič iné len súhlasiť.

„Zajtra začneme zariaďovať vnútrajšok“, povedal Richard a odmiestnil sa hneď za ním sa odmiestnila aj Brigita. Brunhilda so Salazarom sa odmiestnili neskoršie.

„Vymyslela si fakt perfektný názov pre našu školu.“, pochválil Brigitu Richard keď boli v parku.

„Díky.“, poďakovala sa mu Brigita. Chvíľu sa prechádzali a potom sa rozlúčili.

-----------------------------------------------------------------------------

--------------------------------------------------------------------------

Toto je moja prva poviedka tuto na stranke

bola by som rada keby ste mi napísali či sa vám páčila

píšte mi sem na stránku alebo na dina176@azet.sk

papa

[ » na začiatok « ]