Kapitola:
Pridaná: 26.11.2017, 21:57:13
Čítaná: 646×
Hodnotenie: (počet hlasov: 3)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Neville Longbottom, Harry Potter, Ron Weasley, Hermiona Grangerová
Stručný dej: Témou rozstrelového kola bola spojnička podľa vlastného výberu.

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Kapitola: 1 » Trevor 2 » Niekedy stačí požiadať o pomoc 3 » Chlapec, ktorý prežil 4 » Pomoc 5 » Vražda v Rokfortskom exprese 6 » Čas sa nedá vrátiť späť iba vo svete muklov

Harry Potter a Polovičný princ – strana 164

„A toto ponúkam ako odmenu na tejto hodine,“ oznámil Slughorn, keď sa očividne vrátil na pevnú zem. Nastalo ticho, v ktorom akoby sa každé zabublanie či žblnknutie elixírov desaťnásobne zosilnilo. „Jedna malá fľaštička felix felicis,“ povedal Slughorn, vybral z vrecka maličkú sklenú fľašku s korkovou zátkou a všetkým ju ukazoval. „Stačí na dvanásť hodín šťastia. Od rána do súmraku budete mať šťastie vo všetkom, o čo sa pokúsite.“

Žiaci takmer ani nedýchali, oči mnohých túžobne hľadeli na elixír v profesorových zavalitých prstoch. Draco Malfoy si jazykom nervózne prešiel po perách, hypnotizovaný svetlom, ktoré sa odrážalo od skla fľašky, a až Slughornove posledné slová vrátili celú triedu do pohybu.

Zoznam ingrediencií bol dlhý, detailná príprava zložitejšia ako čokoľvek, s čím sa doposiaľ stretli a Malfoyova sústredená vráska medzi obočím sa prehĺbila pri skúmaní vytlačených písmen v učebnici na strane desať. Palcom na pravej ruke skúsil ostrosť čepele noža a bez ďalšieho pohľadu na spolužiakov začal krájať plynulými, presnými pohybmi koreň valeriány.

Potreboval to. Potreboval to viac ako ktokoľvek z nich.

Vôňa prísad ho šteklila v nose. Bojoval s nutkaním kýchnuť si – a svoj boj, samozrejme, vyhral –, čo sa však nedalo povedať o Finniganovi, ktorý tak urobil priamo do svojho kotlíka. Draco zdvihol zrak ku hlučnej skupinke pár lavíc od neho, ktorá sa snažila urýchlene odstrániť z kože vyprsknutý elixír, a pobavením nad nimi skrivil pery. Nakopnutý nešťastím druhých sa naklonil viac nad odvar orgovánovej farby a začal odrátavať každé zamiešanie v protismere hodinových ručičiek.

„Raz,“ šepkal si popod nos.

„Dva.“ Sledoval, ako fialová farba postupne stráca svoju intenzitu a myslel na to, že elixír má teraz presne také isté sfarbenie ako kruhy pod matkinými očami.

„Tri.“

Videl ich zblízka a mal pocit, akoby hľadel do zrkadla na rovnaký strach a zdesenie. Na rovnakú hrôzu a zúfalstvo.

„Draco.“ Jej oslovenie najprv nepočul. Tiché slová Temného pána sa mu v hlave neustále vysmievali, i keď nezneli pobavene. Musel súhlasiť, nemal inú možnosť. Musel súhlasiť, aj keď bol bez šance.

„Draco,“ skúsila to znova a konečne upútala jeho pozornosť. Jej obyčajne studené ruky zacítil na lícach, no tentokrát boli netypicky teplé v pomere s jeho ľadovou pokožkou. Chcel jej niečo povedať, ubezpečiť ju tak, ako to otec nikdy nedokázal. Musel ju ochrániť, nemohol dovoliť–

„Nedovolím, aby sa ti niečo stalo,“ povedala za neho pevným hlasom. Hľadel jej do očí a na moment jej uveril, tak naivne a bez zaváhania, ako verí dieťa svojej matke.

„Pán Malfoy, výborne!“

Hlasné zvolanie ho vrátilo naspäť do horúcej miestnosti preplnenej výparmi, ktoré stúpali z nepodarených kotlíkov. Prekvapene sa obzrel okolo seba – pohyby jeho spolužiakov ustali a všetky páry očí boli uprené na neho.

„Gratulujem, gratulujem, profesor Snape mi síce hovoril, že ste v elixíroch skvelý, no nečakal som, že až takto. Nech sa páči, chlapče, vaša výhra.“

Keby nemal na sebe toľko vrstiev oblečenia, bolo by určite vidieť, ako mu srdce prudko udiera do hrudného koša. Len čo v dlani pocítil krehkú fľašku felix felicisu, na tvári sa mu usadil samoľúby výraz. Kvapka tekutého šťastia mohla pre jeho rodinu znamenať budúcnosť.

-

Odzátkoval malú fľaštičku a v momente onoho pohybu sa svaly na jeho rukách roztriasli. Tak veľmi si prial, aby úlohu Temného pána splnil. A tak veľmi sa bál toho, že sa mu to naozaj podarí.

Myslel iba na svoju matku a na svet, v ktorom ju potreboval ochrániť, pretože nemala teraz nikoho iného, keď si z elixíru odpil a z fľašky neubudol ani glg. Jazykom si prešiel po perách, na ktorých cítil nevýraznú chuť, a len čo začal pochybovať o tom, že felix felicis funguje, všetko sa otočilo naruby.

Telom sa mu rozlievalo teplo a odvaha, o ktorej si vždy myslel, že je vyhradená iba pre idiotských Chrabromilčanov. Bolo tak úžasné zhodiť zo seba ťažkú váhu neistoty a strachu, až sa neudržal a dostal zo seba hlasný, uvoľnený smiech, pretože sa cítil absolútne šťastný.

Nechal sa viesť felixom, ktorý ho nasmeroval von zo slizolinskej klubovne a veril mu i vtedy, keď sa jeho nohy odklonili od trasy vedúcej do Núdzovej miestnosti. Bez rozmýšľania odhrnul gobelín pri kuchyni, okolo ktorého ignorantsky prechádzal päť rokov a ocitol sa v neznámom, úzkom priestore. Pár krokmi prešiel cez skratku a vyšiel rovno pred vstupom do školskej knižnice.

Normálny Draco by asi skonštatoval, že ten elixír šťastia bol pokazený. No Draco pod vplyvom felix felicisu bol priam nadšený z toho, že ho zaviedol priamo sem. A preto bez váhania vstúpil dovnútra.

Magická sila ho priťahovala k policiam v pravom rohu presvetlenej miestnosti. Snažil sa uchopiť pomocné lanko, ktoré mu felix hádzal a slepo ho nasledoval, až dokým mu čosi nepošepkal. Čosi, čo sa priečilo proti všetkému, čo ho kedy otec učil. A presne to musel urobiť.

Vystrčil hlavu z uličky a pozrel na hnedovlasé dievča, ktoré sedelo za najbližším stolom.

„Ehm... Pardon,“ prehovoril šeptom v tichu knižnice. Jej bledozelené oči sa zdvihli od dlhého pergamenu a okamžite sa rozšírili poznaním.

„Nechcem ťa rušiť, ale potreboval by som s niečím pomôcť,“ ozvala sa znova tá cudzia osoba Dracovými ústami a hlasom. Poznal to dievča z videnia, no nevedel si ju zaradiť nikam inam okrem Slizolinu, keďže sa jej na habite hrdo pýšil strieborno-zelený erb hada.

„To je v poriadku. S čím ti pomôžem?“ Pery sa jej zvlnili do drobného úsmevu.

Môže mať svetlo chuť či vôňu? Hľadel do jej tváre, ešte stále trochu guľatej detskosťou, a prisahal by, že áno, naozaj môže. Cítil ho pri každom nádychu, nachádzalo sa na končeku jeho jazyka. Bol si istý, že za to môže felix felicis.

„Hľadám knihy týkajúce sa vplyvu mágie na telo čarodejníka. Vedela by si mi niečo poradiť?“ spýtal sa felix v podstate za neho.

„Oh, to máš šťastie –“

‚Ani nevieš aké,‘ poznamenal Draco vo svojej hlave.

„– že nám akurát Flitwick zadal tú hroznú úlohu. Možno nejaké užitočné informácie nájdeš tu.“

Pristúpil bližšie ku stolu, vzal do ruky podávanú knihu a ich prsty sa o seba letmo obtreli. Jeho srdce spravilo takú zvláštnu a naozaj netypickú vec – na sekundu sa zastavilo a dohnalo chýbajúce údery ďalšími štyrmi, niekoľkokrát zrýchlenými. Žeby vedľajšie účinky elixíru?

„Ďakujem,“ prehovoril, keď pocítil váhu druhej knihy.

„Nemáš za čo, ja ich už nebudem potrebovať. Ak tam nájdeš záložky, pokojne ich vyhoď.“

Draco si privinul staré a obchytané vydania na hruď, držal ich opatrne a uvažoval, či obsahujú informáciu na záchranu celého sveta. Alebo aspoň toho jeho. Felix si myslel, že áno.

Videl, ako si to dievča, ktorej tvár stále nevedel priradiť k menu, hryzie do dolnej pery v snahe bojovať s vlastnou mysľou a jazykom.

„Oh, a Draco?“ Očividne ten boj prehrala. „Mohol by si niekedy pozvať moju sestru Daphne do Rokvillu? Myslím, že by si tým urobil veľkú službu celým dievčenským spálňam.“

Asi bol jeho výraz príliš stratený, pretože sa nad ním napokon s pobaveným úsmevom zľutovala: „Daphne Greengrassová? Tvoja spolužiačka.“

Očakával by dotknutý výraz, ale ona iba jemne pokrútila hlavou a s tichým smiechom sa naklonila naspäť nad pergamen. Nevedel, čo má na to povedať. A preto sa neslušne otočil chrbtom a odišiel z knižnice, cítiac za sebou príjemné teplo, ktoré sa mu opieralo do chrbta a posúvalo ho ďalej.

Felix felicis opäť viedol jeho kroky, zatiaľ čo on listoval v knihách, ktorých informácie sa zdali absolútne zbytočné. Prišiel k prvej záložke, preletel stránku očami, a potom si ju prezrel znova, pretože niečo upútalo jeho pozornosť. Zrakom zastavil na riadku, kde na neho vyskočilo slovo horcrux, ktoré ho donútilo prudko zastaviť na opustenej chodbe. Vety obkolesujúce týchto sedem písmen neprezrádzali nič, no nutkanie v pozadí jeho mysle mu našepkávalo, že sa za nimi skrýva čosi obrovské.

Pridal do kroku, tekuté šťastie stále prúdilo jeho telom, a cestou do žalárov pozrel záložky aj v druhej knihe. Nič v ňom nevyvolalo také silné pocity ako slovo horcrux, no čítanie o Satanskom ohni bolo celkom zaujímavé.

Mieril do slizolinskej klubovne, avšak jeho nohy sa napokon rozhodli inak. Felix začínal pomaly vyprchávať, pretože o tejto časti hradu mal pochybnosti.

Zastavil rovno pred známymi dverami a zaklopal skôr, ako stihol ten pohyb zastaviť. Slová „pán profesor, potrebujem vašu pomoc“ boli posledné cudzie, ktoré zo svojich úst dostal. Hľadel do tváre vedúceho Slizolinu a povedomý pocit neistoty sa mu zase vlieval do žíl.

„Potrebujem, aby ste ma učili oklumenciu.“

-

„Pozor! Každá z nich má nárok iba na j–“

„Mám ju!“

Drobné ruky víťazoslávne vystrelili do vzduchu, dlane pevne stisli čokoládovú žabku, ktorej hlava pár sekúnd na to skončila v štrbavých ústach päťročného chlapca.

Draco Malfoy sedel v kresle pri krbe, pretože v tomto prekliatom rodičovskom dome bola vždy príšerná zima, a sledoval svojho syna, ako žabku so znepokojujúcou radosťou zbavuje končatín. Žmúril oči na kartičku, ktorá vypadla z obalu, dokým nevyhŕkol s ústami plnými čokolády: „Ocko! Mám teba!“

„Zase?“ spýtal sa Draco otrávene, no pocítil výčitky hneď, ako videl, s akou starostlivosťou si Scorpius zakladá kartičku do albumu.

„Draco Malfoy,“ začal jeho syn čítať a krčil bledé obočie sústredením, keď sa snažil vylúštiť ďalšie písmenká. „Jedna z naj... pod... stat-statnejších postáv dru–“

„–druhej čarodejníckej vojny. V bitke o Rokfort zničil posledný kúsok duše Toho, koho netreba menovať a pomohol Harrymu Potterovi vybojovať víťazstvo,“ dopovedala za neho Narcissa Malfoyová, len čo vstúpila do salóna. Široko sa usmievala na vnuka a ignorovala jeho výraz jasne hovoriaci o neodpustiteľnej zrade.

„Musela som sa to naučiť naspamäť, je to osvedčený trest pre tvojho otca, Draco. Hlavne tá časť o Potterovi.“ Spokojne sa usadila na mäkký koberec ku Scorpiusovi, ktorý sprvu protestoval, no napokon podľahol, pretože asi žiadny chlapec sa neubráni dusivým objatiam starej mamy.

„Drahá, toto by mal robiť domáci škriatok,“ upozornila Narcissa kriticky Astoriu, ktorá elegantne vkráčala do miestnosti s pohármi vína a šálkou kakaa položenými na striebornej tácke.

„Ah, to je v poriadku.“ Draco sledoval Astoriine pohodenie plecami a na perách sa mu rozťahoval úsmev, ktorý sa ešte rozšíril, len čo jeho manželka s tichým zatskaním vzala Scorpiusovi z rúk víno a nahradila ho kakaom.

Náhodné stretnutie neznámej štvrtáčky zo Slizolinu v deň, kedy prvý raz užil felix felicis, v skutočnosti vôbec nebolo náhodné.

Hodnotenie poroty:

cuca

Téma – 9

Zadanie – 9

Jazyk – 10

Celkový dojem – 9

SPOLU: 37

Joj, tak toto bola chuťovečka. To rozhodne áno. No je tam jedno veľké ALE. Jasné, správny fanúšik Harryho Pottera by si mal všetky veci v poviedke perfektne pospájať a dostať sa tak k tomu, čo sa udialo na záver absolútne bez problémov. Myslím tým horcruxy, Diabolský oheň, Daphne... Ale bojím sa, že nie úplne všetci vedia o čo ide a môže pre viacerých vyznieť poviedka trochu zmätočne. Verím, že ak by si mal/a viac priestoru na rozpisovanie sa, bolo by to asi zrozumiteľnejšie. :)

No ja teraz nejdem hodnotiť, čo na to hovorí ľud, ale čo na to hovorím ja a ja musím povedať, nakoľko je Draco jedna z mojich obľúbených postáv, že všetky tieto veci ovládam a že sa mi to naozaj veľmi páčilo.

Čo sa týka tvojho štýlu písania, tak o tom sa asi nemusíme ani baviť. Ten je výborný, jasný, kvetnatý a dobre sa čítajúci. Tam nemám naozaj ani jednu výčitku.

No a čo sa týka samotného obsahu, zobral/a si si dosť veľké sústo, no myslím, že si ho veľmi pekne spracoval/a, aj keď sme nedostali všetko ľahko na podnose, ale bolo treba trochu sa potrápiť. Mám na mysli napríklad sestry Greengrassové. Pre fanúšika je jasné, kto to je, ale pre niekoho, kto sa do toho nie tak úplne ponorí, to nemusí dávať veľmi zmysel. Ale mne dávalo. :)

Musím povedať, že sa pri takýchto poviedkach trápim rada a ten koniec ma naozaj dojal. :) Pointa bola naozaj pekná a verím, že každého fanúšika pohladila na dušičke. Jemne si prekročil/a rozsah, za to musí ísť bodík dole. :)

Len tak ďalej, teším sa veľmi na Tvoje ďalšie dielka. :)

Marrko Riccoli

Téma – 6

Zadanie – 7

Jazyk – 7

Celkový dojem – 7

SPOLU: 27

To až tak veľmi sa Draco ponáhľal splniť svoju úlohu, že si odpil z toho elixíru priamo na hodine a ako najväčší „kápo“ odpochodoval rovno spred Slughornovho nosa? :D Aspoň tak som to pri prvom čítaní pochopil ja. Nie, jasné, že nie, len si ten príbeh občas dosť brutálne sekal/a. Niekedy som, priznám sa, vážne nevedel, ktorá bije. Ale celkovo to bolo také milé. Popri Dracovej povinnosti sa ti tam podarilo dokonca aj vložiť jeho prvé stretnutie so svojou budúcou ženou, čo (odhliadnuc od tej naivity) bolo veľmi rozkošné a vlastne to presne definovalo felix felicis ako taký, ktorý sa stará o viac ako iba trochu šťastia. :) Jemný presah dĺžky poviedky.

R.i.x

Téma – 8

Zadanie – 8

Jazyk – 10

Celkový dojem – 8

SPOLU: 34

Tajuplné chovania Draca M. v šiestej knihe sa stalo námetom pre spojničku, v ktorej sa Draco zapája do “elixírovej súťaže” a vyhráva unikátnu fľaštičku felix felicis. Namiesto života postáv z jeho okolia je nám priblížený jeho vnútorný život, jeho pocity i starosti. Autor nám ho ukazuje vo svetle milujúceho syna, ktorý obetuje vlastné šťastia za šťastie svojej mami. Tam končí autorova snaha charakterizovať Draca priamym spôsobom. Namiesto toho, necháva predmety a situácie obsiahnuté v poviedke aby formovali Dracovu „dušu a charakter“. Týmto spôsobom autor zabezpečil napínavý a dynamický dej. Dynamika deja ale žiaľ prestrelila i koniec deja, kde sa nám dostalo len akéhosi utopistického zakončenia s častými náznakmi vtipu, ktorých tam podľa mňa bolo príliš.

S tým súvisí aj ďalšia výhrada, za ktorú som strhol body - dodržanie zadania. Dej sa síce začína v “šiestej knihe”, ale odohráva sa v troch rôznych časových úsekoch. Takže namiesto poriadne spracovanej jednej dejovej línie, tu máme tri nedokončené samostatné časti.

Po stránke formálneho spracovanie sa nedá poviedke nič vytknúť. Ide o veľmi kvalitnú poviedku, ktorá je seriózne spracovaná a patrí medzi tie najlepšie v tomto kole.

[ » na začiatok « ]